Slovenská dráma po roku 1945 II.

Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

Moderná slovenská dráma predstavuje súčasnú slovenskú drámu.

Jej vývoj dominoval približne koncom 80-tych rokov 20. storočia.

Predstavujú ju najmä tzv. autorské divadlá.

• Ich vývoj začal koncom 60. rokov.

• Vo svojej tvorbe využívali predovšetkým humor a satiru a poukazovali predovšetkým na nedostatky v spoločnosti.

• Ich typickými znakmi sú vlastné texty, improvizácia a interakcia s obecenstvom.

• Využívali: kabaret, pásmo, scénky, skeč a štylizované piesne.

   

   

Kabaret – zábavný humoristicko-satirický divadelný žáner, v ktorom sa strieda hovorený text s hudobnými číslami. Dôraz sa v ňom kladie na spoločenskú kritiku.

• Vzniklo v roku 1963 ako dedinský divadelný súbor.

• Jeho zakladateľom bol Stanislav Štepka.

• Od roku 1970 pôsobí v Bratislave ako profesionálne divadlo.

• Predstavuje spojenie vidieckeho divadla a mestského divadelného kabaretu.

• Uvedené divadlo hrá iba hry svojho zakladateľa – Stanislav Štepka ich píše, ale v nich aj sám účinkuje.

Stanislav Štepka

Slovenský spisovateľ, dramatik, režisér, scenárista, herec, textár.

• Narodil sa 26. júla 1944 v Radošine.

• Vyštudoval Pedagogickú fakultu v Nitre a žurnalistiku na FF UK v Bratislave.

• V roku 1963 sa stal umeleckým šéfom Radošinského naivného divadla.

• Istý čas pôsobil ako pedagóg v Bojnej, ako redaktor Učiteľských novín v Bratislave, ako redaktor zábavných programov Československého rozhlasu v Bratislave.

• Od roku 1983 je profesionálnym divadelníkom a spisovateľom na voľnej nohe.

• Neustále sa venuje činnosti Radošinského naivného divadla.

Tvorba:

• Stanislav Štepka je autorom mnohých divadelných hier.

• Jeho divadelné hry sa vyznačujú originálnym humorom a dedinským dialektom.

• V hrách využíva svojský jazyk obohatený o slangové slová, nárečové prvky, príslovia, porekadlá.

• Hry majú originálnu štruktúru – dramatický text striedajú piesne, autentické výpovede, monológy postáv.

• Autor výrazne využíva humor a satiru. Terčom jeho humoru a satiry sú ľudské slabosti, národná mentalita, moderný spôsob života.

• V hrách vystupujú predovšetkým obyčajní ľudia, ktorí sa na všetky udalosti dívajú priamo, detsky naivne, čím zvýrazňujú absurdnosť a abnormálnosť sveta okolo nás.

Divadelné hry

• 1963 – Nemé tváre alebo Zver sa píše s veľkým Z

• 1967 – Pitva

• 1968 – Z duba padol, oddýchol si

• 1969 – Pŕŕŕ

• 1970 – Jááánošííík

• 1970 – Človečina

• 1975 – Alžbeta Hrozná alebo Krw Story

• 1977 – Hrob lásky

• 1978 – Rozprávka o tom, ako žijeme dodnes, ak sme nepomreli

• 1979 – Slovenské tango

• 1980 – Kúpeľná sezóna

• 1982 – Svadba

• 1983 – Čierna ovca

• 1984 – Nevesta predaná Kubovi

• 1984 – Pavilón B

• 1985 – O čo ide

• 1986 – Nebo, peklo, raj

• 1987 – Ženské oddelenie

• 1988 – Loď svet

• 1989 – Vygumuj a napíš

• 1990 – Pokoj domu tomuto

• 1991 – Kam na to chodíme

• 1992 – LÁS-KA-NIE

• 1992 – Delostrelci na Mesiaci

• 1993 – Hostinec Grand

• 1994 – Dohoda možná

• 1994 – Malá srdcová príhoda

• 1994 – Štedrý divadelný večer

• 1995 – Materské znamienko

• 1995 – Kino Pokrok

• 1996 – Tata

• 1997 – Konečná stanica

• 2000 – Súpis dravcov

• 2000 – Jááánošííík (po tridsiatich rokoch)

• 2002 – Na jeden dotyk

• 2003 – Ako sme sa hľadali

• 2003 – Kronika komika

• 2004 – Generál

• 2005 – Hra o láske

• 2006 – Desatoro

• 2006 – Sedem hlavných hriechov

• 2007 – Stvorenie sveta

• 2008 – Niekto to rád slovenské

• 2009 –  „Mám okno“

• 2010 –  „Nesladím“

Filmografia

Poznám takú bylinku, Víno vinovaté, Dedinský sen, Ženské oddelenie, Správca skanzenu, Neha, Výlety v pamäti, Na Bukvovom dvore, Národný hriešnik, Záhrada, Čierna ovca, Ježiško zvoní, otvorte, Osobná chyba, Ordinácia v ružovej záhrade

Jááánošííík

• Divadelná hra s podtitulom Správa o hrdinovi alebo hra na hrdinu.

• Patrí medzi najznámejšie hry Radošinského naivného divadla.

• Hra s prvkami moderny.

• Zameraná je na kritiku falošných mýtov a ideálov, ošúchaných hesiel a fráz, teda nie je zameraná na satiru samotnej jánošíkovskej tradície.

• Začína sa prológom Zrodenie legendy a končí sa epilógom Koniec legendy.

• Tvoria ju viaceré scénky, ktorých názov je odvodený z ľudových piesní a z Bottovej skladby Smrť Jánošíkova: Zlatým povojníčkom povíjala, No príde, i prísť musí, Keby slnko znalo, Smrť Jánošíkova, Malá čiastka zeme, Tečte slzy, prúdmi tečte,...

• Základom hry sú vtipné dialógy, komentáre, repliky, slovné hry a paródie.

• Veľmi zaujímavá je Jánošíkova reč – je poprepletaná citátmi z klasických diel slovenskej literatúry.

• Hra nemá dej v pravom slova zmysle, je to montáž rôznych scénok a pesničiek.

Krátka ukážka:

Jánošík: Mamička, Anička, sused Samo, čo je? Čo sa udialo za tie dni a noci, čo som nebol doma.

Samo: Nič zvláštneho. Robíme na pánskom i po nocách doma, a do kostola chodýme, sem - tam sa volado narodí ba volakerí už i pomreli. A tak.

Anička: Jurko, predsa si prišiel? Moja láska! My love! Jánošík. Ja sladké túžby, túžby po kráse spievam peknotou nadšený.

Mamička: Nič zvláštne, iba otec umrel.

Milan Lasica a Július Satinský

M. Lasica a J. Satinský - herci, dramatici, humoristi, predstavitelia slovenskej dramatickej tvorby po roku 1945.

• S vlastným programom začali vystupovať začiatkom 50-tych rokov.

• Obaja vyštudovali odbor dramaturgia na VŠMU v Bratislave.

• Najväčšiu popularitu získali v rokoch 1968 – 1970. Vtedy pôsobili v Divadle na korze, kde vytvorili Divadlo Lasicu a Satinského.

• Ich tvorba v danej dobe bola veľmi odvážna, novátorská, nezvyčajná.

• Takmer celé obdobie tvorby vystupovali ako dvojica.

• Po zakázaní Divadla na korze istú dobu nesmeli vystupovať na Slovensku.

• V období zákazu vystupovali v kabarete Večerní Brno. Pôsobili tu v rokoch 1970 – 1972. Neskôr aj toto vystúpenie im bolo zakázané.

• Zákaz dostali kvôli vyjadrovaniu sa k vtedajšej spoločenskej situácii, kvôli kritike socialistického systému a nedostatkov v spoločnosti.

• Ich hry boli veľmi obľúbené u opozičného publika.

• V rokoch 1972 – 1989 boli hercami Novej scény v Bratislave. Ani uvedené obdobie nebolo bez problémov. Čelili neustále mnohým zákazom, prekážkam a nevôli komunistických mocipánov.

• Až koncom 80-tych rokov sa opäť mohli predstaviť vlastnými autorským hrami – Nikto nie je za dverami, Deň radosti.

Charakteristika ich tvorby:

• Osobitý divadelný jazyk.

• Jazyk bohatý na žargón, nárečie, ľudové výrazy.

• Texty sú asociatívne, využívali slovné hračky.

• Ich texty obyčajne nemali stálu podobu, mnohokrát boli dotvárané na javisku.

• Medzi základné prvky ich tvorby patrila improvizácia.

• Základnou témou ich tvorby bola národná mentalita a existencia moderného človeka.

• Často so všímali negatíva spoločnosti, korupciu, zlé medziľudské vzťahy, vnútorný svet človeka...

• Postavy v ich vystúpeniach väčšinou nemali mená, ale všeobecné pomenovania, napr. Pesimista, Optimista,...

• M. Lasica a J. Satinský vystupovali ako protiklady. J. Satinský predstavoval jednoduchšieho človeka, poddanejšieho, ľudskejšieho. M. Lasica sofistikovaného, prísneho, ironického vzdelanca. Uvedené charakteristiky sa stali základom vytvárania konfliktov a dialógov.

• Dialógy J. Satinského a M. Lasicu boli naplnené paródiou, iróniou, sebairóniou.

• Dialógy oboch protagonistov končili nečakane, zvláštnymi pointami.

• Súčasťou ich vystúpení boli aj hostia, ktorých pozývali z kultúrneho, spoločenského i politického života.

• Práve hostia často ich vystúpenia dopĺňali svojimi vystúpeniami, napr. pesničkami.

• Aj samotní protagonisti svoje vystúpenia dopĺňali vlastnými piesňami.

• Pri piesňovej tvorbe im výrazne pomáhal napr. Jaro Filip.

Prehľad tvorby:

Soirée – divadelné predstavenie, ktoré viedlo k zákazu ich činnosti na isté obdobie (vyslov soaré – spoločenský večierok).

• Je to ich prvá hra – dramatický dialóg.

• Autori uvedenú hru nazvali „stretnutie s obecenstvom“.

• Je to kabaretné vystúpenie s moderátorským vstupom Zory Kolínskej, poetickým textom Tomáša Janovica a hudbou pôvodne orchestra Petra Smékala.

• Autori v nej analyzovali človeka, jeho vnútro, pocity.

• Zosmiešňovali politické javy socialistického systému.

• Autori výrazne využívali prvky absurdnej hry.

• Texty uvedenej hry boli veľmi nadčasové a majú istú platnosť aj dnes.

• Uviedli ju vo vlastnom divadle – Divadlo na korze.

• Hra vyšla aj v knižnej verzii a má tri časti: 1. časť večera, 2. časť večera, Hamlet.

• Vyšla aj jej verzia na CD a tam má 4 časti: Pretvárka, Životopisy, Piková dáma, Hamlet.

Krátka ukážka:

L: Veru musel. Už len to detstvo – jedna dráma. Ráno vstanem, idem na záchod.

Okrem spoločnej tvorby sa obaja venovali aj vlastnej tvorbe.

M. Lasica napísal napr. knihu satirických básní Bolo nás jedenásť, Piesne o ničom.

Zopakujte si:

1. Charakterizujte drámu ako literárny druh.

2. Vymenujte najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej drámy po roku 1945 a uveďte ich najvýznamnejšie diela.

3. Podrobnejšie priblížte jedno ľubovoľné dielo z tých, ktoré patria do slovenskej drámy po roku 1945.

Použitá literatúra: