„Nie je lepšieho daru, než žitie muža a ženy ako jedno telo a duša v rodinnom kruhu.“
Homér
1. Kto je človek
Podľa jedného zo svetoznámych vedcov, Aristotela, človek je od prírody tvor spoločenský. Človek sa v spoločnosti rodí, rastie a samozrejme i rozvíja. Je odkázaný na spoločnosť najmä vo svojich prvých dňoch života, inak by zahynul. Ale tak, ako je jednotlivec odkázaný a závislý na spoločnosti, tak i spoločnosť je závislá na jednotlivcovi. Každý človek na tejto planéte je rovnoprávny a každý má rovnakú hodnotu. Ľudia sa líšia len majetkovým zabezpečením a spôsobom žitia v rozličných podmienkach.
2. Čo je to rodina 
Taktiež podľa Aristotela, jednotlivci svojou prirodzenosťou smerujú k tomu, aby mali potomstvo. Prirodzenou ustanovizňou je práve pre toto rodina. Rodina je spoločenstvo muža a ženy, ktorí majú k sebe bližší vzťah, žijú pod "jednou strechou", sú spojení manželským, pokrvným alebo adoptívnym zväzkom. Bežnú, ba až obyčajnú rodinu tvoria zväčša rodičia. Otec a matka. Majú i svoje potomstvo. Či je to už syn alebo dcéra. V rodine sa neraz narodí i dieťa s telesným alebo duševným postihnutím. Ale nemôžem vynechať ani rodiny, ktoré nemajú deti, alebo deti bez rodičov - siroty. Sú taktiež i rodiny, v ktorých má dieťa i nevlastného rodiča alebo adoptívneho rodiča. V tom druhom prípade môžeme hovoriť o veľkom šťastí. O šťastí dieťaťa. Konečne dostalo lásku, na ktorú má právo.
Možno jedným z dôvodov, prečo rodičia dávajú svoje deti do detských domovov je práve ich obava, či sa o ne budú vedieť správne postarať alebo sa ich nadobro zrieknu kvôli sociálnym pomerom, ekonomickej situácií alebo len tak, bez toho, aby mali na to pádny dôvod.
3. Hádky v rodine
Zoberme si nejakú rodinu. Otec ako hlava rodiny, matka ako milujúca manželka i mama svojich dvoch detí, syna a dcéry. Obaja sú už dospievajúcimi, ale rodičia v nich vidia stále svoje malé detičky. Dcéra chce chodiť na diskotéky, vracať sa neskoro v noci domov, maľovať sa, obliekať sa podľa najnovšej módy a hlavne už bez pomoci matky. Syn by len chodil so svojimi rovesníkmi po nočných podnikoch, nevadilo by mu vyskúšať alkohol, cigarety, možno i drogy, ktoré čoraz častejšie ponúkajú i naše ulice.
Deti sa chcú v prvom rade osamostatniť od rodičov, nechcú byť na nich úplne závislí. Aj toto sú jedny z tém, ktoré v rodine možno vyvolávajú hádky.
Vo všeobecnosti rodičia nemajú radi, ak deti ich vyradia zo svojho života vetou, ktorá sa neraz naskytne v hádke alebo ostrejšom rozhovore: „Toto je predsa môj život." Je to hlbokým zármutkom pre rodičov, lebo deti sú totiž súčasťou ich života. Chcú svojim deťom dať to najlepšie, ale často to tak možno navonok nevyzerá. Vznikajú tak nedorozumenia v rodine, ktorá mohla byť celkom spokojným a kľudným miestom, keby nebolo tejto neuváženej výpovedi. Za hádku sú zodpovední všetci prítomní len z toho dôvodu, že každý môže túto hádku ešte viac rozpútať, alebo ju pokojne a s uvážením zamedziť.
4. Aj rodičia majú problémy
Hádky môžu vzniknúť i priveľkým napätím v dome, prenášaním pracovných problémov, ktorými trpí neskôr celá rodina. Matka alebo otec nie sú schopní v takomto prípade vykonávať svoju rolu rodiča celkom správne. Koniec koncov, všetci sme len ľudia a máme právo na ľudské omyly. Nemajú čas na deti, (porozprávať sa s nimi, zahrať sa, ísť do kina, na spoločný výlet a pod.), na seba, na to, aby si našli čas a problémy riešili s pokojom a hlavne s nadhľadom.
Ak už príde k hádke s rodičmi akýmkoľvek spôsobom, treba mať na pamäti niekoľko dôležitých vecí. Rodičia majú radi,
-
ak sa dieťa o nich zaujíma,
-
ak sa dieťa vie vcítiť do ich, niekedy neľahkej, situácie
-
ak im dieťa vie poďakovať aj za maličkosť
-
ak sa dieťa správa slušne, milo, príjemne
Rodičov teší na svojich deťoch takmer všetko. A snažia sa, aby deti boli v živote dobrými ľuďmi. Veľkú rolu v tomto ohľade hrá aj výchova. Rodičia detí mali taktiež svojich rodičov. A mali tiež akúsi výchovu. Možno sú ňou aj trochu ovplyvnení. Ale všetko, čo rodičia robia, je len pre dobro a v prospech svojich detí.
Je veľmi dôležité, aby sme porozumeli rodičovským problémom čo najlepšie. Ak by sme si ich nevšímali, môže to vyvolať ďalšie hádky.
Ak by všetci dokázali akceptovať problémy, ktoré sa zdajú na prvý pohľad celkom nepatrné a zanedbateľné, o čo lepšie by sa žilo v rodinách rodičom, deťom i starým rodičom. Treba len trochu viac porozumenia pre toho druhého.
Vzťahy rodičia – deti
a, priveľmi liberálny typ - neprimeraný obdiv rod. Dieťaťa
-
nesamostatnosť
-
impulzívnosť
-
neprimeraná náročnosť
-
neskromnosť
b, neúmerne autoritatívny typ - “ drezúra ”
-
individualizmus
-
uzavretosť
-
výrazná pasivita
-
nesamostatnosť
-
apatia
-
postupná strata vlastnej identity , obdiv k autoritám, nekritické podriaďovanie sa!
c, stredný typ - primerané spôsoby, citlivý prístup
-
viera vo vlastné sily
-
radosť zo života
-
optimistická nálada
-
iniciatívnosť
-
! zdravé sebavedomie !
Príčiny nespokojnosti žiakov s rodinným prostredím:
- nevyhovujúca atmosféra - neúprimnosť rodičov
- uprednostňovanie súrodencov
- nesprávne tresty
- egoizmus rodičov
- obmedzovanie osobnosti žiaka - financie
- obmedzovanie súkromia
- manipulácia s voľným časom
Výchova v rodine:
1. Harmonická: fungujúca, členovia majú medzi sebou dobré vzťahy, komunikujú spolu
2. Autoritatívna: rodičia nerešpektujú názor a želania detí, chcú, aby ich počúvali
3. Zhovievavá: rodičia deti neobmedzujú, dovolia im veľa vecí, nekontrolujú ich
4. Zanedbávajúca: rodičia sa nezaujímajú o deti, nestarajú sa o nich
Zopakujte si:
1. Pomáhate si navzájom vo vašej rodine?2. Čoho si ochotný/á vzdať sa pre dobro člena svojej rodiny?(otca, matky, súrodenca)
3. Tráviš čas so svojou rodinou, alebo si rád/a sama ?
4. Čo znamená pre teba tvoja rodina?
Použitá literatúra:
Autori: Z. Kašparová, T. Houška, M. Uhereková, Ako poznám sám seba, doplnkový učebný text, Bratislava 1999http://www.zborovna.sk/kniznica.php?action=show_version&id=172104