- v židovskej Judei, rímskej provincii, sa v prvých desaťročiach nášho letopočtu začalo šíriť nové náboženstvo
- jeho zakladateľom bol Ježiš Kristus a jeho nasledovníci sa začali nazývať kresťanmi
- kresťanstvo si získavalo čoraz viac prívržencov, čoho sa začali obávať židovskí kňazi, ktorí Ježiša obvinili z rúhania sa bohu, kvôli tomuto obvineniu bol Ježiš Kristus v Jeruzaleme odsúdený na smrť a ukrižovaný
- Kristovo učenie po jeho smrti naďalej šírili jeho najbližší priatelia a žiaci, takzvaní dvanásti apoštoli
Ježiš Kristus a 12 apoštolov /posledná večera/
- rozišli sa po celej Rímskej ríši, učili ľudí kresťanstvu a krstili ich
- tak vznikli v mnohých rímskych mestách tzv. kresťanské obce a viedli ich sami apoštoli a neskôr ich nástupcovia, ktorým sa hovorilo biskupi
- kresťanstvo bolo až do nástupu cisára Konštantína Veľkého roku 306 nášho letopočtu považované za sektu a v celej Rímskej ríši boli kresťania prenasledovaní
- príkladom môže byť obvinenie kresťanov z podpálenia Ríma za vlády cisára Nera, ktorý údajne sám dal Rím podpáliť, aby našiel inšpiráciu k básni o horiacej Tróji, no keď sa voči nemu zdvihla vlna odporu, obvinil z tohto činu kresťanov a mnohých (medzi nimi aj sv. Petra a sv. Pavla) nechal popraviť
- kresťanstvo bolo oficiálne uznané náboženstvom v roku 313, kedy cisár Konštantín Veľký prijal tzv. milánsky edikt
- roku 325 zvolal cisár Konštantín do maloázijského mestečka Nikaia zhromaždenie biskupov z celej ríše, na ktorom prijali základné články kresťanskej viery, hoci kresťanstvo už vtedy bolo rozšíreným náboženstvom
- existovali samostatné obce (kolektívy veriacich), na čele ktorých stáli biskupi, pričom najvýznamnejší biskupi sídlili vo veľkých mestách- Alexandrii, Nikomédii, Konštantínopole a Ríme
- kresťanská cirkev preberala organizačnú štruktúru Rímskej ríše a prispôsobovala sa požiadavkám štátnej moci
- preberala aj rôzne iné funkcie, ktoré predtým plnili mestské rady a štátne orgány- starala sa o chudobných členov obce, biskupi postupne získavali súdne právomoci- kresťanstvo podporovali aj Konštantínovi synovia a nástupcovia
- cisár Konštantín Veľký bol prvým rímskym kresťanským cisárom /dal sa pokrstiť až na smrteľnej posteli/
- pôvodné polyteistické náboženstvo v rímskej ríši zaniklo v roku 391, kedy ho cisár Teodosius zrušil a kresťanstvo bolo uznané za jediné náboženstvo v Rímskej ríši
Posvätné písma kresťanstva sú obsiahnuté v jednej knihe – Biblii, ktorú tvorí veľa iných kníh. Najlepšie je chápať ju ako súbor kníh, ktoré spolu predstavujú širokú škálu žánrov. Biblia je rozdelená do dvoch hlavných častí:
Starý zákon ( niekedy známy ako hebrejská Biblia) – obsahuje všetky židovské písma.
Nový zákon – časť Biblie, ktorá obsahuje texty vytvorené od čias Ježiša Krista. Nevie sa o tom, že sám Ježiš napísal nejaké texty. Raní kresťania mali len židovské písma a nejaký čas trvalo, kým sa vytvoril súbor kresťanských spisov. Kresťanská cirkev dokonca aj potom používala Starý zákon, lebo sa považovala za pokračovateľku v učení a uctievaní Boha židovského písma.
Zopakujte si:
1.Najrozšírenejším náboženstvom na svete je:A, Islám
B, Judaizmus
C, Kresťanstvo
2.Najznámejší symbol kresťanstva je ...
A, kríž
B, klinec
C, kostol
3. Zbierkou svätých kníh kresťanstva je ...
A, šlabikár
B, biblia
C, encyklopédia
4. V ktorom meste sa narodil Ježiš....
A, Nazareth
B, Betlehem
C, Vatikán
( 1c,2a,3b,4b )
Použitá literatúra:
Sean O'Callaghan: Sprievodca svetovými náboženstvami, Ikar , 2012Zdroje obrazkov:
http://www.audioknihy.eu/store/goods_54727-2_16_bible-pro-male-i-velke--novy-zakon.htmlhttp://www.audioknihy.eu/store/goodsdetail.asp?strGoodsID=54726-2
http://zaphira.blog.cz/0606/ldv-posledna-vecera
http://en.wikipedia.org/wiki/Jesus



