Ľudia už od dávnych čias chceli preskúmať tajomstvá vesmíru. Podrobne mohli skúmať vesmír už v 17. storočí, po vynájdení ďalekohľadu. Prvý ozajstný astronomický ďalekohľad zhotovil Galileo v roku 1610. Od tých čias astronómovia skúmajú vesmír pomocou čoraz zložitejších zariadení, ako sú napríklad optické a vesmírne ďalekohľady, umelé družice, vesmírne sondy, raketoplány, satelity, rádioteleskopy a podobne. Skutočný výskum vesmíru sa začal v 20. storočí, keď vedci zostrojili raketu. Raketa bola schopná vyniesť do kozmu umelú družicu.
Čo je vesmírna stanica?
Vesmírne stanice sú obytné základne, ktoré obiehajú okolo Zeme.
Vesmírne stanice sú určené na vykonávanie pokusov, ktoré sa nedajú realizovať sondami, ani satelitmi.
Astronauti vo vesmírnych staniciach môžu žiť a pracovať aj niekoľko mesiacov, majú tam jedlo, vodu aj vzduch. Zároveň ich vesmírna stanica chráni pred žiarením a vesmírnym prachom. Často sa tam uskutočňujú vedecké experimenty v beztiažovom stave.
Prvú vesmírnu stanicu SKYLAB vypustili do kozmu Američania v roku 1973.
Raketa nesúca kozmickú stanicu SKYLAB
Prečo musí mať astronaut oblečený skafander?
Skafander je oblečenie, ktoré používajú astronauti, keď musia opustiť vesmírnu loď a pohybovať sa vo voľnom vesmíre.
Skafander chráni astronautov pred žiarením a vesmírnym prachom. Vo vnútri skafandra sa nachádza nafúknutá vrstva, ktorá zabraňuje tomu, aby krv v žilách astronautov nezačala vrieť. Trubice na povrchu skafandra obsahujú kyslík potrebný na dýchanie a chladiacu kvapalinu, ktorá odvádza teplo vylučované telom astronautov.
E. Aldrin na Mesiaci v skafandri
Čo sú medziplanetárne sondy?
Vesmírne medziplanetárne sondy sú automaticky riadené rakety, ktoré nemajú pilota. Sú vysielané do vesmíru, aby mohli preskúmať Slnko, planéty slnečnej sústavy a iné vesmírne telesá.
Medziplanetárne sondy majú rôzne zložité prístroje a kamery, ktoré skúmajú a zhotovujú zábery vesmírnych telies. Informácie a fotografické zábery potom vysielajú späť na Zem.
Medziplanetárne sondy vyfotografovali už takmer všetky planéty slnečnej sústavy a v súčasnosti niektoré sondy putujú ku vzdialeným hviezdam.
Sonda Galileo skúmala planétu Jupiter. Sonda Mars skúmala planétu Mars.
Čo je raketoplán?
Raketoplán je kozmické lietadlo, ktoré štartuje kolmo ako raketa a potom obieha na obežnej dráhe ako umelá družica. Na obežnej dráhe splní svoje poslanie, vracia sa a na zemskom povrchu pristane na pristávacej dráhe ako lietadlo.
Raketoplán je skonštruovaný tak, že môže viackrát po sebe letieť do vesmíru. Pri každom novom lete sa k raketoplánu pripojí obrovská palivová nádrž a dve rakety, ktoré sa po spálení paliva oddelia a na padákoch pomaly klesnú do mora. Lode ich vylovia a môžu sa znova použiť na ďalší let raketoplánu do vesmíru. Raketoplán vo vesmíre
Raketoplány vyniesli na obežnú dráhu mnoho družíc zameraných na rôzne vedecké a vojenské účely, vyniesli napríklad aj známy Hubbleov vesmírny teleskop, posádky kozmických staníc, atď.
Čo sú vesmírne ďalekohľady?
Vesmírne ďalekohľady sú umiestnené vo vesmíre a sú skonštruované tak, aby dovideli oveľa ďalej ako ďalekohľady na Zemi. Najväčším vesmírnym ďalekohľadom je Hubbleov vesmírny teleskop, ktorý zhotovil najúžasnejšie a jedinečné zábery vesmíru.
Hubbleov vesmírny teleskop
Čo sú rádioteleskopy?
Rádioteleskopy sú zariadenia s veľmi veľkými taniermi a pohyblivými anténami. Antény zachytávajú aj slabé signály, ktoré vysielajú vesmírne telesá.
Rádioteleskopy umožňujú astronautom pozorovať vesmírne telesá, ktoré nie sú viditeľné ani tým najväčším optickým ďalekohľadom.
Najväčší rádioteleskop je umiestnený v Portoriku a zachytáva signály aj z tých najvzdialenejších galaxií.
Rádioteleskop v Portoriku - najväčší rádioteleskop na Zemi
Zopakujte si:
1. Popíš vesmírnu stanicu.2. Aký je rozdiel medzi vesmírnou stanicou a vesmírnou sondou?
3. Čo je raketoplán?
4. Na čo slúži vesmírny ďalekohľad a ako sa nazýva najväčší vesmírny ďalekohľad?
5. Prečo musí mať astronaut, ktorý sa pohybuje vo voľnom vesmíre oblečený skafander?
Použitá literatúra:
Ružek, I. a kol.: Geografia pre 5. ročník základných škôl. VKÚ, akciová spoločnosť, Harmanec, 2009. s. 22 - 23.Rogers, K. a kol.: Školská encyklopédia. Čo by som mal vedieť o svete okolo nás. Viktoria Print, spol. s r.o., Košice, 2005. 448 s.
Zdroje obrazkov:
http://en.wikipedia.org/wiki/Spaceplanehttp://en.wikipedia.org/wiki/Skylab
http://fr.wikipedia.org/wiki/Combinaison_spatiale
http://en.wikipedia.org/wiki/Hubble_Space_Telescope
http://en.wikipedia.org/wiki/Radio_telescope