Prídavné mená opisujú alebo charakterizujú vlastnosti osôb, zvierat, vecí a javov. Veľa prídavných mien sa odvodzuje od:

 

– podstatných mien: la tradition – traditionnel(le)

– slovies (prítomné príčastie): vivre – vivant – vivant(e)

– slovies (minulé príčastie): classer – classé – classé(e)


 

Vo francúzštine majú prídavné mená rôzne koncovky v závislosti od rodu a čísla podstatného mena, ku ktorému sa vzťahujú:

 

                                                      mužský rod                                 ženský rod

jednotné číslo                                       -                                                 - e

množné číslo                                        - s                                              - es



Exemple:


J’ai un ami espagnol. J’ai une amie espagnole.

J’ai des amis espagnols. J’ai des amies espagnoles.



◆ Adjektíva končiace na -e nepriberajú dalšie -e v ženskom rode (ale priberajú -s v pluráli):

 

un frère timide une soeur timide des enfants timides



◆ Adjektíva končiace na jednoduchú spoluhlásku túto spoluhlásku zdvojujú pred pripojením:-e:

 

                                                      mužský rod                                ženský rod

-el                                             (bez zmeny výsl.)                    naturel naturelle

-il                                              gentil                                          gentille

-as                                            gras                                           grasse

-et                                             muet                                          muette

-en                                           ancien                                        ancienne



Adjektíva končiace nasledujúcimi písmenami sa pri tvorení ženského a mužského rodu riadia inými pravidlami:


-er sa mení na -ère: premier/première

-x sa mení na -se: capricieux/capricieuse,généreux/généreuse,heureux/heureuse


(výnimka!: faux/fausse, doux/douce, roux/rousse)


-eur sa mení na -euse: menteur/menteuse

 

(výnimky, pri ktorých sa pripája iba -e: meilleur, extérieur, intérieur, supérieur, inférieur)

 

-f sa mení na -ve: créatif/créative

 

-c sa mení na -che alebo -que: blanc/blanche, public/publique, grec/grecque


 

Adjektíva normálne priberajú -s v množnom čísle, aj keď sa nevyslovuje.

 

Adjektíva končiace na -x nepriberajú -s v množnom čísle:

 

un copain généreux, des copains généreux


 

Adjektíva končiace na -al alebo -eau menia v množnom čísle koncovku na -aux:

 

un tarif normal/des tarifs normaux, beau/beaux, nouveau/nouveaux


 

Niekoľko adjektív sa nemení bez ohľadu na číslo a rod:

 

sympa, super, marron, orange a adjektíva zložené z názvov viacerých farieb:

 

un cousin sympa, une cousine sympa, des cousins sympa, un tee-shirt rouge foncé avec une jupe bleu clair.


 

Záporné adjektíva: záporné protiklady niektorých adjektív sa tvoria predponou:

 

(in-) croyable = incroyable

(im-) possible = impossible

(ir-) réel = irréel(mé-) content = mécontent

(mal-) honnête = malhonnête

(dés-) agréable


 

Iné adjektíva tvoria zápor pridaním peu alebo pas très:

 

intéressant – peu intéressant

dynamique – pas très dynamique


 

Niektoré adjektíva so záporným významom nie sú odvodené od iného prídavného mena. Majú svoje vlastné tvary: gentil x méchant, long x court.

 



Zopakujte si:
1. Čo opisujú a charakterizujú prídavné mená vo francúzštine?
2. Aké koncovky majú prídavné mená vo francúzštine a v závislosti od čoho?
3. Akú koncovku priberajú adjektíva v množnom čísle ? Uveďte 4 príklady.
4. Akou predponou sa tvoria záporné adjektíva (záporné protiklady) niektorých adjektív?

Použitá literatúra:
Ján Taraba, Francúzska gramatika