Podstatné mená sú ohybné plnovýznamové slová, ktoré pomenúvajú osoby, zvieratá, a abstraktné pojmy. Podstatné mená delíme podľa významu na:

 

  • konkrétne

  • abstraktné

 

 

Konkrétne podstatné mená sa ďalej delia na :

 

  • vlastné

  • všeobecné

  • hromadné

  • látkové

 

 

V nemčine píšeme na rozdiel od slovenčiny všetky podstatné mená veľkým začiatočným písmenom.

 

U podstatných mien môžeme určiť tri základné gramatické kategórie : rod, číslo, pád.

 

 

Rod podstatných mien

 

Podstatné mená v nemčine sú mužského, ženského a stredného rodu. Podľa rodu sa menia pravidlá pre skloňovanie samotného podstatného mena, ale i slov, ktoré sú k nemu vo vzťahu gramatickej zhody.

 

V nemčine majú podstatné mená často iný rod než v slovenčine, preto sa s podstatným menom treba naučiť aj člen, ktorý udáva rod podstatného mena. Pre stanovenie rodu niet v nemčine jednoznačných pravidiel. Hlavne jednoduché slová nemajú motivovaný svoj gramatický rod. Rovnako zakončené podstatné mená môžu patriť ku všetkým trom rodom. Ľahšie je určiť rod pre odvodené a zložené slová, pretože prvé majú pre istý rod charakteristické prípony a pri druhých sa rod riadi rodom ich základného slova.

 

 

Člen určitý, neurčitý a nulový

 

Ako sme už spomenuli, pred podstatným menom stojí člen, ktorý je buď určitý, neurčitý alebo nulový. Používanie člena nie je ľubovoľné, ale riadi sa danými pravidlami. Výber člena ovplyvňuje význam vety. V skratke uvedieme hlavné pravidlá, ktorými sa riadi používanie člena:

 

  • určitý člen má pôvod v ukazovacom zámene der, die, das preto ho používame vtedy, keď hovoríme o známej osobe alebo veci, prípadne o osobe a veci, ktorá už v texte bola spomenutá.

 

Napr.

 

Das ist der Freund, von dem ich es habe.

To je ten priateľ, od ktorého to mám.

 

 

  • neurčitý člen má pôvod v základnej číslovke ein, eine, ein. Niekedy sa prekladá ako nejaký, nejaká, nejaké. Používa sa prevažne vtedy, keď hovoríme o neznámej osobe alebo veci.

 

Napr.

 

Hast du eine Freundin?

Máš nejakú priateľku?

 

 

  • v nemčine existujú podstatné mená, pri ktorých sa členy nepoužívajú nikdy, alebo sa používajú len za určitých okolností. Tomuto problému sa budeme venovať v samostatnej kapitole.

     

  • ak je v prvej vete použitý člen neurčitý a v nasledujúcej vete chceme vyjadriť zápor, vyjadríme ho pomocou kein.

 

Napr.

Hast du ein Auto? Nein, ich habe kein Auto.

Máš nejaké auto? Nie, ja nemám žiadne auto.

 

 

Číslo podstatných mien

 

Pri podstatných menách v nemčine rozlišujeme jednotné a množné číslo. Kategória čísla ovplyvňuje nielen tvar podstatného mena a člena, ale aj prídavné meno v úlohe prívlastku, tvar zámena a slovesa. Množné číslo možno určiť len pri podstatných menách ktoré sú počítateľné. Existuje však aj skupina podstatných mien, ktoré sa vyskytujú obvykle len v jednotnom čísle alebo len v množnom čísle. Podstatné mená majú v množnom čísle v nominatíve určitý člen die.


 

Pád podstatných mien

 

V nemčine tak ako aj v slovenčine sa podstatné mená vyskytujú v rôznych pádoch. Na rozdiel od slovenčiny sa v nemčine používajú iba štyri pády. Pády môžu byť predložkové a bezpredložkové. V nemčine rozlišujeme dva hlavné typy skloňovania: slabé a silné. V nemčine možno ešte vymedziť jeden typ a to zmiešané skloňovanie, ktoré v sebe spája formy silného a slabého skloňovania.

 

 

Silné skloňovanie, člen určitý:

 

Jednotné číslo

Mužský rod

Ženský rod

Stredný rod

Množné číslo

1. pád

der

die

das

die

2. pád

des + s

der

des + s

der

3. pád

dem

der

dem

den + n

4. pád

den

die

das

die


 

Slabé skloňovanie člen určitý:

 

 

Jednotné číslo

Množné číslo

1. pád

der

die + en

2. pád

des + en

der + en

3. pád

dem + en

den + en

4. pád

den + en

die + en

 

 

K slabému skloňovaniu patria len podstatné mená mužského rodu (označujúce väčšinou živé bytosti) so zakončením na –e, veľké množstvo podstatných mien cudzieho pôvodu, obyvateľské podstatné mená. V tvaroch množného čísla slabých podstatných mien sa objavuje prehláska.

 



Zopakujte si:
1. Ako delíme podstatné mená podľa významu?
2. Aký člen môže stáť pred podstatným menom v nemčine?ň
3. Kedy používame člen určitý a kedy neurčitý?
4. Aké typy skloňovania rozoznávame v nemčine?
5. Ktoré podstatné mená patria ku slabému skloňovaniu?

Použitá literatúra:
Zmaturuj z nemeckého jazyka
Themen aktuell 2
Príručná gramatika nemčiny