Výrok hovoriaceho môže byť zapísaný vo forme:
1. priamej reči (discorso diretto), kde použitím úvodzoviek presne citujeme slová danej osoby.
Esempio:
Luca mi disse: „Voglio andare a Roma“. – Lukáš mi povedal: „Chcem ísť do Ríma“.
2. nepriamej reči (discorso indiretto), keď vyjadrujeme dané citované slová slovami inej osoby.
Esempio:
Luca mi disse che voleva andare a Roma. – Lukáš mi povedal, že chce ísť do Ríma.
Prevod priamej reči na nepriamu sa viaže predovšetkým na použitie časovej súslednosti, na zmenu osoby a ukazovacieho zámena a niektorých prísloviek.
Ak je sloveso hlavnej vety v prítomnom alebo budúcom čase, sloveso vedľajšej vety sa nemení v čase ani v spôsobe:
|
DISCORSO DIRETTO |
DISCORSO INDIRETTO |
|
Maria dice: „Non mi sento bene.“ Mária hovorí: „Necítim sa veľmi dobre.“ |
Maria dice che non si sente bene. |
|
Maria dice: “Ieri non mi sono sentita bene.” Mária hovorí: “Včera som sa necítila dobre.” |
Maria dice che il giorno precedente non si è sentita bene. Mária hovorí, že sa včera necítila dobre. |
Ak je však sloveso hlavnej vety v niektorom z minulých časov alebo v rozkazovacom spôsobe, sloveso vedľajšej vety v nepriamej reči musí zachovávať časovú a spôsobovú súslednosť so slovesom hlavnej vety:
|
DISCORSO DIRETTO |
DISCORSO INDIRETTO |
|
Vedľajšia veta je v: |
Vedľajšia veta musí byť v: |
|
Presente indicativo Esempio: Maria disse: “Non mi sento bene.” Mária povedala: “Necítim sa dobre.” |
Imperfetto Esempio: Maria disse che non si sentiva bene. Mária povedala, že sa necíti dobre. |
|
|
|
|
Perfetto: Passato prossimo, Passato remoto Esempio: Maria disse: “Ieri non mi sono sentita bene.” Mária povedala: “Včera som sa necítila dobre.” Maria disse: “Non mi sentii bene.” Mária povedala: “Necítila som sa dobre.” |
Trapassato prossimo Esempio: Maria disse che ieri non si era sentita bene. Mária povedala, že sa včera necítila dobre.
Maria disse che non si era sentita bene. Mária povedala, že sa necítila dobre. |
|
|
|
|
Futuro semplice e Futuro composto Esempio: Maria mi promise: “Verrò a trovarti.” Mária mi sľúbila: “Prídem ťa navštíviť.”
Disse: “Dopo che sarò ritornato a casa comincerò a studiare la storia.” Povedal: “Potom, čo sa vrátim domov, sa začnem učiť dejepis.” |
Condizionale passato Esempio: Maria mi promise che sarebbe venuta a trovarmi. Mária mi sľúbila, že ma príde navštíviť. Disse che avrebbe cominciato a studiare la storia dopo che sarebbe ritornato a casa. Povedal, že sa začne učiť dejepis potom, keď príde domov. |
|
|
|
|
Congiuntivo presente Esempio: Maria disse: “Non so se Luigi torni.” Mária povedala: “Neviem, či sa Luigi vráti.” |
Congiuntivo dell´imperfetto Esempio: Maria disse che non sapeva se Luigi tornasse. Mária povedala, že nevie, či sa Luigi vráti. |
|
|
|
|
Condizionale presente Esempio: Maria disse: “Anch’io vorrei andare alla festa del compleanno.” Mária povedala: “Aj ja by som chela ísť na oslavu narodenín.” |
Condizionale passato Esempio: Maria disse che anche lei avrebbe voluto andare alla festa del compleanno. Mária povedala, že aj ona by chcela ísť na oslavu narodenín. |
|
|
|
|
Modo imperativo Esempio: Mi ordinò: “Riportami a casa.”
Rozkázal mi: “Odvez ma domov!“ |
Infinito semplice o congiuntivo dell’imperfetto: Esempio: Mi ordinò di riportarlo a casa. Mi ordinò che lo riportassi a casa. Rozkázal mi, aby som ho odviezol domov.” |
Zmena osoby, ukazovacieho zámena a niektorých prísloviek:
|
DISCORSO DIRETTO |
DISCORSO INDIRETTO |
|
Pronomi personali: io, tu, Lei noi, voi, Loro |
lui, lei / egli, ella loro / essi |
|
|
|
|
Pronomi e aggettivi possessivi e dimostrativi: mio, tuo, suo nostro, vostro, loro questo costui |
suo
loro
quello quegli |
|
|
|
|
Avverbi di luogo: qui, qua |
lì, là |
|
|
|
|
Avverbi di tempo: oggi domani ieri fra poco ora, adesso poco fa |
quel giorno il giorno dopo il giorno prima poco dopo allora poco prima |
|
|
|
|
Sloveso VENIRE Esempio: Disse: “Voglio venire a vivere qua.” |
Sloveso ANDARE Esempio: Disse che voleva andare a vivere là. |
Ak v hlavnej vete použijeme slovesá CHIEDERE alebo DOMANDARE, vedľajšia veta sa mení na podmienku:
-
Ak je vedľajšia veta v prítomnom čase – použijeme CONGIUNTIVO DELL‘IMPERFETTO:
Esempio:
|
DISCORSO DIRETTO |
DISCORSO INDIRETTO |
|
Mi domandò: “Mi puoi dire di chi è questo bar?“ Opýtal sa ma: “Môžeš mi povedať, koho je tento bar?“ |
Mi domandò se potessi dirgli di chi era quel bar. Opýtal sa ma, či by som mu mohla povedať, že koho je tento bar. |
-
Ak je vedľajšia veta v minulom čase – použijeme CONGIUNTIVO DEL TRAPASSATO:
Esempio:
|
DISCORSO DIRETTO |
DISCORSO INDIRETTO |
|
Mi chiese: “Hai mai aiutato qualcuno in difficoltà?” Opýtal sa ma: “Pomohol si niekedy niekomu v núdzi?” |
Mi chiese se io avessi mai aiutato qualcuno in difficoltà. Opýtal sa ma, či som niekedy niekomu pomohol v núdzi. |
PODMIENKOVÉ SÚVETIA:
Všetky podmienky sa v dôsledku časovej súslednosti stavajú minulými, preto v nepriamej reči dostávame len jeden typ podmienky, tzv. III. typ:
|
DISCORSO DIRETTO |
DISCORSO INDIRETTO |
|
Disse: “Se saprò rispondere risponderò.” Povedal: “Keď budem vedieť odpovedať, odpoviem.“ |
Disse che se avesse saputo rispondere avrebbe risposto. Povedal, že keď bude vedieť odpovedať, odpovie. |
|
|
|
|
Disse: “Se sapessi rispondere risponderei.” Povedal: “Keby som vedel odpovedať, odpovedal by som.” |
Disse che se avesse saputo rispondere avrebbe risposto. Povedal, že keby vedel odpovedať, odpovedal by. |
|
|
|
|
Disse: “Se avessi saputo rispondere avrei risposto.” Povedal: “Keby som bol vedel odpovedať, bol by som odpovedal.” |
Disse che se avesse saputo rispondere avrebbe risposto. Povedal, že keby bol vedel odpovedať, bol by odpovedal. |
Zopakujte si:
1. Na čo sa viaže prevod priamej reči na nepriamu?2. Ak je vedľajšia veta v priamej reči v budúcom čase, v akom čase je vedľajšia veta v nepriamej reči?
3. Na aké sloveso sa mení v nepriamej reči sloveso VENIRE?
4. Nasledujúce vety v priamej reči, daj do nepriamej reči:
Maria disse: “Anch’io vorrei andare alla festa del compleanno.”
Lui mi chiese: “Hai mai assistito ad una conferenza?”
Použitá literatúra:
Taliančina pre samoukov, Michaela Saccardinová, 1994Talianska gramatika, Michal Hlušík, 2001