Výrok hovoriaceho môže byť zapísaný vo forme:

 

1. priamej reči (discorso diretto), kde použitím úvodzoviek presne citujeme slová danej osoby.

 

Esempio:

 

Luca mi disse: „Voglio andare a Roma“. – Lukáš mi povedal: „Chcem ísť do Ríma“.

 

 

2. nepriamej reči (discorso indiretto), keď vyjadrujeme dané citované slová slovami inej osoby.

 

Esempio:

 

Luca mi disse che voleva andare a Roma. – Lukáš mi povedal, že chce ísť do Ríma.



Prevod priamej reči na nepriamu sa viaže predovšetkým na použitie časovej súslednosti, na zmenu osoby a ukazovacieho zámena a niektorých prísloviek.

 

 

Ak je sloveso hlavnej vety v prítomnom alebo budúcom čase, sloveso vedľajšej vety sa nemení v čase ani v spôsobe:


 

 

DISCORSO DIRETTO

DISCORSO INDIRETTO

Maria dice: „Non mi sento bene.“

Mária hovorí: „Necítim sa veľmi dobre.“

Maria dice che non si sente bene.
Mária hovorí, že sa necíti veľmi dobre.

Maria dice: “Ieri non mi sono sentita bene.”

Mária hovorí: “Včera som sa necítila dobre.”

Maria dice che il giorno precedente non si è sentita bene.

Mária hovorí, že sa včera necítila dobre.



Ak je však sloveso hlavnej vety v niektorom z minulých časov alebo v rozkazovacom spôsobe, sloveso vedľajšej vety v nepriamej reči musí zachovávať časovú a spôsobovú súslednosť so slovesom hlavnej vety:



 

 

DISCORSO DIRETTO

DISCORSO INDIRETTO

Vedľajšia veta je v:

Vedľajšia veta musí byť v:

Presente indicativo

Esempio:

Maria disse: “Non mi sento bene.”

Mária povedala: “Necítim sa dobre.”

Imperfetto

Esempio:

Maria disse che non si sentiva bene.

Mária povedala, že sa necíti dobre.



Perfetto: Passato prossimo, Passato remoto

Esempio:

Maria disse: “Ieri non mi sono sentita bene.”

Mária povedala: “Včera som sa necítila dobre.”

Maria disse: “Non mi sentii bene.”

Mária povedala: “Necítila som sa dobre.”

Trapassato prossimo

Esempio:

Maria disse che ieri non si era sentita bene.

Mária povedala, že sa včera necítila dobre.


Maria disse che non si era sentita bene.

Mária povedala, že sa necítila dobre.



Futuro semplice e Futuro composto

Esempio:

Maria mi promise: “Verrò a trovarti.”

Mária mi sľúbila: “Prídem ťa navštíviť.”


Disse: “Dopo che sarò ritornato a casa comincerò a studiare la storia.”

Povedal: “Potom, čo sa vrátim domov, sa začnem učiť dejepis.

Condizionale passato

Esempio:

Maria mi promise che sarebbe venuta a trovarmi.

Mária mi sľúbila, že ma príde navštíviť.

Disse che avrebbe cominciato a studiare la storia dopo che sarebbe ritornato a casa.

Povedal, že sa začne učiť dejepis potom, keď príde domov.



Congiuntivo presente

Esempio:

Maria disse: “Non so se Luigi torni.”

Mária povedala: “Neviem, či sa Luigi vráti.”

Congiuntivo dell´imperfetto

Esempio:

Maria disse che non sapeva se Luigi tornasse.

Mária povedala, že nevie, či sa Luigi vráti.



Condizionale presente

Esempio:

Maria disse: “Anch’io vorrei andare alla festa del compleanno.”

Mária povedala: “Aj ja by som chela ísť na oslavu narodenín.”

Condizionale passato

Esempio:

Maria disse che anche lei avrebbe voluto andare alla festa del compleanno.

Mária povedala, že aj ona by chcela ísť na oslavu narodenín.



Modo imperativo

Esempio:

Mi ordinò: “Riportami a casa.”


Rozkázal mi: “Odvez ma domov!“

Infinito semplice o congiuntivo dell’imperfetto:

Esempio:

Mi ordinò di riportarlo a casa.

Mi ordinò che lo riportassi a casa.

Rozkázal mi, aby som ho odviezol domov.”




Zmena osoby, ukazovacieho zámena a niektorých prísloviek:


 

 

DISCORSO DIRETTO

DISCORSO INDIRETTO

Pronomi personali:

io, tu, Lei

noi, voi, Loro


lui, lei / egli, ella

loro / essi



Pronomi e aggettivi possessivi e dimostrativi:

mio, tuo, suo

nostro, vostro, loro

questo

costui


suo

 

loro

 

quello

quegli



Avverbi di luogo:

qui, qua


lì, là



Avverbi di tempo:

oggi

domani

ieri

fra poco

ora, adesso

poco fa


quel giorno

il giorno dopo

il giorno prima

poco dopo

allora

poco prima



Sloveso VENIRE

Esempio:

Disse: “Voglio venire a vivere qua.”

Sloveso ANDARE

Esempio:

Disse che voleva andare a vivere là.




Ak v hlavnej vete použijeme slovesá CHIEDERE alebo DOMANDARE, vedľajšia veta sa mení na podmienku:


  1. Ak je vedľajšia veta v prítomnom čase – použijeme CONGIUNTIVO DELL‘IMPERFETTO:
    Esempio:


 

 

DISCORSO DIRETTO

DISCORSO INDIRETTO

Mi domandò: Mi puoi dire di chi è questo bar?“

Opýtal sa ma: Môžeš mi povedať, koho je tento bar?“

Mi domandò se potessi dirgli di chi era quel bar.

Opýtal sa ma, či by som mu mohla povedať, že koho je tento bar.



  1. Ak je vedľajšia veta v minulom čase – použijeme CONGIUNTIVO DEL TRAPASSATO:

 

Esempio:

 

 

 

DISCORSO DIRETTO

DISCORSO INDIRETTO

Mi chiese: “Hai mai aiutato qualcuno in difficoltà?”

Opýtal sa ma: “Pomohol si niekedy niekomu v núdzi?”

Mi chiese se io avessi mai aiutato qualcuno in difficoltà.

Opýtal sa ma, či som niekedy niekomu pomohol v núdzi.



PODMIENKOVÉ SÚVETIA:


Všetky podmienky sa v dôsledku časovej súslednosti stavajú minulými, preto v nepriamej reči dostávame len jeden typ podmienky, tzv. III. typ:


 

 

DISCORSO DIRETTO

DISCORSO INDIRETTO

Disse: “Se saprò rispondere risponderò.”

Povedal: “Keď budem vedieť odpovedať, odpoviem.“

Disse che se avesse saputo rispondere avrebbe risposto.

Povedal, že keď bude vedieť odpovedať, odpovie.



Disse: “Se sapessi rispondere risponderei.”

Povedal: “Keby som vedel odpovedať, odpovedal by som.”

Disse che se avesse saputo rispondere avrebbe risposto.

Povedal, že keby vedel odpovedať, odpovedal by.



Disse: “Se avessi saputo rispondere avrei risposto.”

Povedal: “Keby som bol vedel odpovedať, bol by som odpovedal.”

Disse che se avesse saputo rispondere avrebbe risposto.

Povedal, že keby bol vedel odpovedať, bol by odpovedal.

 



Zopakujte si:
1. Na čo sa viaže prevod priamej reči na nepriamu?
2. Ak je vedľajšia veta v priamej reči v budúcom čase, v akom čase je vedľajšia veta v nepriamej reči?
3. Na aké sloveso sa mení v nepriamej reči sloveso VENIRE?
4. Nasledujúce vety v priamej reči, daj do nepriamej reči:
Maria disse: “Anch’io vorrei andare alla festa del compleanno.”
Lui mi chiese: “Hai mai assistito ad una conferenza?”

Použitá literatúra:
Taliančina pre samoukov, Michaela Saccardinová, 1994
Talianska gramatika, Michal Hlušík, 2001