Čína

Čínska ľudová republika (Čung-chua žen-min kung-che-kuo, 中华人民共和国)

 

 

 

 

 

rozloha	počet obyvateľov	hustota zaľudnenia	hlavné mesto	úradný jazyk
9 596 960 km² (spolu s Tibetom)	1 334 634 000	139 ob./km²	Peking	čínština

 

 

 

štátny znak

 

 

 

štátna vlajka

 

Poloha

Čínska ľudová republika sa nachádza vo východnej Ázii pri západnom pobreží Tichého oceánu. Suchozemské hranice má so 14 krajinami. V smere hodinových ručičiek sú to: India, Pakistan, Afganistan, Tadžikistan, Kirgizsko, Kazachstan, Rusko, Mongolsko, Severná Kórea, Vietnam, Laos, Mjanmarsko, Bhután a Nepál.

 

 

Prírodné pomery

Geografia a geológia

Charakteristickým znakom reliéfu Číny je stupňovité znižovanie smerom od Himalájí na západe pozdĺž veľtokov Chuang-che k Tichému oceánu na východe. Ku geologicky najstabilnejším oblastiam patria: plošina Tarim, Ordos, Juhočínsky masív apod. Súčasný reliéf bol v značnej miere tvorený alpínskym vrásnením v terciéri. Táto horotvorná činnosť mala za následok vznik „mladých“ nestabilných pohorí – Altaj, Kchun-lun, Nan-šan. Približne jednu tretinu povrchu tvoria pohoria.

 

Na juhozápade sa nachádza Tibetská náhorná plošina (učivá „Tibet“ a „Himalájske štáty“), kde sa v nadmorskej výške 8 848 m vypína najvyšší bod krajiny i sveta – štít Ču-mu-lang-ma (Qomolangma Feng, Mount Everest). Západnú hranicu lemujú horské pásma Pamír a Karakoram. Pohorie Ťanšan, ktoré sa zvažuje od 7 000 m n. m. vysokých hrebeňov na čínsko –kirgizskej hranici po Turfanskú preliačinu, najnižšie položené miesto v Číne (154 m pod úrovňou mora), oddeľuje Tarimskú panvu od Džungarskej panvy. Žiadne iné miesto na Zemi nie je vzdialenejšie od najbližšieho mora ako Džungarská panva. Oblasť severovýchodnej Číny vypĺňajú aluviálne nížiny a pohoria Malý Chingan a Veľký Chingan s najvyšším bodom nad 1 700 m n. m.. Pásmo Kchun-lun prechádza na východe do pohoria Čching-ling s priemernou výškou 2 000 – 3 000 m n. m. Smerom na sever sa rozprestierajú Tchajchangské hory, na okraji ktorých sa nachádzajú seizmické zlomy, ktoré zapríčiňujú, že táto oblasť patrí k najmenej stabilným na svete. Na východe, v okolí dolného toku rieky Chuang-che, sa rozprestiera Veľká čínska nížina. Južná Čína je pokrytá horstvami Juhočínskych vrchov, náhornou plošinou Kuej-čou a vápencovou Jünnanskou vysočinou.

 

Vodstvo

Riečna sieť je dlhá cca 220 000 km, svojou hustotou rozmiestnená nerovnomerne. K bezodtokovým oblastiam patrí necelá tretina územia Číny. Reliéf krajiny má za následok fakt, že väčšina riek tečie od západu na východ a vlieva sa do morí Tichého oceánu. Úmorie Indického oceánu zaberá asi desatinu rozlohy, pričom sem rátame najmä oblasti južného Tibetu odvodňované riekami. Niektoré časti severozápadnej Číny patria do povodia rieky Irtyš, ktorej vody sa vlievajú do Severného ľadového oceánu. Podľa režimu riek možno Čínu rozdeliť na niekoľko oblastí. Tu zohráva dôležitú úlohu tzv. Kontinentálny stupeň – myslená čiara prechádzajúca orientačne cez mestá Peking, Luo-jang, Kuej-jang . Na západ od Kontinentálneho stupňa, zapríčiňujúceho vznik vodopádov na riekach cezeň pretekajúcich, je väčšina riek vysokohorského typu, svoje maximum dosahujú v lete z topiaceho sa snehu a z ľadovcov. Východne od Kontinentálneho stupňa tečú monzúnové rieky zmiešaných lesov subtropického pásma. Pre púštne oblasti severnej Číny (Taklamakan, Gobi) sú typické rieky púští a polopúští mierneho pásma s dlhodobo suchými korytami. Na severovýchode sú rieky lesostepnej a stepnej zóny. V pohraničnej oblasti severovýchodnej Číny možno nájsť horské rieky niválnej zóny horskej tundry a tajgy ako Amur (Chej-lung-ťiang) a Ussuri (Wu-su-li-ťiang). Vo výške 4 876 m n. m. v oblasti Tibetskej náhornej plošiny pramení, so svojou dĺžkou dosahujúcou 6 300 km, tretia najdlhšia rieka sveta Jang-c`-ťiang. Plocha odvodňovaná týmto veľtokom má veľkosť 1 800 000 km². „Rovník Číny“, ako bola rieka vďaka svojej dôležitosti nazvaná, umožňuje svojou hĺbkou, miestami dosahujúcou vyše 180 m, plávať oceánskym lodiam až do vnútrozemského Wu-chanu, čo ju činí najvýznamnejšou dopravnou tepnou Číny. Na rieke je postavená najväčšia priehrada na svete, Tri úžiny. Jang-c`-ťiang ústi do Východočínskeho mora, jej delta, ktorá sa každých 64 rokov zväčšuje o 2 58 km², sa nachádza severne od mesta Šanghaj. Druhou najdôležitejšou riekou je Chuang-che. V povodí tejto 5 464 km dlhej rieky žije 120 miliónov ľudí. Rieka preteká sprašovou oblasťou, kde sa obohacuje množstvom žltkastého ílovitého bahna. Podľa neho je pomenovaná táto rieka i more (Žltá rieka, Žlté more), do ktorého sa vlieva. V každom kubickom metri vody odnáša Žltá rieka 37 kg sedimentov, čo je svetový unikát. Juhočínske rieky Si-ťiang, Pej-ťiang a Tung-ťiang spolu vytvárajú najväčšiu rieku tejto oblasti – Ču-ťiang (Zhu Jiang, Perlová rieka), ktorá je skrz vodné kanály napojená na celú vodnú sieť čínskeho juhu. Veľké množstvo sladkovodných jazier sa nachádza v strednej Číne, v povodí rieky Jang-c’-ťiang: Pcho-jang (5 050 km²), Tung-tching (3 900 km²). V bezodtokovej oblasti sa rozprestierajú slané, pomaly vysychajúce jazerá Kuku-nor a Lob-nor.

 

Podnebie

Rozsiahlosť čínskeho územia má za následok výrazné klimatické rozdiely medzi vnútroázijskou a „vlastnou“ Čínou a medzi južnou a severnou Čínou. Klimatickú hranicu medzi západnou a východnou Čínou tvorí pás, zložený z pohorí Veľký Chingan, Tchaj-chang a Sečuan. Tieto celky majú veľký vplyv na podnebné podmienky, či už v západnej alebo východnej časti krajiny, pretože tvoria bariéru, ktorá eliminuje vplyv teplého, vlhkého letného monzúnu z juhovýchodu na vnútroázijské regióny Číny a chladného, suchého zimného monzúnu zo Sibíri na východné regióny Číny. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že podnebie značnej časti územia Číny je ovplyvnené monzúnovým cyklom. Klíma západnej Číny má jasne vnútrozemský ráz. Zimy bývajú studené, letá horúce. Priemerné januárové teploty v Urumči dosahujú -15 °C, pričom júlové teploty sa pohybujú v priemere okolo 22 °C, no môžu vystúpiť až nad 40 °C. V Turfanskej preliačine boli namerané teploty 47,6 °C. Oblasť Tibetskej plošiny je charakteristická drsným vysokohorským podnebím s minimálnym množstvom zrážok. Na niektorých miestach klesajú teploty v zime až na -35 °C. Vplyvom kontinentality ležia najchladnejšie oblasti vo vnútornom Mongolsku, kde majú priemerné januárové teploty menej ako -25 °C. Najnižšia teplota bola zaznamenaná v okrese Chaj-la-er -51,5 °C. Severná Čína je charakteristická miernym podnebím, malými, relatívne nerovnomernými zrážkami a chladnými zimami. Podnebie južnej Číny, ktorá leží v subtropickom a tropickom pásme, je do značnej miery ovplyvnené letným monzúnom, ktorý prináša zrážky a spôsobuje záplavy, ktoré sa striedajú s obdobiami sucha v zimných mesiacoch. Výkyvy teplôt (cez deň i v priebehu roka) sú v porovnaní so zvyškom Číny podstatne menšie. V porovnaní so severom je tu väčší počet teplých mesiacov.

 

 

Rastlinstvo

V Číne rastie vyše 7 000 druhov drevín (vrátane 2 800 druhov stromov), z ktorých unikátne sú napr. metasekvoje. Najchudobnejšie rastlinstvo je v západnej časti krajiny – v oblasti Tibetskej náhornej plošiny, kde sa lesný porast vyskytuje len vo východnej časti (smrekové lesy) a v nadmorských výškach pod 1 500 m (indické borovice). V severozápadnej časti krajiny sa vyskytuje rastlinstvo stepí, púští a polopúští. V púšti Gobi rastú suchomilné rastliny ako slanobyľ (Salsola sp.), palina (Artemisia sp.). Naproti tomu druhovo bohatá je severovýchodná Čína so stepnou vegetáciou na rovinách a vegetáciou zmiešaných lesov a tajgy na horách. Z ihličnanov tu rastie smrekovec čínsky (Larix potaninii), céder (Cedrus libani deodara), rôzne druhy smreku (Picea sp.), borovica (Pinus sp.), jedľa biela (Abies alba), z listnatých stromov breza (Betula sp.), jaseň čínsky (Fraxinus chinensis), javor (Acer sp.), lieska (Corylus sp.) a ďalšie. Veľká čínska nížina bola v priebehu dejín sústavne odlesňovaná (lesy dnes tvoria len 12,2% rozlohy Číny), takže v súčasnosti sa pôvodné rastlinstvo tejto oblasti vyskytuje len na severných svahoch horského celku Čching – ling. Pôvodné rastlinstvo južnej Číny zahŕňa duby (Quercus sp.), vždyzelené gaštany, palmy, spomedzi ihličnanov tiež tuje.

Živočíšstvo

 

Na území Číny žije zhruba 2 000 druhov stavovcov, čo je 10% z celosvetového výskytu. Vďaka bohatému zastúpeniu vtáctva, 1 189 druhov, z ktorých aspoň 90 nežije nikde inde na svete, je Čína nazývaná „vtáčím rajom“. Spomedzi početných endemitov tu žije napr. gibon hulok (Hoolock hoolock), irbis čiže leopard snežný (Panthera uncia), ťava dvojhrbá (Camelus bactrianus) a niektoré druhy žeriavov. Význačné postavenie v čínskej faune zaujíma panda veľká (Ailuropoda melanoleuca), živiaca sa výlučne bambusovými výhonkami. V súčasnosti žije v provinciách S`-čchuan, Kan-su a Šan-si okolo 1 000 jedincov. Toto zviera sa stalo celosvetovým symbolom ochrany ohrozených druhov. Živočíšstvo Tibetu tvoria najmä kopytníky – jak divý (Bos mutus), antilopa orongo (Pantholops hodgsonii), kabar pižmový (Moschus moschiferus), v menšom množstve medveď ušatý (Ursus thibetanus). V severozápadnej Číne žije džerjan (Gazella subgutturosa). Severovýchodná Čína je bohatá na druhy typické pre tajgu ako je los mokraďový (Alces alces) alebo medveď hnedý (Ursus arctos). Tigra (Panthera tigris) tu nájdeme v niekoľkých geografických rasách – poddruhoch (sibírsky, čínsky, indočínsky).

 

 

Ochrana prírody

Fauna nie je ohrozovaná len odlesňovaním, zmenou prirodzených životných podmienok a životného prostredia, ale aj tradičnou čínskou kultúrou – vyhubená bola sajga stepná a nosorožec čínsky, ktorých rohy sa predávali ako afrodiziakum. Od roku 1956 sa v Číne systematicky bojuje za záchranu čínskej prírody. V súčasnosti existuje viac než 300 chránených území, len v provincii Jün-nan, ktorá je známa aj pod názvom „kráľovstvo rastlín a živočíchov“, sa ich nachádza 30.

 

 

 

Socio-ekonomické pomery

História

Čína patrí medzi najstaršie civilizácie. Na naplaveninách Žltej rieky vznikli už v 6. tisícročí p. n. l. poľnohospodárske kultúry. Bájny prvý cisár Huang Di založil prvé kráľovstvo v okolí dnešného Pekingu v roku 2 100 p. n. l. , ktoré neskôr nasledovali ostatné čínske kráľovstvá. Okolo roku 221 p. n. l. porazilo kráľovstvo Qin ďalších 11 väčších kráľovstiev a vznikol prvý jednotný čínsky štát. Cisárstvo bolo dobre chránené, až na severné hranice, ktoré ohrozovali nomádi zo stredoázijských stepí. Na obranu týchto hraníc boli v 5. až 1. storočí vybudované časti veľkého čínskeho múru, ktoré napokon spojil cisár Zheng. Počas vlády dynastie Qin, neskôr dinastie Han a Jin nastal v Číne obrovský kultúrny rozmach, ktorý zastavil vpád Hunov v roku 316 n. l. a krajina sa rozdrobila. V roku 589 ju znovu zjednotila dynastia Sui, čo trvalo pod vedením dynastie Tang do roku 875, kedy sa krajina rozpadla na niekoľko kniežactiev („vek piatich dynastií“). V roku 960 sa potom Čína zjednotila pod vedením dynastie Song. V roku 1279 zakladá mongolský chán Kublaj dynastiu Yuan, na jej miesto nastupuje v roku 1368 čínska dynastia Ming a napokon medzi rokmi 1644 až 1911 vládne v krajine mandžuská dynastia Qing. V tomto období vznikli súčasné čínske hranice. Počas ópiových vojen medzi rokmi 1842 a 1860 sa Čína stala závislou od Veľkej Británie, Ruska, Japonska a ďalších veľmocí. Po porážke boxerského povstania v roku 1901 podpísala vtedajšia cisárovná absolútnu kapituláciu krajiny. Po demokratickom povstaní v roku 1911, keď bolo cisárstvo definitívne zvrhnuté, nastal v krajine chaos. V roku 1925 vypukla občianska vojna trvajúca do roku 1949 a trvala aj počas okupácie Japonskom cez druhú svetovú vojnu. V roku 1949 však medzinárodne uznanú Národnú stranu vyhnala na Tajvan Komunistická strana na čele s Mao Ce-tungom a vznikla Čínska ľudová republika.

 

Obyvateľstvo

95% obyvateľstva krajiny sú Číňania, toto etnikum však nie je jednotné. V súčasnosti tu žije oficiálne 56 čínskych národností. Najvýznamnejšou je národnosť Han, ku ktorej sa hlási asi 60% obyvateľstva. Sem však úrady zaraďujú aj ďalšie, násilne počínštené obyvateľstvo. Oficiálnym jazykom je mandarínska čínština, používajú sa aj ďalšie čínske nárečia, napr. kantonská čínština. Významnejšími náboženstvami v krajine sú budhizmus, a to čínsky, tibetský (lámaizmus) a pálsky (juhoázijský). Ďalej taoizmus, islam a kresťanstvo.

 

 

Územné členenie

Čínska ľudová republika je administratívne rozdelená do 22 provincií šeng (省, pinyin shěng). Čína považuje Taiwan za svoju dvadsiatu tretiu provinciu, aj keď na ňom priamo nevládne. Okrem provincií existuje 5 autonómnych oblastí národnostných menšín c'-č'-čchü (自治区, pinyin zìzhìqū), štyri centrálnou vládou priamo spravované mestá č'-sia-š' (直辖市, pinyin zhíxiáshì) a dve špeciálne administratívne oblasti tche-pie sing-čeng-čchü (特别行政区, pinyin tèbié xíngzhèngqū): Hong Kong a Macao s pomerne vysokou mierou samosprávy. Na nižších úrovniach je územie administratívne rozdelené do prefektúr a prefektúrnych miest, o stupeň nižšie sú okresy a okresné mestá.

 

 

 

Hospodárstvo

Vďaka ekonomickým reformám, ktoré začal v roku 1976 presadzovať Teng Siao-pching a na ktoré nadväzovali jeho nástupcovia v 90. rokoch, bol naštartovaný rýchly hospodársky rast, ktorý trvá dodnes a rýchlo stimuluje hospodárstvo.

 

Zopakujte si:

1. Aké rozdiely sa dajú nájsť v prírodnom prostredí Číny?
2. Opíšte históriu územia.
3. Charakterizujte politické postavenie krajiny vo svete.

Použitá literatúra:

Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.
H.; Hilbert, 2001: Biogeografia, UMB FPV KKE
www.wikipedia.com

Zdroje obrazkov:

http://en.wikipedia.org/w/index.php?title=File:National_Emblem_of_the_People%27s_Republic_of_China.svg&page=1
http://en.wikipedia.org/w/index.php?title=File:Flag_of_the_People%27s_Republic_of_China.svg&page=1
http://conservapedia.com/images/f/f1/
http://ang.wikipedia.org/wiki/C%C4%ABna
http://www.sowingseeds4c.com/