Niger

Vypracoval: L. Petrovič

Nigerská republika (République du Niger)

štátny znak

štátna vlajka

Poloha

Niger je prezidentská republika nachádzajúca sa takmer uprostred Afriky. Susedí zo severu s Alžírskom a Líbyou, z východu s Čadom, z juhu s Nigériou a Beninom, zo západu s Burkina Faso a s Mali.

Prírodné pomery

Geografia a geológia

Niger sa nachádza na juhu Sahary a v strednej časti Sahelu. Väčšina územia Nigeru sa nachádza na náhorných plošinách. V centrálnej časti republiky sa týči vulkanické pohorie Aïr. Nachádzajú sa tu kužele vyhasnutých sopiek a rozrušené masívy. V masíve Tarazit sa nachádza najvyššia hora štátu Mont Gréboun, vysoká 2012 m n. m. Smerom na východ od Aïru sa rozlieha púštna panva Ténéré, západným smerom panva Talak. Na severe krajiny sa nachádza náhorná plošina Džado.

Vodstvo

Jediným stálym hlavným tokom na území krajiny je Niger, ktorého povodie spadá k úmoriu Atlantického oceána. Púštne oblasti sú bezodtokové.

Podnebie

V severných oblastiach Nigeru prevláda extrémne suché tropické podnebie, za rok tu spadne iba takmer 50 mm zrážok, preto tu prevládajú púšte. Centrálnej a južnej oblasti republiky majú podnebie o niečo vlhkejšie, avšak ani tu nespadne za rok viac ako 800 mm zrážok. Oblaky púštneho prachu a piesku sem prináša suchý saharský vietor nazývaný harmattan. V januári sa priemerné teploty pohybujú od 16 – 24 °C. Najteplejšie obdobie trvá od mája do júna, teploty prekonávajú hranicu 30 °C.

V nižších oblastiach rastú iba akácie a suchomilné trávy. Vo vysokohorských oblastiach flóru zastupujú divoké palmy a olivovníky. Na severných púšťach rastú vo veľkom sukulenty a veľké sykomory (Ficus sykomorus). Na juhu rastú aj typické africké stromy ako napríklad baobaby (Adansonia sp.), mahagóny (Swietenia sp.), africké orechy (Cola sp.). Na savanách rastú červené cédre (Thuja plicata), palmy iroko (Chlorophora excelsa) a sabal (Sabal serrulata).

Žijú tu rôzne druhy gaziel, gepardy (Acinonyx jubatus) a pštrosy (Struthio camelus). Pri rieke Niger svoj sa vyskytujú slony africké (Loxodonta africana), žirafy (Giraffa camelopardalis), hrochy obojživelné (Hippopotamus amphiibius), antilopy a byvoly kaferské (Syncerus caffer). V Nigérii žije množstvo ohrozených živočíšnych druhov. Medzi inými napríklad primáty ako paviány (Papio sp.). Nachádza sa tu tiež množstvo plazov, hlavne krokodíl nílsky (Crocodylus niloticus) v rieke Niger a množstvo druhov hadov a jašterov. Na čoraz zmenšujúcich sa územiach tu ešte žijú veľké cicavce ako levy (Panthera leo). Pre krajinu je tiež charakteristické veľké množstvo vtáčích druhov.

Ochrana prírody

V krajine vznikla zložitá sieť chránených území. Najstaršie boli vyhlásené ešte počas francúzskej koloniálnej vlády. Oba národné parky Nigeru sú zároveň súčasťou svetového prírodného dedičstva.

• Rezervácie Aïr a Ténéré – pohorie v sahare a púštne oblasti

• NP W – rozsiahla savana s Beninom a Burkina Faso tvoria Regionálny Park W

Socio-ekonomické pomery

História

Ukazuje sa, že ľudia sídlili na území Nigeru už v prehistorických dobách. V 3. tisícročí p. n. l, keď do severných oblastí začala zasahovať púšť, pastieri odišli a na ich bývalých územiach sa začali usadzovať kočovní Tuarégovia. V stredoveku bol Niger postupne súčasťou niekoľkých mocných ríš, ktorými boli Songhaj, Kánem Born, Mali a mestský štát Haus. Od 11. storočia sa tu začal šíriť islam, ktorý si u miestnych obyvateľov našiel značnú obľubu. V roku 1900 bol Niger obsadený Francúzmi a bol pripojený k Francúzskej západnej Afrike. V roku 1922 získal štatút samostatnej kolónie po tom, čo povstali Tuarégovia. V roku 1958 bola vyhlásená autonómna republika Niger. Väzby s Francúzskom ale zostali silné. Prvé slobodné voľby sa konali až v roku 1993. O tri roky neskôr sa pomocou štátneho prevratu do čela štátu dostal plukovník Ibrahim Bare Maïnassaru. V apríli 1999 bol zvrhnutý a bola zahájená demokratizácia krajiny. Vojenským pučom skončila vo februári 2010 snaha prezidenta Mamadou Tandja zmeniť ústavu, aby sa mohol po tretí krát za sebou uchádzať o prezidentský úrad.

Z etnických skupín sú najviac zastúpení Hausovia, Songhai – Dejmovia a Tuarégovia. Ostatných je menej než 1 milión. Nigerčania sú z 80% moslimovia, avšak sú tu zastúpené aj animistické a kresťanské menšiny. Tri štvrtiny obyvateľov sú negramotné. Úradným jazykom v krajine je francúzština.

Územné členenie

Niger je členený na sedem okresov (déparmtement) a hlavné mesto.

Hospodárstvo

Základ hospodárstva tvorí samozásobiteľské poľnohospodárstvo, pričom obrábať možno iba 15% územia. Úroda je navyše závislá na zrážkach a ohrozujú ju škodcovia . Aj napriek tomu sa poľnohospodárskym činnostiam venuje 90% obyvateľstva. Pestuje sa proso, zelenina, strukoviny, ryža, podzemnica olejná, cukrová trstina, pšenica, bavlna a tabak. Chovajú sa ovce, dobytok, kozy a somáre. Najdôležitejším zvieraťom je ťava. Najdôležitejšie nerastná surovina je urán, ťaží sa v pohorí Aïr. Ďalej sa ťaží zlato, kamenné uhlie, fosfáty, medené a železné rudy a soli. Ťažba uránu bola pôvodne monopolom Francúzska, teraz však na jednom z ložísk ťažia aj Číňania. Priemyselná výroba a obchod sa sústreďuje v Niamey. Najdôležitejším priemyselným odborom je potravinársky priemysel. Produkuje hlavne arašidy, olej a pivo. V menších mestách fungujú mlyny, čistiarne bavlny a garbiarne.

Použitá literatúra:

Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.

Zdroj obrázkov:

http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=S%C3%BAbor:Coat_of_Arms_of_Niger.svg&page=1

http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=S%C3%BAbor:Flag_of_Niger.svg&page=1

http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:LocationNiger.svg&page=1&filetimestamp=20061226112620

http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Niger_Topography.png&filetimestamp=20070629204801

http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Niger_departments_named.png&filetimestamp=20050705055145