Komunikácia je v dnešnom storočí informácií veľmi významná oblasť ľudskej činnosti. Dnešní ľudia komunikujú medzi sebou na ulici, v kancelárií, v škole a podobne. Používajú pri tom rôzne technické prostriedky ako sú mobilné telefóny, počítače, či iné zariadenia. Vďaka komunikácií sa ľudstvo rozvíja a je možný pokrok. Dnes sa často krát stretávame s pojmom verbálnej a neverbálnej komunikácie. Verbálna komunikácia je komunikácia prostredníctvom slov. Verbum – v latinčine znamená slovo. A preto všetky prejavy komunikácie, ktoré sa uskutočňujú prostredníctvom slov sú verbálnou formou komunikácie. Radíme sem tak hovorenú reč ako aj písanú reč. Aj reč symbolu niektorí jazykovedci zaraďujú k verbálnym prejavom reči, o čom je možné samozrejme pochybovať. Jedná sa o brajlovo písmo a tiež o posunkovú reč. Tieto formy komunikácie nepoužívajú žiadnu formu slov, ale ich náhradu. Niektorí vedci práve preto, že tieto symboly predstavujú istú formu slov ich považujú za verbálnu komunikáciu. Neverbálna komunikácia je komunikácia, ktorá sa uskutočňuje bez použitia slov. Je to komunikácia prostredníctvom mimiky a gestikulácie. Sem radíme napríklad aj reč tela. Rečou tela sa budeme zaoberať v dnešnej lekcii.
Človek má telesné a duševné formy prejavu. Telesné prejavy sú telesnou realizáciou duševných prejavov navonok. Duševné prejavy sú napr. prejavy úzkosti, radosti, strachu, nepokoja. Ich telesná realizácia je napr., pri nepokoji hryzenie si nechtov, alebo neustále sa škrabanie po hlave. Vôbec prví, ktorí písali o prejavoch tela boli grécki filozofi, ktorí popisovali isté druhy prejavov správania prostredníctvom telesných prejavov. Zakladateľom teórie reči tela je Charles Darwin, ktorý sa touto oblasťou poznávania venoval dlhodobo. Najvýznamnejší predstavitelia teórie reči tela je dnes Barbara a Alan Peace, ktorí vo svojich dielach opisujú množstvo telesných prejavov v rôznych situáciách.
Výklad telesných prejavov podľa Barbary a Alana Peaceovcov:
Situácia, v ktorej daný pán naznačuje agresívny odmietavý postoj (zvraštené čelo, a založené rukly).
Pani, ktorá rozpráva a zakrýva si pri tom svoje ústa naznačuje nervozitu, nepokoj. Klame.
V dnešnej dobe sa veľmi často hovorí o dištančných priestorových zónach. Tieto zóny majú označovať fyzický odstup jednotlivých ľudí od nás. Existujú 4 dištančné zóny, ktorých vzdialenosť závisí od druhu kultúry. Americká kultúra umožňuje väčší odstup dištančných zón, ázijská práve naopak. Európska kultúra má rovnako ako aj americká kultúra väčšie dištančné zóny. Tieto zóny sú:
-
Intímna zóna – je približne vo vzdialenosti 60 cm od človeka a je to zóna, ktorá je prístupná jedine milencom, resp. veľmi dôverným ľudom. V tejto zóne sa ľudia dotýkajú, hladia. Prostriedok komunikácie je tu hmat, čuch. Keď sa stane, že je tento priestor narušený niekým iným ako blízkou osobou, môže dôjsť ku reakcií. Táto reakcia vyvolá nervozitu u niektorých to môže spôsobiť aj agresívny hmat či agresívne správanie.
-
Osobná zóna - je zóna priateľov. Je to zóna vzdialenosti 60 - 120 cm. Človek si sem púšťa človeka, ktorý mu je dobre známy. V rámci tohto priestoru sú akceptovaný jedine priatelia, známi a ľudia, u ktorých dotyčný vie, že mu neublížia. V tejto zóne sa odohrávajú dôverné rozhovory a tiež istý druh zábavy (tanec, hry a pod.)
-
Spoločenská zóna - je zóna osobného styku s ľuďmi, ktorých nepoznáme a ľudí, u ktorých niečo vybavujeme, alebo sme nútení s nimi komunikovať. Jej vzdialenosť je 120 – 360 cm. Typický je rozhovor nadriadeného a podriadeného, či úradníka a klienta. Taktiež je to minimálna hranica, pri ktorej by mali komunikovať ľudia, ktorí si vykajú.
-
Verejná zóna - je to zóna bežného styku, ktorá má hodnotu 360 a viac cm. Je to zóna bežného odstupu ľudí napr. pri prechádzke po meste. V tejto zóne sa človek dostáva do anonymity, keďže sa môže izolovať od ostatných.
Ako bolo už vyššie uvedené, závisí dištančný priestor aj od kultúry. Európania majú na rozdiel od americkej kultúry menší dištančný priestor. Súvisí to so spôsobom života. V Ázií žijú ľudia v mestách vedľa seba v krátkych vzdialenostiach. Preto sú zvyknutí na kratšie dištančné priestory, v Amerike je to naopak. Sú tu veľké vzdialenosti medzi susedmi a množstvo priestoru zase predpokladá väčšie distančné priestory.
Zopakujte si:
1. Aká je to verbálna a neverbálna komunikácia?2. Aké dištančné priestorové zóny poznáte?
3. Definujte jednotlivé distančné zóny!
4. Kto sa ako prvý venoval v modernej dobe reči tela?
Použitá literatúra:
1. Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 20022. A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009