Inteligencia alebo rozumová schopnosť je prítomná u každého človeka. Je to rozumová schopnosť, ktorá nám umožňuje každodenný praktický život a umožňuje nám prispôsobovať sa novým podmienkam života. Inteligenciu má každý človek a je ju možné zmerať takzvanými testami inteligencie. Jednotkou merania je jednotka známa ako IQ. Test inteligencie pozostáva zo štandardných otázok, ktorých správne zodpovedanie je hodnotené bodmi. IQ sa vypočíta na základe pomeru mentálneho a fyzického zdravia, ktoré sa vynásobí číslom sto.


Viac ako 50% populácie má inteligenciu IQ od 90 – 110. Je to priemerná inteligencia. Inteligencia od 110 – 120 je nadpriemerná inteligencia. Inteligencia, ktorá je nad IQ 120 – je vysoká, vynikajúca inteligencia. IQ 140 a viac je inteligencia geniálna. Ani percento obyvateľstva nemá IQ vyššie ako 140. Dve až tri percentá obyvateľstva má inteligenciu pod IQ 70. Táto hodnota sa označuje ako ľahká mentálna retardácia.


Pri poruchách intelektu je možné, že hodnoty IQ môžu byť ešte nižšie. Pri IQ 50-69 znamená ľahší stupeň poruchy intelektu, ktorý je označovaný ako debilita. Prejavuje sa predovšetkým pomalými reakciami, človek pomaly chápe a tiež nevie správne použiť abstraktné pojmy. Potrebuje pomoc pri vyjadrovaní sa. Tento typ postihnutia neumožňuje človeku správne hodnotiť a pristupovať kriticky ku vykonaným skutkom. Takýto človek je ľahko ovplyvniteľný a jeho vzdelávanie je možné, no je pomalšie. IQ 20 – 49 je vážna porucha intelektu označovaná ako imbecilita. Človek postihnutý imbecilitou je veľmi ťažko vzdelávateľný. Tento človek má problém s vyjadrovaním sa. Jeho slovná zásoba je značne obmedzená a nie je schopný naučiť sa čítať alebo písať. Neporozumie abstraktným pojmom a hovoriť sa naučí až 3 či 4 roky neskôr ako jeho zdraví rovesníci. Ich správanie môže byť niekedy ťažko zvládnuteľné. Treba ich zamestnať činnosťami, ktoré ich naplňujú.


Najťažšou formou poruchy intelektu je idiotia, kde hodnota IQ je pod 20. Sú to ľudia úplne odkázaní na pomoc iných. Títo ľudia sa naučia chodiť okolo 6 roku života, reč je obmedzená na veľmi úzku skupinu slov. Nevedia si poradiť s hygienou a nie sú vôbec vzdelávateľní.


Okrem týchto vrodených porúch intelektu poznáme ešte získané poruchy intelektu. Tieto poruchy sa získavajú v priebehu života. Hovoríme predovšetkým o stareckej demencii, ktorá sa vyznačuje úbytkom intelektuálnych schopností a vyznačuje sa aj stratou schopnosti vyjadrovať sa, či chápať povedané. Slovná zásoba sa redukuje na minimum. Starecká demencia je trvalá a nie je možné ju vyliečiť. Poruchy intelektu môžu nastať aj následkom nejakej nehody, alebo vplyvom iných faktorov (napr. nádory).


Pojmy talent, nadanie a genialita sa častokrát zamieňajú. Pod pojmom nadanie sa rozumie súbor činností, ktoré umožňujú správnym spôsobom uskutočňovať istú činnosť. Talent je zase vrodená dispozícia, istá vrodená vloha k istej činnosti, ktorá, keď sa koná, talent sa rozvíja. Keď sa ale táto činnosť nekoná talent zaniká. Väčšinou sa nejedná len o jednu činnosť, ale súbor činností, ktoré pomáhajú aby talent vynikol. Pod pojmom genialita si predstavujeme najvyššiu úroveň schopností, ktoré umožňujú jedincovi vytvárať jedinečné diela. Poznáme niekoľko typov géniov.


1, Génius vrodený – je to typ génia, ktorý nevyvíja veľa úsilia na to, aby sa jeho geniálne vlastnosti prejavili. Jeho schopnosti sa teda nezískavajú učením, aj keď jeho geniálne schopnosti môžu byť vyvolané práve vzdelávaním, alebo inými činnosťami. Príkladom nám môže poslúžiť napr. Mozart. Jeho talent sa prejavil už v detstve. V detstve vrodení géniovia dosahujú vrchol svojich schopností.


2, Génius získaný - je to človek, ktorý svoje geniálne schopnosti získal učením, alebo postupným získavaním skúseností a zručností. Tento človek musí vyvíjať veľmi veľa úsilia a musí mať pevnú vôľu, aby získal svoje schopnosti. Vrchol svojich schopností získava neskôr v neskoršej životnej etape. Príkladom nám môže byť napr. nemecký filozof a génius v oblasti filozofie Immanuell Kant. Jeho pevná vôľa a roky štúdií a písania rôznych úvah a prác mu umožnilo vycibriť svoje schopnosti do geniálnosti. Rovnako môžeme spomenúť Alberta Einsteina, ktorý mal vo svojej mladosti problém tak s matematikou ako aj fyzikou. Až neskôr sa z neho stal génius, ktorého význam pre vedu je neodškriepiteľný.

 



Zopakujte si:
1. Aké druhy géniov poznáme?– definujte
2. Ako definujeme nadanie a ako talent?
3. Čo je to IQ?
4. Ako sa testuje inteligencia?
5. Aké prejavy má človek trpiaci na imbecíliu?
6. Aké prejavy má človek trpiaci na idiotiu?

Použitá literatúra:
1. Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002
2. A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009