Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová
Čiarka patrí medzi interpunkčné znamienka.
Čiarku píšeme v jednoduchej vete, v ktorej ňou oddeľujeme:
-
Oslovenie:
„Mama, otcovi to nepovedz!“
A ty, Jano, vari nepočuješ?
A veru, Evka, tam ísť nemôžeme.
Jarko, máš úlohu?
Zdenka, môžeš mi pomôcť?
Zajtra, milí žiaci, navštívime múzeum.
Vážená pani riaditeľka, vitajte na dnešnom stretnutí bývalých žiakov našej školy.
Martin, rád hráš na gitare?
Poď sem, mama!
Eva, zobuď sa!
Mama, poď sem!
Tak teda, milí priatelia, môžeme začať.
-
Pozdrav:
Dobrý deň, ako sa máte?
Dobrý večer, môžem vojsť?
Ahoj, Peter!
Ahoj, milá Eva!
Nazdar, Pavol!
Dobrý deň, je tu voľné miesto?
-
Citoslovcia:
Joj, to bolí!
Jaj, ja som mala roboty a roboty!
Pst, nesmieme rušiť!
Hu, ale si sa zľakol?
Och, to bolo ale ťažké!
-
Časticu – čiarkou oddeľujeme hodnotiacu a vysvetľovaciu časticu: žiaľ, zaiste, akiste, naopak, pravda, samozrejme, bohužiaľ, chvalabohu a pod.:
Je večer, a samozrejme, neprišli.
Ona má, pravdaže, zase pravdu.
Ja, pravda, zase nemám nič.
Predstavenie bolo, žiaľ, vypredané.
Má radosť, zaiste, veď vyhral.
Navštívili sme ho, žiaľ, neskoro.
Neodpovedal, naopak, ukryl sa.
-
Voľný prístavok:
Jan Amos Komenský, nazývaný učiteľ národov, doprial deťom hru.
Učitelia, slovenčinári, sa školenia nezúčastnili.
Martin Kukučín, slovenský realistický autor, žil na ostrove Brač.
Bratislava, hlavné mesto Slovenska, je naozaj krásna.
Niektoré cicavce, napríklad lev a opica, žijú aj v našich zoologických záhradách.
Jana, blonďavá slečna, študuje na vysokej škole.
Košice, metropola východu, zaujali najmä Chrámom sv. Alžbety.
Tisovec, mesto pod Hradovou, dal nášmu národu významné osobnosti.
Milan Rúfus, významný slovenský básnik, je nositeľom mnohých ocenení za literárnu tvorbu.
-
Vytýčený vetný člen:
Ružová, tá sa mi páči!
Jednotka, to je fajn!
Jednotka, tá ešte neznamená úspech.
Sedí tam, v obývačke.
Bude ti ešte dobrá, tá perina.
Mama, tá má vždy pravdu.
Dostal, a to poriadne.
Precvičte si:
Do uvedených viet doplňte čiarky:
Au to bolí!
Renáta poď!
Ahoj Janka!
Hviezdoslav známy slovenský spisovateľ napísal Hájnikovu ženu.
Otec ten rád číta noviny.
Kúpim chlieb mlieko maslo.
Mal krivé krátke nohy.
Mám nový jarný kabát.
Mama upratuje otec nakupuje ja sa učím.
Aj sa učil aj to vedel.
Učil sa aj to vedel.
Nahneval sa a preto odišiel.
Chcel a neurobil to.
Správne odpovede:
Au, to bolí (au – citoslovce)
Renáta, poď (je tam oslovenie)
Ahoj, Janka (pozdrav)
Hviezdoslav, známy slovenský spisovateľ, napísal Hájnikovu ženu.
Otec, ten rád číta noviny. (vytýčený vetný člen)
Kúpim chlieb, mlieko, maslo. (viacnásobný vetný člen)
Mal krivé, krátke nohy. (viacnásobný prívlastok)
Mám nový jarný kabát. (postupne rozvíjací prívlastok)
Mama upratuje, otec nakupuje, ja sa učím. (súvetie)
Aj sa učil, aj to vedel.
Učil sa aj to vedel. (čiarku nepíšeme, keď sa aj neopakuje)
Nahneval sa, a preto odišiel.
Chcel a neurobil to. (čiarku môžeme, ale nemusíme písať, keď a je vo význame ale)
Použitá literatúra:
CALTÍKOVÁ, M., TARÁBEK, J.: Prehľad gramatiky a pravopisu slovenského jazyka. 4. vyd. 2009. Didaktis Bratislava. ISBN 978-80-89160-66-2
HINCOVÁ, K., HÚSKOVÁ, A.: Slovenský jazyk pre 1. – 4. ročník stredných škôl. 2. vyd. 2009. SPN Bratislava. ISBN 978-80-10-01772-0
SLOVENČINA NA DLANI. 1. vyd. 2001. Príroda Bratislava. ISBN 80-07-00362-2
TESTY 2007 – SLOVENSKÝ JAZYK. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-39-5
ZBIERKA ZO SLOVENSKÉHO JAZYKA. 3. vyd. 1993. Didaktis Bratislava. ISBN 80-85456-27-3
Súkromné materiály autorky