Vypracovala: Ing. Anna Mattová




Elektronické bankovníctvo predstavuje moderné formy platobného styku. Klient tu neprichádza do osobného kontaktu so zamestnancami banky pri vybavovaní bankových záležitostí, teda nemusí prísť osobne do banky aby zo svojho účtu uhradil napríklad nájomné. Klient komunikuje s bankou prostredníctvom moderných telekomunikačných technológií ako je mobilný telefón, internet, fax, či telefón s pevnou linkou. Na identifikáciu klienta slúži tzv. PIN kód, prihlasovacie meno, heslo a GRID karta /plastová karta s číselnými kódmi pre potvrdenie transakcií – slúži ako podpis klienta/.



Výhody elektronického bankovníctva


  • možnosť komunikovať s bankou 24 hodín denne 7 dní v týždni /teda aj v čase, keď je reálne banka zatvorená/,

  • pohodlnejšia komunikácia, možnosť komunikovať s bankou prakticky z celého sveta,

  • možnosť vykonávať aktívne operácie, napríklad zadávať príkazy k platbe, ale aj pasívne operácie ako napríklad prijímať výpisy z účtu a informácie o ponúkaných produktoch,

  • ovládanie účtu cez mobil, internet, e-mail, telefón a podobne,

  • nižšie poplatky ako za služby v banke


 

K rozšíreným nástrojom elektronického bankovníctva patrí:


  • home banking,

  • internet banking,

  • e-mail banking,

  • SMS banking,

  • Mobil banking /GSM banking/,

  • Telefón banking.



Home banking je služba, ktorá je vhodná najmä pre veľké spoločnosti. Je založený na prepojení osobného počítača klienta s informačným systémom banky. Umožňuje prístup k účtu s možnosťou priameho prepojenia s účtovným systémom klienta. Spojenie je možné len cez počítač, v ktorom je nainštalovaný špeciálny softvér. Bezpečnosť je zabezpečená prostredníctvom hesiel, šifrovania správ a elektronickým podpisom.


Internet banking – klient nadväzuje spojenie s bankou prostredníctvom verejnej siete internet. Klient po zadaní prístupových kódov môže bez časového a priestorového obmedzenia získať v reálnom čase informácie o svojom účte, či úvere, môže napríklad zadávať platobné príkazy, či realizovať vklady na termínovaný účet.


E-mail banking – cieľom služby je zasielať klientovi prostredníctvom verejnej komunikačnej siete internet do jeho e-mailovej schránky správy napríklad výpisy z účtu v elektronickej podobe, potvrdenia o zrealizovaných transakciách či informácie banky.


SMS banking – ide o službu založenú na princípe prijímania krátkych textových správ na mobilný telefón. Služba je určená pre tých klientov, ktorí potrebujú priebežne sledovať zmeny na bankovom účte. Klient prostredníctvom tejto služby môže len prijímať informácie o účte.


Mobil banking /GSM banking/ - ide o službu, pri ktorej klient prostredníctvom mobilného telefónu môže vykonávať bankové operácie. Bankové operácie sa vykonávajú prijímaním a odosielaním SMS správ. Služba je viazaná na konkrétne číslo SIM karty a mobilné číslo. Všetky vymieňané informácie sú šifrované.


Telefón banking /telebanking, Phonebanking/ - ide o službu, pri ktorej sa na spojenie klienta s bankou používa klasická telefónna linka. Klient tak môže komunikovať s operátom call centra alebo je spojený s informačným systémom banky, ktorý ho navádza na jednotlivé kroky. Klient si potom vyberá z ponuky prostredníctvom použitia číslic telefónu.



 

Platobná karta


Platobná karta je platobný prostriedok, ktorý sa používa na bezhotovostné platby za tovar alebo výbery hotovosti z bankomatu. Majiteľom platobnej karty je banka a klient, ktorému bola vydaná je jej držiteľom.


Prvú platobnú kartu v roku 1914 vydala americká telefónna a telegrafická spoločnosť Western Union Telegraph Company. Umožňovala zákazníkom telefonovať a posielať telegramy bez okamžitého platenia. Zákazník dodatočne dostal súpis telefonátov a telegramov a zaplatil jednorázovo za určitý čas šekom alebo príkazom v banke.


Prvú „bankovú“ platobnú kartu vydala The Franklin National Bank v New Yorku v roku 1951. Vydávanie kariet však bolo veľmi nákladné a neprinášalo očakávaný zisk a banka ich prestala po krátkom čase vydávať. Ďalšie platobné karty začala vydávať v roku 1958 Bank of America. Tento projekt bol úspešný, a tak sa platobné karty postupne dostali aj do Európy. V bývalom Československu platobné karty začala ako prvá akceptovať vo svojich pobočkách cestovná kancelária Čedok.



Druhy platobných kariet:


  • Debetná karta – je vydávaná len k bežnému účtu a umožňuje okamžitý prístup k peniazom na ňom uloženom. Je určená najmä na platby za tovar a na výbery peňazí z bankomatov. Klient môže čerpať len vlastné peniaze a čerpá ich do výšky disponibilného zostatku na účte. Klient má obyčajne určený denný limit na platby a výbery peňazí z bankomatov. Platba kartou môže byť bez poplatku, alebo za určitý poplatok, čo závisí od druhu účtu.

  • Kreditná karta – predstavuje istú formu bankového úveru, ktorú môže klient čerpať. Klient nepoužíva vlastné peniaze ale úverové peniaze. Na karte má povolený určitý úverový limit. Výška limitu závisí od bonity klienta. Klient spláca úver formou mesačných splátok a ich výšku si urči sám. Banka určí len minimálnu požadovanú splátku, ktorú musí splatiť. Pri kreditných kartách existuje bezúročné obdobie /cca 30 – 50 dní/. Za úver čerpaný v tomto období banka nemá nárok na úrok. Splatnosť úveru je spravidla v konkrétny deň v nasledujúcom mesiaci. Klient ho môže splatiť naraz alebo postupne. Ak nesplatí celý úver v bezúročnom období, z nesplatenej časti platí banke úrok. Kreditné karty sú určené najmä na platenie za tovar, a vtedy banky neúčtujú poplatky. Za výber z bankomatu kreditnou kartou klient platí pomerne vysoký poplatok a vybraná suma je hneď úročená. Banky poskytujú ku kreditným kartám aj rôzne služby, ako napríklad cestovné poistenie, ochranu karty proti zneužitiu na internete a podobne.

  • Charge karta – ide o formu kreditnej karty. Majiteľ karty vykonáva podobne ako pri kreditnej karte počas daného obdobia transakcie maximálne do výšky schváleného úverového limitu. Svoj dlh musí uhradiť po skončení účtovného obdobia v plnej výške, nemôže ho splatiť splátkami v neskorších termínoch. Ak tak neurobí, banka zablokuje kartu a klient ju môže používať až po zaplatení dlhu.

  • Virtuálna karta – klient banky nedostane plastovú kartu, ale len bezpečnostnú obálku s potrebnými údajmi na uskutočňovanie platobného styku. Karta sa používa na bezhotovostné nákupy prostredníctvom internetu v tzv. virtuálnych obchodoch.

  • Bezkontaktné platobné karty – na prenos údajov nie je potrebný fyzický kontakt karty s čítacím zariadením a netreba zadávať PIN kód. Stačí kartu k terminálu len priložiť. Cieľom je zjednodušiť a urýchliť platby kartou. Kvôli bezpečnosti je určený limit pre bezkontaktné platby.



Pravidlá pre bezpečné používanie platobnej karty:


  • Pri prevzatí podpíšte platobnú kartu na vyznačenom mieste,

  • Po prevzatí PIN si ho dobre zapamätajte,

  • Doklad na ktorom je PIN uvedený znehodnoťte,

  • Nikdy si nezapisujte PIN na platobnú kartu či iný doklad v blízkosti karty,

  • Nezverejňujte svoj PIN,

  • Ak zadávate PIN, všimnite si, či vás nepozoruje cudzia osoba,

  • Pri výbere hotovosti z bankomatu skontrolujte, či sa pri mechanike na vloženie karty, nenachádza cudzie teleso, ktoré by mohlo dáta z karty skopírovať,

  • Nepožičiavajte nikomu svoju platobnú kartu,

  • Pridelený PIN je možné kedykoľvek zmeniť prostredníctvom bankomatu ,

  • Kartu chráňte pred mechanickým poškodením a magnetickým poľom,

  • Pravidelne si kontrolujte výpisy z banky, a ak zistíte nezrovnalosti, ihneď kontaktujte banku.



 

Použitá literatúra:


Orbánová, D, Velichová, Ľ.: Podniková ekonomike pre 4.ročník študijného odboru obchodná akadémia, SPN prvé vydanie, 2011, ISBN 978-80-01855-0