Vývoj hodnoty menových kurzov nikdy nezávisí len od ekonomickej situácie v jednom štáte. Je dôležité upraviť vzájomné menové vzťahy aj na medzinárodnej úrovni a vytvoriť tak určitý medzinárodný menový systém. Historicky najznámejším príkladom takéhoto systému bol tzv. Bretton-woodsky menový systém.
Keďže po druhej svetovej vojne bolo treba nanovo usporiadať medzinárodné ekonomické a menové vzťahy, v júli 1944 na konferencii v americkom meste Bretton-Woods sa zúčastnené štáty dohodli na povojnovej podobe medzinárodnej finančnej a menovej sústavy.
Bretton-woodsky menový systém fungoval na týchto princípoch:
-
Vzájomné kurzy členských štátov tejto sústavy sa stanovili ako pevné kurzy.
-
Členské štáty sa zaviazali, že budú za menové rezervy považovať nielen zlato, ale aj vedúce meny.
-
Spojené štáty americké sa zaviazali, že budú zahraničným ceduľovým bankám vymieňať ľubovoľné množstvo dolárov za zlato, a to podľa určeného pevného kurzu.
Na základe bretton-woodskych dohôd boli zriadené dve významné medzinárodné inštitúcie a to Medzinárodný menový fond a Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj /Svetová banka/.
Medzinárodný menový fond vznikol v júli 1944 na menovej konferencii v Bretton-Woods. Je to medzinárodná finančná organizácia a jeho hlavnou úlohou je dohliadanie nad fungovaním medzinárodného menového systému, prispievať k rozvoju medzinárodnej menovej spolupráce a podporovať medzinárodný obchod. MMF ďalej môže poskytovať členským krajinám úvery, ktoré majú odstraňovať nerovnováhu platobných bilancií, zabezpečovať stabilitu mien a prostredníctvom regulovania medzinárodného peňažného obehu, prispievať k rastu výkonnosti ekonomík, zamestnanosti a medzinárodného obchodu.
Základnou zúčtovacou menovou jednotkou v rámci MMF je americký dolár. V roku 1967 sa v rámci MMF vytvorila nadnárodná menová jednotka so skratkou SDR /Special Drawing Rights – tzv. osobitné práva čerpania/.
Slovenská republika opäť vstúpila do MMF 15. Januára 1993.
Bretton-woodsky menový systém fungoval s menšími či väčšími problémami takmer do roku 1971. V tomto roku sa USA jednostranne rozhodli zrušiť vymeniteľnosť dolárov za zlato. Zrušenie zameniteľnosti amerického dolára za zlato voči zahraničným emisným bankám sa považuje za zrušenie zlatého monometalizmu. Od roku 1972 už nebola žiadna mena vymeniteľná za zlato ani za striebro či iný drahý kov.
Pôvodné pravidlá Bretton-woodského menového systému sa viackrát menili. V januári roku 1976 na porade Medzinárodného menového fondu v Kingstone na Jamajke boli prijaté dohody o reforme medzinárodného menového systému.
Kingstonský menový systém bol vybudovaný na týchto princípoch:
-
Základným rezervným prostriedkom sa namiesto zlata a dolárov stali SDR
-
Zavedenie pohyblivých menových kurzov.
-
Vyžadovala sa demonetizácia zlata.
-
Oficiálna cena zlata sa zrušila a otvára sa voľná trhová cena zlata.
Svetová banka bola založená na základe bretton-woodskych dohôd a jej hlavnou úlohou je poskytovať pomoc vo forme investičných úverov tým krajinám, ktoré potrebovali zabezpečiť obnovu a rozvoj národného hospodárstva.
Bezprostredne po druhej svetovej vojne poskytla Svetová banka dlhodobé investičné úvery najmä krajinám v Európe vo forme Marshallovho plánu. Neskôr sa orientovala na pomoc málo rozvinutým a rozvojovým krajinám celého sveta. V súčasnom období čerpajú dlhodobé investičné úvery zo Svetovej banky na uskutočnenie štrukturálnych zmien v ekonomike najmä krajiny strednej a východnej Európy, vrátane Slovenskej republiky.
Zopakujte si:
1. Vymenujte, na akých princípoch fongoval Bretton-woodsky menový systém.2. Aká je hlavná úloha Medzinárodného menového fondu?
3. Čo je SDR?
4. Na akých princípoch bol vybudovaný Kingstonský menový systém?
5. Čo je hlavnou úlohou Svetovej banky?
Použitá literatúra:
Lisý, J., Zámečníková, Z.,: Úvod do makroekonómie pre OA, SPN, druhé vydanie, 2007, ISBN 978-80-10-01198-8Novák, J., Šlosár, R.,: Základy ekonómie a ekonomiky pre stredné školy, SPN prvé vydanie 2008, ISBN 978-80-10-01346-3