Zahranično-obchodná politika I.

Vypracovala: Ing. Anna Mattová

Podstata zahranično-obchodnej politiky

Jednotlivé ekonomiky sú v súčasnosti navzájom pospájané množstvom väzieb. Prostredníctvom medzinárodnej deľby práce, výmeny informácií, menových vzťahov, vedecko-technického rozvoja a ďalších procesov sa navzájom ovplyvňujú.

Každá ekonomika sa snaží produkovať také tovary a služby, ktoré dokáže vyrobiť čo s najnižšími nákladmi. Dováža zasa také tovary a služby, ktoré nie je schopná vyrobiť, resp. ich dokáže vyrobiť s vyššími nákladmi.

Obchodná politika

Obchodná politika reguluje množstvo a pohyb tovarov a služieb, ktoré prechádzajú hranice do a zo zahraničia.

V súčasnosti sa využívajú 2 typy obchodnej politiky:

• protekcionárska obchodná politika

• liberálna obchodná politika

Protekcionárska obchodná politika

PROTEKCIONIZMUS – ochranárstvo, ide o systém opatrení /nástrojov/ vybudovaných na ochranu vlastnej ekonomiky a jej záujmov.

Ekonomika uplatňuje protekcionársku politiku na veľmi krátku dobu a to vtedy, keď sa snaží ochrániť sľubne sa rozvíjajúce domáce odvetvie a tak podporiť zamestnanosť v určitom regióne.

Liberálna obchodná politika

LIBERALIZÁCIA – odstránenie obmedzení určitého alebo celého dovozu.

Liberálna zahranično-obchodná politika umožňuje voľný pohyb tovarov a služieb, pracovnej sily a kapitálu.

Výhody liberálnej obchodnej politiky:

1. zvýšenie konkurencie na domácom trhu,

2. postupné obmedzovanie monopolu domácich výrobcov

3. rozšírenie sortimentu pri uspokojovaní potrieb,

4. zvyšovanie efektívnosti výroby

5. urýchlenie ekonomického rastu

6. zvýšenie životného štandardu

Neoddeliteľnou súčasťou výmeny tovaru a služieb sú aj peňažné vzťahy. Vývoj tovarovo-peňažných vzťahov v medzinárodnom obchode sa skúma prostredníctvom platobnej bilancie.

Platobná bilancia zahŕňa obchodnú bilanciu, ktorá vyjadruje vzťah medzi hodnotou exportu a hodnotou importu tovarov za určité obdobie, spravidla je to 1 rok. Obchodná bilancia tvorí jednu zložku platobnej bilancie. Rozdiel medzi hodnotou vývozu a dovozu tvorí saldo obchodnej bilancie.

Rozoznávame:

• aktívnu obchodnú bilanciu – ak hodnota vývozu je vyššia ako hodnota dovozu – rozdiel predstavuje aktívne saldo obchodnej bilancie,

• pasívnu obchodnú bilanciu – ak hodnota vývozu je nižšia ako hodnota dovozu – rozdiel predstavuje pasívne saldo obchodnej bilancie,

• vyrovnanú obchodnú bilanciu – ak hodnota vývozu sa rovná hodnote dovozu – potom saldo sa rovná nule.

Platobná bilancia vyjadruje rozdiel medzi peňažnými príjmami a peňažnými výdavkami určitej ekonomiky.

Rozoznávame:

• aktívnu platobnú bilanciu – suma peňažných príjmov je vyššia, ako suma peňažných výdavkov. Rozdiel predstavuje saldo platobnej bilancie. V tomto prípade ide o prebytok platobnej bilancie, žije je aktívna,

• pasívnu platobnú bilanciu – suma peňažných výdavkov je vyššia ako suma peňažných príjmov. Saldo platobnej bilancie je pasívne, hovoríme o deficite platobnej bilancie,

• vyrovnanú platobnú bilanciu – suma peňažných príjmov sa rovná sume peňažných výdavkov.

Podľa toho, ktoré položky bilancie v súčte prevyšujú, hovoríme o priaznivej, alebo nepriaznivej /vyrovnanej alebo nevyrovnanej/ platobnej bilancii.

Súčasná svetová menová sústava je nejednotná, takmer každý štát si vybudoval vlastný menový systém. Medzinárodné finančné vzťahy vplývajú na menový kurz štátu. Regulácia a ovplyvňovanie menových kurzov má vplyv na dovoz a vývoz tovaru.

Menový kurz predstavuje vzťah medzi domácou a zahraničnou menou /menovou jednotkovou/, je to cena jednej meny vyjadrená v inej mene.

Menové kurzy sú určované na devízovom trhu. Je to trh, na ktorom objektom obchodnej výmeny sú peniaze rôznych krajín. Rovnováha ponuky a dopytu devíz určuje kurz meny.

Poznáme:

• pevný /fixný/ menový kurz – určí ho centrálna banka alebo vláda, poprípade vzájomne, v dlhšom časovom období sa nemení,

• pružné menové kurzy – výmenný kurz je závislý od úrovne ponuky a dopytu po príslušnej mene.

Pružný menový kurz má dve formy:

• voľne plávajúci menový kurz – kurz je ovplyvňovaný na základe ponuky a dopytu po mene, bez zásahu centrálnej banky,

• regulovane plávajúci menový kurz – kurz sa pohybuje v rámci záväzného rozpätia stanoveného centrálnou bankou.

U nás menové kurzy vydáva Národná banka Slovenska denne a publikujú sa v odbornej i dennej tlači i na internete.

Apreciácia

Ak hodnota meny rastie, hovoríme o jej zhodnocovaní – apreciácii. Pri zhodnocovaní nastáva taká zmena menového kurzu, že za jednotku národnej meny možno kúpiť väčší počet jednotiek zahraničnej meny.

Depreciácia

Ak hodnota meny klesá, hovoríme o jej znehodnocovaní – depreciácii. Pri znehodnocovaní meny zmena menového kurzu spôsobuje, že za jednotku národnej meny možno kúpiť menší počet jednotiek zahraničnej meny.

Nástroje menovej politiky

Pri regulácií menových kurzov sa zmenou kurzu dá dosiahnuť zvýšenie alebo zníženie vývozu.

Devalvácia meny – znamená oficiálne zníženie menového kurzu voči ostatným menám a podnecuje vývoz a brzdí dovoz.

Revalvácia meny – znamená zvýšenie menového kurzu voči ostatným menám a brzdí vývoz a podnecuje dovoz.

V praxi sa veľmi často zamieňajú pojmy znehodnotenie meny a devalvácia a takisto zhodnotenie meny a revalvácia.

O znehodnotenie meny ide, ak menový kurz jednej krajiny vo vzťahu k mene inej krajiny poklesne na základe trhových procesov. Ak kurz meny stúpne, ide o zhodnotenie meny na základe trhových procesov.

Devalvácia meny nastáva vtedy, ak centrálna banka jednorazovo zníži oficiálny menový kurz vo vzťahu k iným menám a opačne ak centrálna banka oficiálne menový kurz zvýši, nastáva revalvácia.

Ak sa mena jednej krajiny zhodnocuje, jej tovary sa stávajú v zahraničí drahšími a zahraničné tovary v tejto krajine lacnejšími.

Ak sa mena danej krajiny znehodnocuje, stáva sa jej tovar v zahraničí lacnejším, zatiaľ čo zahraničné tovary sa v tejto krajine stávajú drahšími.

Menový kurz je v rovnováhe, ak umožňuje za rovnaké množstvo peňazí realizovať v oboch krajinách v priemere rovnaké nákupy.

Zahranično-obchodná politika nemôže všetky svoje nástroje používať neobmedzene, v rámci medzinárodnej spolupráce sa uzatvára množstvo zmlúv a dohôd, ktoré tak zaväzujú krajiny dodržiavať určité pravidlá a problémy riešiť spoločne.

Použitá literatúra:

Lisý, J., Zámečníková, Z.,: Úvod do makroekonómie pre obchodné akadémie, SPN, druhé vydanie, 2007, ISBN 978-80-10-01198-8