Pomník je umelecký objekt (stavba, dielo), ktorý má verejnenosti pripomínať nejakú historickú udalosť alebo historicky významnú osobnosť.
Druhy pomníkov
K pomníkom patria: cintorín, jazdecká socha, mauzóleum, mohyla, monument, morový stĺp, náhrobok, obelisk, pamätník, pamätný kameň, pamätný strom, pamätný kríž, pamätná tabuľa, socha a súsošie, stéla, víťazný oblúk.
Cintorín
Cintorín (kedysi pohrebisko, cmiter) je miesto posledného odpočinku zosnulých. Na cintoríne sa nachádzajú hroby, hrobky (krypty), urnové pomníky a steny, niekde aj kaplnky. Cintoríny bývajú otvorené pre verejnosť, aby mohli príbuzní a blízki zosnulých hroby navštevovať a starať sa o ne. Niektoré cintoríny sa stali slávnymi a navštevujú ich aj turisti, pretože sú na nich pochovaní slávni ľudia alebo hrdinovia vojen – Slavín v Bratislave, Národný cintorín v Martine, Vyšehradský cintorín v Prahe, Pere Lachaise v Paríži a iné. Ak sú cintoríny vedľa kostolov a synangóg, sú na nich pochovávaní zosnulí konkrétneho náboženstva.
Cintoríny delíme na:
Civilné – na ktorých sú pochovaní ľudia (občania) všetkých náboženstiev, ale aj neveriaci (ateisti).
Vojenské – na nich sú pochovaní vojaci, ktorí zahynuli v jednom boji alebo jednej vojne (napríklad Slavín v Bratislave, kde sú pochovaní najmä sovietski vojaci, ktorí zahynuli pri oslobodzovaní Bratislavy v apríli 1945).
Masové (hromadné) - v minulosti sem boli pochovávaní mŕtvi v časoch epidémií chorôb alebo zabití vo vojne, kedy nebol dostatok miesta a času na ich jednotlivé pochovávanie. Mená takto pochovaných ľudí sú často neznáme (údajne takto skončil pochovaný aj slávny hudobný skladateľ W. A. Mozart).
Na každom hrobe môžeme vidieť náhrobok. Má podobu kríža alebo náhrobnej dosky z kameňa, na ktorej sú vyryté meno, dátumy narodenia a úmrtia a citáty. Pozostalí (kresťania) prinášajú na hrob kvety, sviečky a darčeky, Židia kamienky (symbol večnosti).
Monument Monument je veľké alebo veľkolepé dielo, napríklad socha, obraz, súsošie alebo pomník, ktoré pôsobí na ľudí svojou veľkosťou, mohutnosťou a umeleckým majstrovstvom. Medzi najznámejšie monumenty patria:
-
Socha slobody (USA) - socha stojaca pred vchodom do prístavu v americkom New Yorku,
-
Slovanská epopeja (Česko) - súbor veľkých obrazov slávneho českého maliara Alfonza Muchu,
-
Veľká sfinga v Gíze (Egypt) - socha levice s ľudskou hlavou, ktorá stráži egyptské pyramídy.
Mauzóleum
Mauzóleum je monumentální hrobka alebo náhrobná stavba. Názov vznikol podľa hrobky perzského panovníka Mausola II. - Mauzolea v Halikarnasse (dnešné Turecko), ktorá patrí k siedmym divom sveta. Dnes sú najznámejšie mauzóleá vo svete napríklad:
-
Tádž Mahal – Agra v Indii,
-
Timurovo mauzóleum v Taškente,
-
Leninovo mauzóleum v Moskve (Rusko).
Na účel pochovávania mŕtvych slúžia aj hrobky egyptských faraónov – pyramídy.
Morový stĺp
Stredovek, ale aj novovek boli poznačené opakujúcimi sa epidémiami chorôb, z ktorých si najviac obetí vyžiadal mor (prenášali ho blchy na potkanoch). Práve obetiam týchto chorôb (hlavne moru) boli kresťanmi v Európe, v období 17. a 18. storočia, stavané pomníky, známe ako morové stĺpy. Boli to stĺpy Panny Márie a Nejsvätejšej Trojice, postavené v barokovom slohu. Mariánske stĺpy se stavali na počesť Panny Márie ako vďaka za ukončenie moru alebo inú významnú pomoc. Stĺpy Nejsvätejšej Trojice boli oslavou cirkvi a kresťanskej viery a motív moru hral svoju úlohu. Aj na Slovensku nájdeme tieto stĺpy v mnohých mestách (Bratislava, Banská Štiavnica, Kremnica a iné).
Mohyla
Mohyla (tumulus, kurhan či kurgan) je väčší umelý násyp z hliny, niekedy v kombinácii s kameňom, navŕšený nad kostrovým alebo žiarovým hrobom (viacerými hrobmi). V mohyle sa nachádzal ústredný hrob, niekedy v osobitne vybudovanej komore a vedľajšie hroby, ktoré mali v jednotlivých obdobiach rozdielny význam. Miesto, na ktorom sa vyskytujú mohyly, sa nazýva mohylník. Mohylové pochovávanie sa uplatňovalo v mnohých obdobiach praveku, staroveku a u nás v období slovanského osídlenia. Najväčšou európskou mohylou je Silbury Hill (Anglicko). U nás je najznámejšou modernou mohylou Mohyla v Brezovej pod Bradlom, v ktorej je pochovaný M. R. Štefánik a odhalená bola v roku 1928.
Obelisk
Obelisk je vysoká, úzka, štvorhranná a na konci sa zužujúca pamätná stavba, ktorej koniec býva v tvare pyramídy tzv. pyramidiónom. V starovekom Egypte vyjadrovali symbol večnosti a pripomínania. Menšie obelisky alebo stavby im podobné sa aj dnes nachádzajú napr. v Paríži, v Káhire, vo Washingtone.
Víťazný oblúk
Víťazný oblúk je oblúkovitá symbolická stavba, postavená na počesť nejakého vojenského víťazstva. Stavali sa už v starovekom Ríme, na počesť veľkých vojvodcov a cisárov a v novoveku dal takýto oblúk postaviť Napoleon I. v Paríži na počesť svojich vojenských úspechov. Medzi najznámejšie víťazné oblúky patria:
-
Víťazný oblúk v Paríži,
-
Oblúky v Ríme – (Trajánov, Konštantínov, Titov),
-
Víťazný oblúk v Bagdade.
Socha a súsošie
Socha je samostatné trojrozmerné umelecké dielo vytvorené sochárom. Môže byť vytvorená z hliny, kameňa, dreva, kovu a pod. Viac sôch, ktoré pôsobia ako celok, sa nazýva súsošie. Jazdecká socha predstavuje koňa a jazdca a je pamiatkou na slávnych bojovníkov a panovníkov. Sochy sú často používané ako súčasť pomníkov, fontán, palácov, kostolov, parkov atď. Odvetvím sochárstva je tvorba medailí alebo mincí. Pamätné mince sú razené pri príležitosti významných udalostí.
Pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa je tabuľa z kameňa alebo kovu, umiestnená na budove alebo inom mieste (most, tunel, chodník). Upozorňuje na osobnosti, ktoré na danom mieste žili alebo pôsobili, či na udalosti, ktoré sa na danom mieste udiali.
Pamätný strom
Je to strom, ktorý má veľký význam z hľadiska biologického (vek dosahuje niekoľko storočí, ba až tisícročí) alebo historický, pretože sa viaže k slávnej udalosti a osobnosti. U nás je naznámejšia Lipa kráľa Mateja v Bojniciach, stará vyše 700 rokov.
Zopakujte si:
1. Aký je význam pomníka?2. Aké typy pomníkov poznáme?
3. Čo je obelisk?
4. Vymenuj slávne monumenty.
Použitá literatúra:
1. Daniš, M. a Kratochvíl, V.: Stretnutie s minulosťou, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 19992. Miháliková, M. a Tonková, M.: Dejepis pre 5. ročník základných škôl, SPN, Bratislava 2009