-
Tvaroslovie
Slovné druhy delíme na:
-
ohybné,
-
neohybné.
Ohybné slovné druhy sú slová, ktoré menia svoje tvary ohýbaním – skloňovaním alebo časovaním.
Medzi ohybné slovné druhy patria:
-
podstatné mená,
-
prídavné mená,
-
zámená,
-
číslovky,
-
slovesá.
Podstatné mená
Podstatné mená sú plnovýznamové ohybné slová, ktoré pomenúvajú osoby, zvieratá, veci, rastliny, vlastnosti, deje, vnútorné stavy.
Podstatné mená delíme na:
-
všeobecné a vlastné,
-
konkrétne a abstraktné,
-
pomnožné.
Všeobecné podstatné mená pomenúvajú ktorýkoľvek predmet toho istého druhu.
Príklady: kniha, rieka, dom, ulica, pes, pero, nohavice, smútok, nedeľa.
Vlastné podstatné mená pomenúvajú jednotliviny toho istého druhu. Píšeme ich s veľkým začiatočným písmenom.
Príklady: Dunaj, Jozef Majtán, Bytča, Pejko, Poľsko, Tatry, Afrika.
Konkrétne podstatné mená pomenúvajú osoby, zvieratá a veci.
Príklady: lietadlo, stôl, syn, mačka, peračník, počítač, skriňa, Marek.
Abstraktné podstatné mená pomenúvajú nesamostatné javy – vlastnosti vecí a osôb, činnosti a deje.
Príklady: smútok, odvaha, múdrosť, hustota, počítanie, kreslenie, jas.
Pomnožné podstatné mená pomenúvajú jednu vec množným číslom. Majú len tvar množného čísla. Príklady: nožnice, nohavice, Alpy, okuliare.
Podstatné mená skloňujeme podľa vzorov:
-
mužský rod – chlap, hrdina, dub, stroj,
-
ženský rod – žena, ulica, dlaň, kosť,
-
stredný rod – mesto, srdce, vysvedčenie, dievča.
Podstatné mená menia svoj tvar podľa pádov:
Nominatív – kto? čo? Genitív – koho? čoho? Datív – komu? čomu? Akuzatív – koho? čo? Lokál – o kom? o čom? Inštrumentál – kým? čím?
Cvičenie:
Zakry si pravý stĺpec a urč, či ide o konkrétne, abstraktné, všeobecné, vlastné alebo pomnožné podstatné meno:
|
pamäť |
abstraktné, všeobecné |
|
stôl |
konkrétne, všeobecné |
|
hody |
pomnožné, všeobecné |
|
Štúr |
vlastné, konkrétne |
|
Donovaly |
pomnožné, vlastné |
|
kaviareň |
konkrétne, všeobecné |
|
bolesť |
abstraktné, všeobecné |
|
žiaľ |
abstraktné, všeobecné |
Prídavné mená
Prídavné mená sú ohybné slová, ktoré pomenúvajú vlastnosti. Na prídavné mená sa pýtame otázkami aký? aká? aké? čí? čia? Čie?
Prídavné mená delíme na:
-
akostné,
-
vzťahové,
-
privlastňovacie.
Akostné prídavné mená sú slová, ktoré vyjadrujú rozličné vlastnosti. Sú to slová, pri ktorých nevieme vysvetliť, ako pomenovanie vlastnosti vzniklo.
Skloňujeme ich podľa vzoru pekný a cudzí.
Príklady: mäkký, prázdny, modrý, dlhý, čierny, blízky, smelý, bledý, štíhly, veľký.
Vzťahové prídavné mená sú slová, ktoré vyjadrujú vlastnosť vzťahujúcu sa k veci, okolnosti, deju. Sú to slová, pri ktorých vieme vysvetliť, ako pomenovanie vlastnosti vzniklo. Sú utvorené od iných slov.
Skloňujeme ich podľa vzoru pekný a cudzí.
Príklady: bratský (brat), liečivý (liečiť), daždivý (dážď), hrací (hrať), mužský (muž).
Privlastňovacie prídavné mená vyjadrujú, že osobám alebo zvieratám niečo patrí. Nestupňujú sa. Pýtame sa na ne otázkami čí? čia? čie?.
Skloňujeme ich podľa vzoru otcov, matkin a páví.
Príklady: otcov (kabát), Lapajova (búda), spolužiačkina (kniha), líščí (brloh).
Prídavné mená skloňujeme podľa vzorov:
-
pekný,
-
cudzí,
-
otcov,
-
matkin,
-
páví.
Cvičenie:
Zakry si pravý stĺpec a urč, či ide o akostné, vzťahové alebo privlastňovacie prídavné meno:
|
kamarátkin brat |
privlastňovacie |
|
horký |
akostné |
|
tekutý |
vzťahové |
|
mastný |
vzťahové |
|
drobný |
akostné |
|
letecký |
vzťahové |
|
orlie hniezdo |
privlastňovacie |
|
kniežací palác |
privlastňovacie |
Zámená
Zámená sú ohybné slová, ktoré ukazujú na osoby, veci, vlastnosti a okolnosti. .
Zámená delíme na:
-
osobné,
-
privlastňovacie.
Osobné zámená sú slová, ktoré označujú prvú, druhú alebo tretiu osobu v jednotnom aj v množnom čísle.
Príklady: ja, ty, my, on, ona, ono, vy, oni, ony.
Privlastňovacie zámená sú slová, ktoré vyjadrujú privlastňovanie prvej, druhej alebo tretej osobe v jednotnom aj v množnom čísle.
Príklady: môj, moja, moje, náš, naša, tvoj, tvoja, jeho, jej, ich.
Cvičenie:
Zakry si pravý stĺpec a urč, či ide o osobné alebo privlastňovacie zámeno:
|
ty |
osobné |
|
jeho (otec) |
privlastňovacie |
|
tvoj |
privlastňovacie |
|
my |
osobné |
|
ony |
osobné |
|
ona |
osobné |
|
jej (pes) |
privlastňovacie |
|
váš |
privlastňovacie |
Použitá literatúra:
Krajčovičová - Keselová: Slovenský jazyk pre 7. ročník základných škôl. SPN, Bratislava, 2010. s. 92 – 93.Péteryová, O. a kol.: Zbierka úloh zo slovenského jazyka na prijímacie skúšky na stredné školy. Didaktis, Bratislava, 1992. 144 s.
Ripka, I. a kol.: Príručka slovenského pravopisu pre školy a prax. Ottovo nakladateľstvo, Bratislava, 2005. 670 s.