Mäkkýše patria k prvoústovcom. Ich telo je nesymetrické alebo dvojstranné symetrické, nečlánkované, zložené z hlavy, vnútornostného vaku a svalnatej nohy. Vnútornostný vak sa nachádza na chrbtovej strane s plášťom, ktorého produktom je ulita alebo lastúra. Do plášťovej dutiny ústia análny otvor, pohlavné žľazy, párne exkrečné žľazy vylieva sa sem aj krv zo srdca, ktoré má dve predsiene. Krv obmýva jednotlivé orgány; obsahuje hemoglobín, alebo hemocyanín. Morské – vodné – mäkkýše dýchajú žiabrami (suchozemské pľúcnym vakom). Nervová sústava mäkkýšov je uzlová, niektoré druhy majú vyvinutý už aj primitívny mozog. Tráviaca sústava začína ústnym otvorom, pokračuje hltanom, ktorý je u niektorých mäkkýšov vysúvateľný s radulou (vápenatý útvar slúžiaci na strúhanie potravy), pažerákom, žalúdkom, do ktorého ústia pečeňové žľazy, a črevom. Vylučovacími orgánmi sú nefrídie (metanefrídie). Vodné druhy mäkkýšov sa vyvíjajú cez larvu. Sú hermafrodity alebo gonochoristi.

 

Mäkkýše systematicky delíme na dva podkmene – prvomäkkýše a schránkovce. Pvomäkkýšov – primitívnych mäkkýšov – je len cca 1200 druhov (všetkých mäkkýšov je cca 120 000 druhov). Schránkovce delíme na triedy: Ulitníky, Lastúrniky a Hlavonožce. V morských vodách žijú zástupcovia lastúrnikov a hlavonožcov.

 

 

Lastúrniky

 

Lastúrniky sú výlučne vodné mäkkýše, ktoré majú telo „sploštené“ medzi dvoma lastúrami, spojené medzi sebou dvoma zatváracími svalmi a „otváracím“ – pružným väzom (keď ochabnú svaly, väz lastúru otvorí). Pevnejšie uzatvorenie lastúry niektorým druhom umožňuje do seba zapadajúcim zubami tvorený zámok. Na rozdiel od ostatných mäkkýšov lastúrniky nemajú hlavu tvarovo odlíšenú od nohy (ktorá sa vysúva z plášťovej dutiny), nemajú radulu a ani čelusť. Tráviaca sústava prechádza cez srdce, nervová sústava je tvorená 3 pármi ganglií. Vývin prebieha cez larvu, ktorá paraziticky žije na žiabrach rýb – kde čerpá kyslík a živiny. Po ukončení larválneho štádia sa od žiabrov oddelí, padne na dno kde už ďalej dýcha a vyživuje sa samostatne.

 

 

Zástupcovia:

 

  • Ustrica jedlá

  • Slávka jedlá

  • Srdcovka jedlá

  • Vŕtačka vodná

  • Perlorodka morská

 

 

Ustrica jedlá dorastá do veľkosti 20 cm. Pôvodne sa vyskytovala na severovýchodnom pobreží Atlantického oceánu, neskôr bola zavlečená i do oblasti východného pobrežia USA, v Európe sa vyskytuje i v Stredozemnom mori, v kanáli La Manche, kvôli nízkej slanosti vôd sa nevyskytuje v Baltskom a Čiernom mori.

 

Lastúra ustrice je vápnitá, pretiahleho až hruškovitého tvaru, zložená je z dvoch rozdielnych častí. Vnútro lastúry je hladké, často perleťového vzhľadu, vonkajšia časť je drsná, hrubá, šupinatej stavby. Vnútri lastúry je samotné telo – béžovej až svetlo šedej farby. Ustrica jedlá z morskej vody filtruje drobné organické čiastočky, ktorými sa živí.

 

Ustrice patria medzi hospodársky hojne využívané morské plody, už antický Rimania ich chovali pre konzumáciu mäsa (nachádzajúceho sa medzi lastúrami). Servíruje sa ako delikatesa. Mäso ustrice má žiadnu, až ľahko slanú chuť.

 

http://www.murre.nl/english/translator.asp

 

Obr.: Ustrica jedlá

 

 

Slávka jedlá žije v oblasti severoatlantického pobrežia Severnej Ameriky, Európy a v ďalších polárnych i miernych vodách po celom svete. Na spodnej časti majú umiestnené tzv. byssové žľazy, ktorými vylučujú vlákna na uchytenie o podklad (pobrežné skaly a pod.). Lastúra je purpurová, modrá, alebo až hnedá, dĺžky 12 cm. Slávky sú po celom svete bežne zbierané na jedlo, sú základom pre mnohé jedlá z morských plodov. Majú zvláštnu, korenitú chuť, obsahujú málo kalórií, minerálne soli, železo, vitamíny (A, B, C, D) a bielkoviny.

 

http://nl.wikipedia.org/wiki/Bestand:Mytilus_edulis-Nl.jpg

 

Obr.: Slávka jedlá

 

 

Srdcovka jedlá je jedlý morský mäkkýš. Vyskytuje sa v Európskych moriach, vo východnom i severnom Atlantickom oceáne, ale aj na západe Afriky. Žije niekoľko centimetrov pod povrchom v bahnitých, alebo piesočnatých dnách. Lastúra srdcovky je vápenitá, mohutná, zložená z dvoch rovnako veľkých častí tvaru srdca, hnedej, béžovej farby, dlhá do 5 cm, ryhovaná. Medzi lastúrami je žlto sfarbené mäkké telo, zložené z trupu a nohy. Srdcovky patria medzi gonochoristi. Vajíčka i spermie sú uvoľňované do vody na konci mája, kedy dôjde k oplodneniu. Vyvíjajú sa nepriamo – z oplodneného vajíčka sa vyvinie larva, ktorá žije 2-3 týždne voľne vo vode, následne ako dospelý jedinec klesne ku dnu. Dožíva sa priemerne 3 roky, ale môže aj 9 rokov. Pomocou žiaber filtrujú planktón, ktorým sa živia a získavajú tak i kyslík z vody. Srdcovky jedlé sú využívané v gastronómii, kde sú považované za špecialitu. Mäso zo srdcoviek je tuhé, výbornej chute. Pridávajú sa do šalátov, môžu sa variť i grilovať.

 

http://clamsahoy.com/clam-types/common-cockle.htm

 

Obr.: Srdcovka jedlá

 

 

Hlavonožce

 

Hlavonožce sú najdokonalejšie bezstavovce, žijúce v mori. Noha je u nich premenená na pohyblivé, svalnaté ramená s prísavkami, umiestnené okolo ústneho otvoru. Schránka väčšinou chýba, pripadne je redukovaná. Hlavonožce majú radulu prípadne zvláštny zobák. Dýchajú žiabrami, majú cievnu sústavu už uzavretú. Majú veľký mozgový uzol lokalizovaný v hlave, pričom okolo sa vytvára chrupkovité puzdro podobné lebke. Oko je komorové. Vyvíjajú sa priamo, sú oddeleného pohlavia. Obývajú teplé moria, niektoré druhy žijú v oceáne. Vedú dravý spôsob života – živia sa rybami a inými morskými živočíchmi – napádajú i veľryby.

 

 

Zo zástupcov možno spomenúť:

 

  • Sépia obyčajná

  • Osmonoh pobrežný (chobotnica)

  • Chytľan obrovitý

  • Kalmar obyčajný

  • Gordan japonský


 

Sépia obyčajná – schránka sépii má rudimentárne priehradky, zatáča sa smerom do tela. Sépia žije benticky – pri dne, vo väčších hĺbkach oceánov, pri európskych pobrežiach.

 

http://www.anderssalesjo.com/?id=1293&lang=42

 

Obr.: Sépia obyčajná

 


Chytľan obrovitý patrí medzi najväčšie hlavonožce – môže byť veľký až 20 metrov. Na 8 ramenách má zúbkované prísavky. Ďalšie dve, dlhšie ramená používa a lov. Na tele má svetielkujúce orgány – fotofory. Vidí aj v polarizovanom svetle, a dokáže meniť farbu pokožky. Žije vo veľkých hĺbkach.

 

http://academic.scranton.edu/student/taglem2/info.html

 

Obr.: Chytľan obrovský

 


Gordan japonský – oproti chytlaňovi patrí k menším druhom (25 cm). Žije v západnej časti Tichého oceánu.

 

http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/9/9a/Todarodes_pacificus_ruler.jpg

 

Obr.: Gordan japonský





Zopakujte si:
1. Čo sú to byssové žľazy?
2. Ako sa rozmnožuje srdcovka jedlá?
3. Čo je to radula a na čo slúži?
4. Ktorá skupina mäkkýšov má najdokonalejšiu nervovú sústavu?

Použitá literatúra:
http://www.bioweb.genezis.eu/index.php?cat=5&file=makkyse
http://www.statpedu.sk/files/documents/svp/gymnazia/vzdelavacie_oblasti/biologia_isced3.pdf
http://cs.wikipedia.org/wiki/%C3%9Ast%C5%99ice_jedl%C3%A1
http://cs.wikipedia.org/wiki/Sl%C3%A1vka_jedl%C3%A1
http://cs.wikipedia.org/wiki/Srdcovka_jedl%C3%A1
http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%A9pie
http://sk.wikipedia.org/wiki/Osmonohy
http://sk.wikipedia.org/wiki/Chyt%C4%BEan_obrovit%C3%BD

Zdroje obrazkov:
http://www.murre.nl/english/translator.asp
http://nl.wikipedia.org/wiki/Bestand:Mytilus_edulis-Nl.jpg
http://clamsahoy.com/clam-types/common-cockle.htm
http://www.anderssalesjo.com/?id=1293&lang=42
http://academic.scranton.edu/student/taglem2/info.html
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/9/9a/Todarodes_pacificus_ruler.jpg