Základné úkony spoločenského správania
Správanie je zrkadlo, v ktorom každý ukazuje svoju podobu. J.W. Goethe Pozdrav Je zvykom, že sa prvý pozdraví muž žene, mladší staršiemu, podriadený nadriadenému. Mladé dievča alebo mladšia žena však prvá pozdraví starého muža. Žena sa obvykle nezdraví prvá svojmu predstavenému rovnakého veku alebo mladšiemu. Na verejnosti sa má nadriadený pracovník spolupracovníčke pozdraviť vždy prvý. Pozdravíme sa aj vtedy, keď vstúpime do čakárne u lekára, do železničného vozňa a pod. Podávanie rúk
Ľudia si podávajú ruky pri predstavovaní, pri stretnutí, pri potykaní, pri gratulácii alebo pri vyslovení sústrasti. Ruku podáva vždy najprv žena mužovi, starší mladšiemu, nadriadený podriadenému. Keď sa viac ľudí stretne alebo lúči, môže sa stať, že si podávajú ruky krížom. Vyzerá to nepekne. Najprv si majú podať ruky ženy a len potom muži.
U mužov zásadne platí pravidlo, že rukavicu na podávanej ruke majú buď obaja, alebo si ju obaja stiahnu. Ak žena podáva ruku mužovi, nemusí stiahnuť rukavice. Muž však podáva žene ruku bez rukavice. Pri pozdrave a podaní ruky môže zostať žena sedieť, muž má vstať.
Predstavenie
Zamestnanec, ktorý nastupuje na nové miesto, má sa predstaviť svojim spolupracovníkom. Nového pracovníka obvykle predstaví niektorý vedúci pracovník alebo spolupracovník.
Hostiteľka alebo hostiteľ zoznamujú navzájom svojich hostí. Keď sa prichádzajúci hostia stretnú v predsieni, nezoznamujú sa sami, ale čakajú, až to urobí hostiteľ v izbe.
Ak ideme s niekým po ulici, stretneme známeho a začneme sa s ním zhovárať, nie je povinnosťou hneď predstavovať nášho spoločníka. Ten má ostať trochu stranou, Len keď rozhovor trvá dlhšie ako 1-2 minúty, zapojme ho do rozhovoru a predstavme ho.
Práve tak ako pri pozdrave, aj pri predstavovaní sú zaužívané základné pravidlá:
Predstavuje sa vždy muž žene, mladší staršiemu, podriadený nadriadenému. Len mladšia žena sa môže predstaviť alebo môže byť predstavená starému mužovi alebo vysokopostavenej osobe. Prvého predstavujeme vždy toho, kto je v rodinnom pomere s osobou, ktorá dvoch neznámych zoznamuje, napr. ak manžel zoznamuje svoju manželku hoci aj s mladšou ženou, uvedie najprv meno svojej manželky. Pri predstavovaní často dobre nepočujeme meno predstavovaného. Mnohí ľudia sa domnievajú, že je neslušné spýtať sa na meno ešte raz, napríklad slovami: "Prepáčte, nepočul som dobre vaše meno". Podľa pravidiel slušnosti je to prípustné. Žena sa nikdy nepredstavuje mužovi sama, povinnosťou muža je hneď sa predstaviť.
Vykanie a tykanie
Deti a mladí ľudia medzi sebou si akosi automaticky tykajú. Ak ste v rozpakoch, či máte niekomu tykať alebo vykať, radšej mu vykajte. Dospelí vás niekedy požiadajú, aby ste im tykali. Je to prejav veľkej dôvery a priateľstva, takže ho s vďakou prijmeme. V žiadnom prípade to však nie je pobádanie k tomu, aby ste boli drzí, prípadne používali nevhodné slová. Ak vám niekto vyká a zdalo by sa vám príjemnejšie, aby vám tykal, môžete poprosiť: – Teta, prosím vás, tykajte mi. Neznamená to, že tejto tete začnete tykať aj vy.
V divadle
Ak ide do divadla muž so ženou, vstupuje prvý muž, ktorý podáva biletárke lístky za oboch. Na miesta si sadneme niekoľko minút pred začiatkom predstavenia. Pri vchádzaní do radu sedadiel požiadame sediacich o uvoľnenie priechodu (Dovoľte, prosím). Do radu sedadiel vstupuje muž vždy prvý. Do radu vstupujeme tak, aby sme boli k sediacim obrátení tvárou.
V kaviarni a v reštaurácii
Do kaviarne, reštaurácie alebo zábavného podniku vstupuje muž vždy prvý a len za ním žena. Mužovou povinnosťou je hľadať voľné miesto. Ak sa mu to nepodarí hneď , nemá chodiť hore-dolu po miestnosti, ale má požiadať o pomoc čašníka. Ak muž príde do reštaurácie alebo kaviarne sám, neprisadne si k žene sediacej osamote.
Muž podá žene jedálny lístok, aby si mohla prvá vybrať jedlo. Od čašníka však objednáva jedlá pre oboch muž.
Ďalšie pravidlá:
- Pri nastupovaní do dopravných prostriedkov dávame prednosť ženám a starším, takisto pred dverami (okrem reštaurácií a divadla).
- Na návštevu neprichádzame s horiacou cigaretou, nefajčí sa ani na návšteve u chorého, na cintoríne, s cigaretou netancujeme.
- Dar sa sluší hneď vybaliť. Je urážkou ponechať balík bez povšimnutia alebo odložiť ho stranou. Keď žena dostane kvety, postará sa hneď o to, aby sa dostali do vázy.
- Keď odovzdávame kyticu, držíme ju v ľavej ruke, aby pravá ruka bola voľná na podanie.
- Na začiatku telefonického rozhovoru máme hneď povedať svoje meno.
Mobil a esemesky
Telefón a najmä mobil a telefonovanie je súčasťou nášho života. Pre mnohých je to dobrá zábava, a preto telefonujeme všade a radi. Platia však isté zásady, ktoré dodržiavajme.
Netelefonujeme siahodlho a hlučne v spoločnosti iných ľudí. Je to prejav nezdvorilosti, nezáujmu o ostatných, prípadné predvádzanie, že máme mobil. Priateľské rozhovory cez telefón vedieme v súkromí. Nie každého musí zaujímať naše kamarátske klebetenie. Mobilný telefón vypíname v divadle, na cintoríne, v kine, v kostole, v spoločnosti, pri slávnostných príležitostiach a všade tam, kde nie je vhodné vybavovať si svoje veci. Esemesky, ktoré tiež veľmi radi posielame, by mali byť zdvorilé, mali by sme sa vyhýbať škaredým slovám a mali by sme sa v nich snažiť niečo povedať. Inak je to zbytočné vyhadzovanie peňazí a blokovanie liniek. Nie je zdvorilé volať po 22. hodine večer.
E-maily a počítače
Predstava, že môžeme prostredníctvom internetu posielať akékoľvek e-maily, písať hlúposti a myslieť si, že nikto nevie, kto to napísal, svedčí o tom, že slušnosť, zdvorilosť a priateľskosť nám nie sú vlastné. Je to dôkaz, že v samote a anonymne sme schopní a ochotní robiť veci, za ktoré by sme sa na verejnosti červenali. A to nie je žiadne hrdinstvo. Navyše, správca servera sa na požiadanie predsa len k vašej adrese dostane, takže to nie je celkom anonymné.
Surfovanie po internete je veľmi zábavné a príjemné. Ak chcem použiť kamarátov internet alebo sa chceme hrať na jeho počítači, porosíme o dovolenie. Internete nie je práve najlacnejší, a tak bude dobré po čase si overiť, či ešte v hrách môžeme pokračovať, aby nemusela rázne zasiahnuť mamička či ocko.
Použitá literatúra:
http://www.zones.sk/studentske-prace/psychologia/920-zakladne-pravidla-slusneho-spravania/http://www.photoshopbook.net/weblog/klise-vo-webdizajne
archív: časopis –fifik 2009/10-slusné správanie