Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

 

 

 

Úvodzovky patria medzi interpunkčné znamienka.

 

 

POZOR!

 

  • Typograficky správne úvodzovky majú v slovenských textoch vyzerať tak, že začiatočné sú dole a koncové hore.

  • Z vnútornej strany úvodzoviek nesmie byť medzera, tá sa dáva z vonkajšej strany.


 

Úvodzovky píšeme v priamej reči (v umeleckej reči môžu byť nahradené pomlčkou):

 

Peter iba ticho poznamenal: ,,Takto som to nechcel urobiť."

Mama sa spýtala: ,,A kedy to už bude hotové?"

Hájnik sa zamračil: ,,Nech vás tu už nikdy nestretnem!"

,,Takto som to nechcel urobiť," ticho poznamenal Peter.

,,A kedy to už bude hotové?" chcela vedieť mama.

,,Nech vás tu už nikdy nevidím!" mračil sa hájnik.

,,Takto som to nechcel urobiť," ticho poznamenal Peter, ,,nebudeme pokračovať."

,,Veľmi som sa snažila," kývala hlavou, ,,ale nemá to zmysel."



Úvodzovky píšeme v citátoch:


V predmetnej veci Súdny dvor vyhlásil, že „existencia dominantného postavenia je vysoko pravdepodobná“.

Komisia zmenila a doplnila posledné odôvodnenie takto: „Dohoda by sa mala podpísať a schváliť v uvedenom znení.“.



Úvodzovkami odlišujeme napr. ironické slová, nespisovné slová od ostatného textu:


A tak milý Jano „lieta“ ešte doteraz.

Potom prišli jeho „kamoši“.

Vy ste pekní „priatelia“.

Rodičia mu doniesli „jarmočnô“.

Je načase rozlišovať literatúru a „literatúru“.

Bol to skutočne „impozantný výkon“.


POZOR!


Ak sa veta končí slovom v úvodzovkách, horné úvodzovky sú pred bodkou (bodka je až za hornými úvodzovkami).



Úvodzovkami vymedzujeme slová, ktoré citujeme:


Tá jeho „potvora“ ho poriadne vyhreší.

Jeho „kvetinka“ mu práve zavolala.

Majka, jeho „slniečko“, sa veselo hrala na piesku.



Úvodzovky použijeme aj vtedy, keď chceme zvýrazniť slovo alebo samostatne stojacu hlásku:


V slove veža nepíšeme „ä“.

V slovách latinského pôvodu nikdy nepíšeme „y“.


POZOR!


Úvodzovkami neodlišujeme názov diela:

Niektoré z básnických prostriedkov J. Kráľ použil v Jesennom kvete.


POZOR!


Názov diela môžeme odčleniť úvodzovkami vtedy, ak je taký dlhý, že na prvý pohľad nie je zrejmé, kde sa končí názov a kde pokračuje veta:


V diele J. Haška „Osudy dobrého vojaka Švejka za svetovej vojny“ odsúdil spisovateľ vojnu raz a navždy.



 

Precvičte si:


A či to musí byť? ozval sa jeden.

Musí.

A kde ideš? volá ona už za ním. Najedz sa skôr a potom choď, kde chceš ísť.

Ľudovít Štúr povedal: Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí. – Ideme dnu či nejdeme? spýtal sa ho. – Čo!? pýtala sa celá preľaknutá.

Nepochybujeme, hovoril, že sa nám celý plán podarí. Neprisadneš si? on na to, trochu si o tom pohovoríme. – Človeče, hore sa! Čo sa bojíš? udrel ho po pleci. Železo sa kuje, kým je horúce.



Správne odpovede:

„A či to musí byť?“ ozval sa jeden.

„Musí.“

„A kde ideš?“ volá ona už za ním. „Najedz sa skôr a potom choď, kde chceš ísť.“

Ľudovít Štúr povedal: „Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí.“ – „Ideme dnu či nejdeme?“ spýtal sa ho. – „Čo!?“ pýtala sa celá preľaknutá.

„Nepochybujeme,“ hovoril, „že sa nám celý plán podarí.“ „Neprisadneš si?“ on na to, „trochu si o tom pohovoríme.“ – „Človeče, hore sa! Čo sa bojíš?“ udrel ho po pleci. „Železo sa kuje, kým je horúce.“



 

Použitá literatúra:

 

CALTÍKOVÁ, M., TARÁBEK, J.: Prehľad gramatiky a pravopisu slovenského jazyka. 4. vyd. 2009. Didaktis Bratislava. ISBN 978-80-89160-66-2

HINCOVÁ, K., HÚSKOVÁ, A.: Slovenský jazyk pre 1. – 4. ročník stredných škôl. 2. vyd. 2009. SPN Bratislava. ISBN 978-80-10-01772-0

SLOVENČINA NA DLANI. 1. vyd. 2001. Príroda Bratislava. ISBN 80-07-00362-2

TESTY 2007 – SLOVENSKÝ JAZYK. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-39-5

ZBIERKA ZO SLOVENSKÉHO JAZYKA. 3. vyd. 1993. Didaktis Bratislava. ISBN 80-85456-27-3

Súkromné materiály autorky

http://www.slovencina.vselico.com/suvetie.html