Vypracoval: L. Petrovič
BURKINA FASO
Burkina Faso (Krajina spravodlivých)
|
rozloha |
počet obyvateľov |
hustota zaľudnenia |
hlavné mesto |
úradný jazyk |
|
274 200 km² |
15 264 735 |
56 ob./km² |
Ougadougou |
francúzština |
štátny znak
štátna vlajka
Poloha
Burkina Faso je štát v Západnej Afrike. Hraničí s Mali na severe, s Nigerom na východe, Beninom na juhovýchode, s Togom a Ghanou na juhu a s Pobrežím slonoviny na juhozápade.
Prírodné pomery
Geografia a geológia
Tento vnútrozemský štát pokrýva z veľkej časti rovinatá, miestami mierne zvlnená plošina s výškami 250 až 350 metrov nad morom. Ide o strednú a nižšiu časť Hornoguinejskej vysočiny - Sahel. Tá tu formuje jednotlivé vyvýšené ostrovy a smerom na západ spadá do priekopového zlomu Flaise de Banfora. Juhozápad krajiny tvorí pieskovcový masív, v ktorom sa nachádza najvyšší vrchol štátu Téna Kourou (749 m).
Vodstvo
Najväčšou riekou krajiny je Volta. Pochádza z troch prameňov: Čierna Volta, Biela Volta a Červená Volta. Tretí tvorí samotný tok. Druhou najväčšou riekou je Comoé, ktorá sa vlieva do Guinejského zálivu. Väčšina riek má vodu v priebehu 4 až 6 mesiacov v roku, inak sú vyschnuté. Najznámejšími jazerami sú Téngréla, Bam a Dem.
Podnebie
Klíma v krajine je tropická s dvoma rozdielnymi sezónami. Pre obdobie dažďov sú charakteristické zrážky v rozmedzí 600 až 900 mm. Počas obdobia sucha tu veje suchý vietor zo Sahary, nazývaný harmattan. Obdobie dažďov trvá asi 4 mesiace a je kratšie na severe krajiny.
Rastlinstvo
Juh krajiny tvorí vlhká savana, pri riekach rastú stromy, stred krajiny zasa suchá trávnatá savana, kde miestami rastú akácie (Acacia sp.) a baobabi (Adansonia sp.). Sever tvorí suchá buš až polopúšť. Tu rastú len suchomilné trávy, ostnaté kríky a zakrpatené stromy.
Živočíšstvo
V krajine žije množstvo druhov typických pre Afriku ako rôzne druhy antilop, byvoly kaferské (Syncerus caffer), levy (Panthera leo), rôzne druhy primátov, v riekach hrochy (Hippopotamus amphibius) a krokodíly (Crocodylus niloticus). Žije tu tiež veľké množstvo vtáčích druhov.
Ochrana prírody
Burkina Faso má niekoľko významných národných parkov: NP Arli, NP Deux-Balés, NP Kaboré-Tambi, NP Waza.
Socio-ekonomické pomery
História
Medzi 11. A 14. Storočím vznikli na území dnešného štátu silné moslimské štáty Vagadugu-Ougadougou, Jatenga a Dagomba, ktoré boli schopné vzdorovať susedom. Od roku 1896 ustanovilo Francúzsko nad kráľovstvom Vagadugu protektorát. Medzi rokmi 1904 a 1919 bolo územie súčasťou kolónie Horný Senegal-Niger, v rokoch 1919 – 32 fungovalo ako kolónia Horná Volta, medzi 1932 – 47 bolo rozdelené medzi Francúzsky Sudán, Pobrežie slonoviny a Niger, v roku 1947 bolo územie obnovené ako zámorské územie Horná Volta. V roku 1958 získala republika štatút autonómnej republiky v rámci Francúzskeho spoločenstva, v roku 1960 bola vyhlásená nezávislosť a v roku 1985 bol socialistickou vládou zmenený názov štátu na Burkina Faso.
Obyvateľstvo
Na území republiky Burkina Faso žije viac ako 160 rôznych etník. 40 – 50% obyvateľstva tvoria Mossiovia, 8 – 10% Fulbovia, 7% Lobiovia. Asi 50% obyvateľov sa hlási k islamu, asi 40% k tradičným africkým náboženstvám a asi 10% sú katolíci.
Územné členenie
Burkina Faso je rozdelná na 13 regiónov, 45 provincií a 301 obcí.
Hospodárstvo
Najdôležitejšou poľnohospodárskou komoditou krajiny je bavlna, ďalej proso, ryža, cukrová trstina, čirok, kukurica, zelenina. Obhospodaruje sa však len malá časť pôdy na juhu krajiny. Hlavným odvetvím priemyslu je ťažobný priemysel a potravinársky priemysel.
POBREŽIE SLONOVINY
Republika Pobrežie slonoviny (République de Côte d’Ivoire)
|
rozloha |
počet obyvateľov |
hustota zaľudnenia |
hlavné mesto |
úradný jazyk |
|
322 463 km² |
18 150 000 |
56.3 ob./km² |
Yamoussoukro |
francúzština |
štátny znak
štátna vlajka
Poloha
Pobrežie slonoviny je štát v Afrike. Nachádza sa v západnej Afrike na pobreží Guinejského zálivu. S krajinou susedí Burkina Faso, Ghana, Guinea, Libéria a Mali.
Prírodné pomery
Geografia a geológia
Od rovinatého pobrežia s lagúnami a rozsiahlejšími nížinami na juhovýchode sa terén mierne dvíha smerom k severu. Do západnej časti zasahujú výbežky Guinejskej vysočiny – Sahel s najvyšším bodom v trojhraničnom masíve Nimba na hraniciach s Guineou a Libériou (1752 m).
Vodstvo
Najväčšími riekami sú Komoé, Bandama, Sassandra a Čierna Volta tečúca z Burkiny. Na tejto rieke je postavená najväčšia priehrada v krajine Kossou.
Podnebie
V krajine prevláda tropická klíma. Na juhu sa priemerná teplota pohybuje okolo 22°C, najteplejšie mesiace sú október a november. Ročný priemerný úhrn zrážok sa pohybuje okolo 2 000 mm.
Rastlinstvo
Južnú tretinu krajinu pôvodne pokrýval tropický les, ktorý bol z veľkej časti vyrúbaný pre plantáže. V lesoch sa ťaží cenné tropické drevo. Riedko osídlenú severnú plošinu pokrýva trávnatá savana.
Živočíšstvo
V krajine žije väčšina afrických druhov a tiež je bohatá fauna na pobreží.
Ochrana prírody
V krajine je množstvo národných parkov: NP Maraoue, NP Comoé, NP Tai.
Socio-ekonomické pomery
História
O histórii územia pred rokom 1460, kedy sem dorazili Portugalci, nie je veľa informácií. Krajina na rozdiel od susednej Ghany príliš netrpela obchodom s otrokmi. Získaním nezávislosti od Francúzska v roku 1960 sa začali nové dejiny krajiny. Začiatkom 80. rokov vplyvom hospodárskej krízy klesali ceny komodít a začal stúpať zahraničný dlh. Začala stúpať kriminalita a nespokojnosť obyvateľov, rovnako korupcia. Vďaka dobrým vzťahom medzi kmeňmi i hlavnými náboženskými skupinami - kresťanmi a moslimami, prúdilo do krajiny množstvo prisťahovalcov z okolitých štátov. V 90. rokoch 20. storočia tvorili prisťahovalci tretinu populácie Pobrežia Slonoviny.
Obyvateľstvo
Obyvateľstvo Pobrežia slonoviny tvorí niekoľko etnických skupín, ktoré podľa odhadov hovoria 65 jazykmi. Etnické zloženie: Bauleovia (Baule) 23 %, Betovia (Bete) 18 %,Kruovia (Kru) 17 %, Malinkovia (Malinke, Mandingo) 15 %, iní 27 %. Oficiálnym jazykom je francúzština, ktorá je vyučovaná na školách, rozšírené sú aj akan (akančina), kru (kruština), malinke (malinkčina) a ďula (ďulčina). Miestna populácia sa delí na prívržencov troch hlavných náboženstiev: tradičnej viery 63 %, moslimovia 25 %, kresťania 12 %
Územné členenie
Krajinu tvorí 19 regiónov.
|
1 Agnéby 2 Bafing 3 Bas-Sassandra 4 Denguélé 5 Dix-Huit Montagnes 6 Fromager 7 Haut-Sassandra 8 Lacs 9 Lagunes 10 Marahoué |
11 Moyen-Cavally 12 Moyen-Comoé 13 N'zi-Comoé 14 Savanes 15 Sud-Bandama 16 Sud-Comoé 17 Vallée du Bandama 18 Worodougou 19 Zanzan |
Hospodárstvo
V poľnohospodárstve pracuje viac ako polovica obyvateľstva a hlavnými vývoznými plodinami sú kakao, káva a palmový olej. Pre domácu spotrebu sa pestuje cukrová trstina, kasava, ryža, banány, kukurica a kokosová palma. Veľmi významná je ťažba dreva a rozvíja sa i rybolov. Z nerastných surovín sa ťažia diamanty, ropa a zemný plyn. Existujú zásoby rúd železa, medi, niklu, kobaltu, uránu a bauxitu. Priemysel zastupujú závody na spracovanie poľnohospodárskej produkcie, výrobu ropných produktov, cementu, textílií a umelých vlákien.
Použitá literatúra:
Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd. Kol.; 1987: Země světa 2; Nakladatelství Svoboda Kol.; 1970: Soubor map „Poznáváme svět – Afrika“; Kartografické nakladatelství
Zdroj obrázkov:
http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:Burkina_Faso_COA.png
http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:Flag_of_Burkina_Faso.svg
http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:LocationBurkinaFaso.svg
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Burkina_Faso_Topography.png&filetimestamp=20070629191059
http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:BurkinaFaso_Regions.png
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Cote_dIvoire_coa2001.png&filetimestamp=20090325165929
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Flag_of_Cote_d%27Ivoire.svg&filetimestamp=20100211025152
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:LocationCotedIvoire.svg&filetimestamp=20061226104857
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Ivory_Coast_Topography.png&filetimestamp=20070629201146
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Cote_d%27Ivoire.png&filetimestamp=20060719120841
