Slovesá sú ohybné slová, ktoré vyjadrujú deje, stavy a zmeny stavu. Spoločne s podmetom patria k základným členom vety. Slovesá možno časovať, to znamená, že sa vo vete vyskytujú v určitom slovesnom tvare (v prísudku), ktorým vyjadrujú osobu, číslo, čas, spôsob a rod. Slovesá sa môžu vo vete objaviť aj v neurčitom slovesnom tvare – ako infinitív alebo príčastie.


 

Pri každom nemeckom slovese sa treba naučiť jeho základné (kmeňové) formy, od ktorých možno odvodiť všetky ostatné tvary. Základné formy slovesa sú:


  • Infinitív: fahren (cestovať, jazdiť)

  • Prítomný čas – 3. os. j. č.: er fährt

  • Préteritum: er fuhr

  • Minulé príčastie: er ist gefahren


 

Pri slovesách si treba zapamätať ich syntakticko-slovotvorné vlastnosti, napr. s akým pádom a predložkovou sa spájajú, či sú zvratné, alebo či sa používajú s odlúčiteľnou alebo neodlúčiteľnou predponou a pod. Je to dôležité, pre ich správne použitie. Týmto javom sa venujeme v samostatných kapitolách.


 

Rozdelenie nemeckých slovies


Nemecké slovesá môžeme deliť podľa rôznych kritérií.


Z hľadiska lexikálneho významu tvoria slovesá niekoľko skupín:


  • Plnovýznamové slovesá tvoria prevažnú časť nemeckých slovies (napr. machen – robiť, schlafen – spať), majú určitý obsah, teda vyjadrujú činnosť, dej, stav, zmenu stavu atď., a ich určité slovesné tvary sú schopné vo vete samy tvoriť prísudok: Ich mache die Hausaufgabe. (Robím domáce úlohy.)

  • Pomocné slovesá sú slovesá, ktoré majú svoj lexikálny význam, ktorý však za určitých okolností aj strácajú (sein – lexikálny význam: byť, haben – lexikálny význam: mať, vlastniť, werden – lexikálny význam: stať sa čím). V úlohe pomocných slovies nevytvárajú prísudok samostatne, ale len pomocou ďalších slovesných tvarov. Podieľajú sa na tvorbe slovesných časov a syntaktických konštrukcií: Ich habe den ganzen Tag gearbeitet. (Pracoval som celý deň.) Er wird in Prag studieren. (Bude študovať v Prahe.) Wir haben ganz viel zu tun. (Máme veľmi veľa práce.)

  • Spôsobové (modálne) slovesá sa spájajú s infinitívom plnovýznamového slovesa (dürfen – smieť, können – môcť, vedieť, dokázať, mögen – mať rád, chcieť, müssen – musieť, sollen – mať povinnosť, wollen – chcieť): Ich will dir ein Packet schicken. (Chcem poslať balík.)

  • Fázové slovesá majú lexikálny význam oslabený (napr. beginnen/anfangen – začínať). Udávajú, či dej vyjadrený infinitívom začína, trvá alebo končí. Fázové slovesá vyžadujú infinitív s zu: Es beginnt zu regnen. (Začína pršať.)

  • Funkčné slovesá nadobúdajú charakter pomocných slovies zvláštneho druhu. Tvoria ucelenú významovú jednotku len s podstatným menom (zur Verfügung stehen – byť k dispozícii, eine Wahl treffen – vybrať (si), zum Schluss bringen – dokončiť atď.): Es stehen mir zwei deutsche Wörterbücher zur Verfügung. (Mám k dispozícii dva nemecké slovníky.)


 

Podľa gramatických tvarov, ktoré slovesá vytvárajú pri časovaní, ich delíme na:


PRAVIDELNÉ:

 

  • Slabé slovesá – časujú sa pravidelne a pravidelne tvoria i minulé časy a čas budúci (machen – er macht – er machte – er hat gemacht).


 

NEPRAVIDELNÉ:

 

  • Silné slovesá – pri niektorých dochádza pri časovaní v prítomnom čase k hláskovej zmene v kmeni (essen – er isst – er as – er hat gegessen), všetky majú nepravidelné tvary préterita a perfekta (finden – er findet – er fand – er hat gefunden).

  • Zmiešané slovesá – stoja na rozhraní slabých a silných slovies, pri tvorbe minulého času pri nich dochádza k zmene samohlásky alebo spoluhlásky v kmeni (denken – er denkt – er dachte – er hat gedacht).

  • Pomocné slovesá – časujú sa nepravidelne a niektoré používajú tvar iného slovesného kmeňa (sein – er ist – er war – er ist gewesen).

  • Spôsobové (modálne) slovesá a sloveso wissen – tvarovo sa blížia k zmiešaným slovesám (können – er kann – er konnte – er hat gekonnt).



Z hľadiska slovotvorby existujú:


  • SLOVESÁ S ODLÚČITEĽNÝMI PREDPONAMI – odlúčiteľná predpona stojí v jednoduchej vete vždy na konci (aufmachen – Er macht auf., fernsehen – Er sieht fern.)


  • SLOVESÁ S NEODLÚČITEĽNÝMI PREDPONAMI – neodlúčiteľná predpona je neoddeliteľnou súčasťou slovesa a nikdy sa od neho neoddeľuje (besuchen – Er besucht mich., gehören – Sie gehören dir.)


  • SLOVESÁ S NIEKEDY ODLÚČITEĽNÝMI A INOKEDY S NEODLÚČITEĽNÝMI PREDPONAMI – existujú predpony, ktoré môžu byť podľa významu slovesa niekedy neodlúčiteľné a inokedy odlúčiteľné (wiederholen – Ich hole die Bucher wieder./Ich wiederhole die deutsche Grammatik. – Tie knihy opäť prinesiem./Opakujem si nemeckú gramatiku.)

     

 

Podľa syntetických vlastností slovesá možno rozdeliť:

 

  • ZVRATNÉ SLOVESÁ – priberajú zvratné zámeno v 3. alebo 4. Páde (sich ausruhen – Sie ruht sich aus. sich etwas ansehen – Ich sehe es mir an.)

 

  • PRECHODNÉ (TRANZITÍVNE) SLOVESÁ – môžu mať (niekedy vyžadujú) predmet v 4. páde a používajú v perfekte vždy pomocné sloveso haben (besuchen – Wir besuchen unsere Oma.)

     

  • NEPRECHODNÉ (INTRAZITÍVNE) SLOVESÁ - môžu stáť bez predmetu v 4. páde alebo sa spájajú s nejakou predložkovou väzbou (schlafen – Ich schlafe gern., arbeiten – Ich arbeite mit ihm.)

 

  • SLOVESÁ S PREDLOŽKOVOU VÄZBOU – spájajú sa s pevnou predložkovou väzbou (fragen jemanden nach etwas – Er fragt mich nach dem Lehrer.)



Gramatickým kategóriám slovesa sa venujeme podrobne v ďalších samostatných kapitolách. 



Zopakujte si:
1. Ktoré slová označujeme ako slovesá?
2. Ktoré tvary od slovesa v nemčine je potrebné si osvojiť?
3. Ako rozdeľujeme slovesá z lexikálneho hľadiska?
4. Aké je rozdelenie slovies podľa syntaktických vlastností?

Použitá literatúra:
Zmaturuj z nemeckého jazyka
Themen aktuell 2
Príručná gramatika nemčiny