Duševnú hygienu definujeme ako súhrn všetkých podmienok, ktoré sú potrebné na zaistenie dobrého duševného zdravia a duševnej pohody a hlavne duševnej rovnováhy. Duševná hygiena sa nazýva aj „psychohygiena“ alebo „mentálna hygiena“. Psychohygiena je nevyhnutný prvok zdravého psychického vývoja človeka. Pojem „psychohygiena“ sa prvýkrát objavuje na začiatku 20. storočia. Psychochygiena nie je záležitosťou medicínskej vedy. Čoraz častejšie sa s ňou stretávame aj v psychologických vedách a sociálnych vedách.
Psychohygiena má obrovský význam, lebo ovplyvňuje:
-
Dobrú pracovnú výkonnosť – človek, ktorý má psychickú pohodu a je psychicky vyrovnaný podáva aj lepšie pracovné výsledky, je výkonnejší a samozrejme aj kreatívnejší a rýchlejší.
-
Spokojnosť – človek, ktorý má stres je napätý a tiež psychicky vyčerpaný sa stáva agresívnejší a citovo chladnejší. Ostatní ho vnímajú negatívne. Keď však má takýto človek pohodu, je spokojnejší. Spokojnosť je však subjektívna hodnota, ktorú si definuje človek sám. Niekto je v danej situácií spokojnejší, niekto nespokojný. Spokojnosť je teda veľmi individuálna.
-
Socializácia – človek s dobrým duševným zdravím je človek, ktorý si ľahšie buduje svoje sociálne vzťahy a tiež pozitívnejšie aj na svoje okolie vplýva. Inak je prijímaný nervózny a negatívny človek a inak je prijímaný človek veselý a pozitívny.
-
Prevencia duševných chorôb - človek s dobrým psychickým zdravím je odolnejší voči rôznym psychickým poruchám a chorobám.
Čo vlastne psychohygiena zahŕňa? Psychohygiena je zameraná predovšetkým na duševnú rovnováhu. Práve na jej dosiahnutie je dôležité:
-
Správne sa stravovať (jesť primerane, zdravo a hlavne pravidelne).
-
Pohyb a pohybové cvičenia – človek by sa mal pravidelne hýbať (behať alebo cvičiť). Dostatočný pohyb dokáže človeku pomôcť spaľovať kalórie a držať ho v psychickej pohode.
-
Relax – človek by mal vedieť oddychovať. Mal by vedieť ako oddychovať a kedy oddychovať, rovnako by mal vedieť aký dlhý čas na relax mu stačí. Všetky tieto menované hodnoty sú subjektívne, a teda záleží od samotného človeka, koľko času na regeneráciu potrebuje.
-
Časové hospodárstvo - Každý človek by si mal vedieť zadeliť svoj čas na čas strávený prácou alebo prípravou na prácu, čas pre hobby, čas na relax, čas na ostatné potreby. Chaotické zadelenie si času vedie často k stresu z vedomia, že niečo nestíhame, resp., že máme pocit, množstva nesplnených pracovných úloh. Zadelením času, by sme boli rýchlejší a nemali by sme stres.
Psychohygiena je dôležitá prevencia rôznych duševných chorôb. Duševné choroby sú dnes bohužiaľ na vzostupe. Stres doby a rôzne škodlivé socializačné procesy človeka robia z duševných porúch problém dnešnej modernej doby.
Duševná choroba je duševná anomália, ktorá sa prejavuje zmenou správania sa, čo spôsobuje komplikáciu v oblasti sociálnej komunikácie a interakcie.
PhDr.Tomáš Katrňák PhD. a jeho kolektív (Zmaturuj z NOS) definuje nasledovné typy duševných porúch:
-
Psychózy – sú to choroby, ktoré narúšajú osobnosť človeka. Do tejto kategórie rátame hlavne ťažké choroby psychiky. Patrí sem napr. schizofrénia. Je to rozpoltenie osobnosti, ktorá sa prejavuje v dvoch osobnostných charakteristikách jedného (toho istého) človeka. (Človek je dvomi osobnosťami). Do tejto skupiny patrí aj mániodepresia.
-
Neurózy – sú to také poruchy, ktoré trvajú dočasne a nedeformujú mozog človeka. Sem zaraďujeme napr. spánkové poruchy a rôzne druhy fóbií.
-
Poruchy osobnosti – sú to také poruchy, pri ktorých sa mení správanie sa človeka. Nastáva okamžitá zmena správania sa (rýchle zmeny nálady).
-
Slabomyseľnosť – prejavuje sa tým, že sa nerozvinú poznávacie procesy človeka.
Zopakujte si:
1. Vysvetlite, čo je to neuróza!2. Definujte psychohygienu.
3. Čo zahŕňa psychohygiena?
4. Aké konkrétne duševné choroby poznáte – definujte.
5. Čo je to časové hospodárstvo?
Použitá literatúra:
1. Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 20022. A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009