Príslovky
Príslovky vyjadrujú rozličné okolnosti dejov, vlastností a predmetov.
Príslovky delíme na:
-
príslovky miesta,
-
príslovky času,
-
príslovky spôsobu,
-
príslovky príčiny.
Príslovky miesta vyjadrujú miesto deja, vlastností alebo predmetov. Pýtame sa na ne otázkami kde, kade, odkiaľ, kadiaľ, pokiaľ.
Príklady: hore, vpravo, dolu, uprostred, zhora, zdola.
Príslovky času vyjadrujú čas deja, vlastností alebo predmetov. Pýtame sa na ne otázkami kedy, odkedy, dokiaľ, zakiaľ.
Príklady: včera, odvčera, zajtra, teraz, potom, dávno, dnes.
Príslovky spôsobu vyjadrujú spôsob deja, vlastností alebo predmetov. Pýtame sa na ne otázkou ako.
Príklady: veselo, smutno, zle, pekne, pomaly, spamäti.
Príslovky príčiny vyjadrujú príčinu, deja, vlastností alebo predmetov. Pýtame sa na ne otázkami načo, prečo.
Príklady: zámerne, náhodne, naschvál, omylom, právom.
Cvičenie:
Zakry si pravý stĺpec a urč, či ide o príslovku miesta, času, spôsobu alebo príčiny:
|
doma |
príslovka miesta |
|
ráno |
príslovka času |
|
bolestivo |
príslovka spôsobu |
|
minule |
príslovka času |
|
vonku |
príslovka miesta |
|
rýchlo |
príslovka spôsobu |
|
bezdôvodne |
príslovka príčiny |
|
nedávno |
príslovka času |
Predložky
Predložky sú neohybné slová, ktoré vyjadrujú vzťahy medzi slovami. Predložky môžu stáť pred podstatnými menami, zámenami a číslovkami.
Predložky delíme na:
-
prvotné,
-
druhotné,
-
vokalizované.
Prvotné predložky sú slová, ktoré sa vyskytujú len ako predložky v predložkových pádoch.
Príklady: bez, k, ku, na, nad, pod, pre, pri, s, so, z, zo.
Druhotné predložky sú tie, ktoré vznikli z iných slov.
Príklady: kvôli, vyše, niže, okolo, blízko.
Vokalizované predložky sú tie, ktoré vznikli spojením neslabičných predložiek s, z, v, k s vokálom (samohláskou o, u), čím sa zmenili na predložky slabičné – so, zo, vo, ku. Predložky vokalizujeme kvôli ľahšej výslovnosti.
Príklady:
k mne – ľahšie sa vyslovuje ku mne, z zubov – ľahšie sa vyslovuje zo zubov, s sestrou – ľahšie sa vyslovuje so sestrou, v Viedni – ľahšie sa vyslovuje vo Viedni.
Spojky
Spojky sú slová, ktoré spájajú iné slová a vety.
Spojky delíme na:
-
jednoduché a zložené,
-
jednoslovné a viacslovné.
Jednoduché spojky: a, i, aj, keď, no, ba, že.
Zložené spojky: keďže, čiže, keby, akoby, aj keď.
Jednoslovné spojky: ibaže, lenže, pretože, aby.
Viacslovné spojky: len čo, ani keby, a preto, a predsa, a čo, a predsa.
Citoslovcia
Citoslovcia sú slová, ktorými vyjadrujeme city, náladu a vôľu hovoriaceho, napodobňujeme nimi prírodné zvuky alebo nimi na niečo upozorňujeme.
Príklady citosloviec, ktoré vyjadrujú city a náladu: joj, juj, bŕ, óha, ach, jaj. Príklady citosloviec, ktoré vyjadrujú vôľu a upozornenie: pst, hybaj, hej. Príklady citosloviec, ktoré vyjadrujú príkazy domácim zvieratám: hijó, šic, kšá.
Príklady zvukomalebných citosloviec, ktoré vyjadrujú zvuky neživých predmetov a zvierat: buch, tik-tak, šuch, kvá, ku-kuk.
Cvičenie:
Zakry si pravý stĺpec a urč, či ide o predložku, spojku alebo citoslovce:
|
na |
predložka |
|
gá-gá |
citoslovce |
|
klop |
citoslovce |
|
keď |
spojka |
|
pŕ |
citoslovce |
|
pretože |
spojka |
|
okolo |
predložka |
|
popod |
predložka |
Použitá literatúra:
Krajčovičová - Keselová: Slovenský jazyk pre 7. ročník základných škôl. SPN, Bratislava, 2010. s. 92 – 93.Péteryová, O. a kol.: Zbierka úloh zo slovenského jazyka na prijímacie skúšky na stredné školy. Didaktis, Bratislava, 1992. 144 s.
Ripka, I. a kol.: Príručka slovenského pravopisu pre školy a prax. Ottovo nakladateľstvo, Bratislava, 2005. 670 s.