Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová


 

 

PREBERANIE SLOV Z CUDZÍCH JAZYKOV:

 

  • Preberanie slov z cudzích jazykov patrí odjakživa k bežným spôsobom obohacovania a rozširovania slovnej zásoby všetkých jazykov.

  • Nejde teda o negatívny jav v danom jazyku, práve naopak.

  • Cudzie slová, prevzaté slová výrazným spôsobom obohacujú náš jazyk, zlepšujú komunikáciu, vyjadrovanie,...

  • Uvedený jav sa spája s rozvojom vedy a techniky, prírodných vied a iných vedných odborov, ale spája sa aj s výraznou migráciou ľudí v súčasnosti.


 

Príklady – slová pôvodom:

 

Gótske – chlieb, sklo, osol,...

 

Latinské – kríž, olej, žiak, kalich, kostol, móres, orodovať, titul, árenda, regula, notár, palác, punkt, formula, lineár,... – súviseli najmä so šírením náboženstva.

 

Nemecké – cibuľa, farba, cukor, kuchyňa, múr, papier, ďakovať, musieť, škodiť, radiť, šľahať, koštovať, grunt, lajblík (vesta), fusakle (ponožky), pucovať (čistiť), šanovať (šetriť), vinšovať (želať),... – slová, ktoré súviseli najmä s remeslami, staviteľstvom, poľnohospodárstvom. Dostali sa k nám približne v 12. storočí, je to obdobie nemeckej kolonizácie.

 

Rumunské – bryndza, geleta, kľag, strunga, putera, žinčica, bača, salaš – ide najmä o slová, ktoré sa spájajú so salašníctvom. Tiež sa k nám dostali približne v 12. storočí. V čase valašskej kolonizácie Karpát.

 

Maďarské – belčov (kolíska), bajúzy (fúzy), choseň (osoh), kelčíky (výdavky), fiok, korbáč, néna (teta), ťarcha, šarkan, koč, oldomáš, šiator, kefa,... – šírenie uvedených slov súvisí predovšetkým s tisícročným spolužitím Slovákov a Maďarov v Uhorsku.

 

Talianske – kadencia, fagot, piano, opereta, bas, soprán, čembalo, moderato, koncertina, fine, andante, adagio,... – ide najmä o slová z oblasti hudby.

 

Ruské – vesna, žiara, záliv, čudesný , paluba, vzduch, treska, jantár, trud, bodrý, istina, oblasť, pohoda, konečne, dielo, celovať, blahodarný, dejateľ, duma, prestol, čaša, boľševik, kolchoz, soviet, Komsomol, novátor, sputnik, rozviedka, staršina, previerka, káder, lunochod, chuligán,... Ruské slová sa k nám dostali v dvoch obdobiach. Prvým bolo obdobie slovenského národného obrodenia (19. storočie), ďalšie pribudli po skončení druhej svetovej vojny.

 

Francúzske – adresa, blondína, brožúra, garáž, hotel, kravata, minister, móda, plyš, mušelín, montáž, karamel, girlanda, protéza, šampión, román, žáner, žalúzia, plomba, vineta,...

 

Anglické – gól, futbal, volejbal, basketbal, faul, windsurfing, ofsajd, penalta, bodyček, derby, šprint, tenis, klub, stop, tramp, dres, box, rokenrol, fox, foxtrott, puding,... – uvedené slová pochádzajú predovšetkým z oblasti hudby.

 

České – bájka, látka, poriadok, živočích, dojem, menovite, účel, múčnik, zámer, nálada, rozbor, nemoc, úvaha, ústava, výrok, zdeliť, doskok, podradený, poobede, postupný, ovšem, rozhlas, spotreba,... – práve z češtiny slovenčina prevzala najviac slov. Preberanie slov z českého jazyka súviselo najmä so 60. ročným spolužitím Slovákov a Čechov v jednom štáte.

 

Poľské – mohyla, tkvieť, zdroj, kresliť, miazga, blizna, ropa,...

 

Bulharské – jogurt, mastika, tesniak,...

 

Srbské a chorvátske – čata, častovať, junák, čutora,...

 

Ukrajinské – step, mochna,...

 

Nórske – slalom, telemark,...

 

Dánske – fjord,...

 

Holandské – flór, lakmus,...

 

Litovské – jantár,...

 

Fínske – sauna, tundra, kambala,...

 

Etiópske - káva,...

 

Hebrejské – goj, hosana, moloch, jeremiáda,...

 

Turecké – kindžal, kaftan, kefír, chán, janičiar,...

 

Japonské – harakiri, kimono, jiu-jitsu,...

 

Austrálske – bumerag, dingo, kivi,...


 

 

FRAZEOLOGIZMY:

 

FRAZEOLOGICKÉ JEDNOTKY – sú ustálené slovné spojenia, ktoré sa skladajú z dvoch až troch slov alebo majú podobu vety. Frazeologické jednotky sú vždy obrazné. Veda, ktorá sa zaoberá skúmaním frazeologizmov, sa nazýva frazeológia.



Ustálené spojenia/frazeologizmy sa skladajú:


  1. Najmenej z dvoch slov: má to za pár, bolo to ešte za dievčaťa, pekná ako obrázok, biely ako krieda,....

  2. Z vety: prilievať olej do ohňa, hádzať hrach na stenu, mať veľké oči, žiť na vysokej nohe,...

  3. Zo súvetia: Kto druhému jamu kope, sám do nej padá. Medardova kvapka, štyridsať dní kvapká. My o vlku, vlk za dverami.



Príklady:


 Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.

Vzal nohy na plecia.

Byť tŕňom v oku.

Achilova päta

Pandorina skrinka

To je jeho Waterloo

Objaviť Ameriku,...

Keď ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte.

Boj proti veterným mlynom.



Ďalšie frazeologické jednotky:


  • vytiahnuť päty z domu

  • nikto ti z nosa neodhryzne

  • hádzať hrach na stenu

  • drať školské lavice

  • príde na lámanie chleba

  • tvrdohlavý ako mulica

  • má zlaté ruky

  • robota mu nevonia

  • sadla mu mucha na nos

  • povedať po lopate

  • ani prstom nepohne

  • v lyžičke vody by ho utopila

  • namastil si vrecká

  • sadla mu mucha na nos

  • streliť capa

  • mlčať ako ryba

  • položiť niekoho na lopatky

 


Medzi frazeologické jednotky patria aj príslovia, pranostiky a porekadlá.


 Príslovia a porekadlá – vyjadrujú múdrosť, bystrosť, vtip a mentalitu nášho ľudu:


  • Aká matka, taká Katka.

  • Práca mu horí pod rukami.

  • Má obe ruky ľavé.

  • Bez práce nie sú koláče.

  • Kto nepracuje, nech neje.

  • V hlave mu svitlo.

  • Kto by všetko v hlave nosil.

  • Hlúpi dvakrát kúpi.

  • Komu sa nelení, tomu sa zelení.

  • Aká práca, taká pláca.

  • Kto druhému jamu kope, sám do nej padá.

  • Mladosť – radosť.



Pranostiky – sú predpovede budúcich vecí, najmä počasia:


  • Svätá Barbora ťahá sane do dvora.

  • Prešli Hromnice, koniec sanice.

  • Na Tri krále zima stále.

  • Katarína na ľade a Vianoce na blate.

  • Keď sa v októbri blýska, zima je blízka.

  • Michal zimou kýchal.

  • Na Martina medveď líha.

  • September – z poľa ber!

  • Na Jakuba a Filipa zelená sa každá lipa.



 

Zopakujte si:


  1. Vysvetlite termín slovná zásoba.

  2. Uveďte spôsoby obohacovania slovnej zásoby.

  3. Vysvetlite význam prenikania cudzích slov do slovenského jazyka.



 

Použitá literatúra:


CALTÍKOVÁ, M., TARÁBEK, J.: Prehľad gramatiky a pravopisu slovenského jazyka. 4. vyd. 2009. Didaktis Bratislava. ISBN 978-80-89160-66-2

HINCOVÁ, K., HÚSKOVÁ, A.: Slovenský jazyk pre 1. – 4. ročník stredných škôl. 2. vyd. 2009. SPN Bratislava. ISBN 978-80-10-01772-0

SLOVENČINA NA DLANI. 1. vyd. 2001. Príroda Bratislava. ISBN 80-07-00362-2

TESTY 2007 – SLOVENSKÝ JAZYK. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-39-5

ZBIERKA ZO SLOVENSKÉHO JAZYKA. 3. vyd. 1993. Didaktis Bratislava. ISBN 80-85456-27-3