V roku 1947 sa Európa rozdelila na dva protikladné (antagonistické) bloky: na jednej strane bola západná Európa pod americkým vplyvom, na druhej strane východná Európa pod sovietskou kontrolou.

 

V oboch častiach sa začali sa uskutočňovať dve diametrálne odlišné obnovy, každá so svojou vlastnou logikou.

 

Toto obdobie nazývame aj obdobím studenej vojny.

 

 

Studená vojna:

 

  • Konflikt medzi krajinami východného bloku sústredeného okolo Sovietskeho zväzu a krajinami západného bloku pod vplyvom USA.

  • Studená vojna začala krátko po skončení druhej svetovej vojny.

  • Najprv sa začala v Európe, ale postupne sa preniesla aj do ďalších častí sveta.

  • Definitívne konflikt medzi blokmi začal po Marshallovom pláne, ktorý ZSSR odmietol.

  • Rozpory sa ďalej prehĺbili po berlínskej kríze a kórejskej vojne.

  • Celý proces trval do 70. tych rokov 20. storočia.

  • K ukončeniu konfliktu došlo až po zmenách po roku 1989.


Rozhodujúce postavenie vo východnej Európe v období po druhej svetovej vojne mal ZSSR, ktorého hlavnou snahou bolo rozšíriť čo najviac svoj vplyv na celú východnú Európu. Umožňovala mu to aj ekonomická organizácia, ktorá vznikla na jeho podnet.


 

Rada vzájomnej hospodárskej pomoci – ekonomická organizácia krajín sovietskeho bloku.

 

  • Vznikla a pracovala v období po skončení druhej svetovej vojny.

  • Pôsobila v rokoch 1949 až 1991.

  • Jej sídlom bola Moskva (ZSSR).

  • Jej cieľom bola koordinácia plánovania a urýchlenie ekonomického a technického rozvoja krajín sovietskeho bloku.

  • Zároveň bolo jej snahou vyrovnávať rozdielnu ekonomickú úroveň jednotlivých členských krajín.

  • V popredí uvedenej organizácie v podstate stáli aspekty mocenské, so snahou o vytvorenie hospodársky, politicky i vojensky jednotného bloku krajín „socialistického tábora“.

  • Mala sa stať protiváhou Organizácie pre európsku hospodársku spoluprácu, ktorá bola založená účastníkmi krajín, ktoré prijali Marshallov plán.

  • Skratka RVHP.

  • V ruštine sa používala skratka SEV - Sojuz ekonomičeskoj vzaimopomošči.

  • V angličtine Comecon.


 

Vznik RVHP:


  • Vznikla 5.- 8. januára 1949 v Moskve.



Členské štáty RVHP:


  • Šiestimi zakladajúcimi členskými štátmi sa stali ZSSR, Poľsko, ČSSR, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Albánsko.

  • Od roku 1950 sa stala členom NDR (Nemecká demokratická republika).

  • Od roku 1962 sa stalo členom Mongolsko.

  • Od roku 1972 Kuba.

  • Od roku 1978 aj Vietnam.

  • Od roku 1964 čiastočne spolupracovala aj Juhoslávia (SFRJ).

  • Dohody o spolupráci boli na medzištátnej úrovni uzatvorené s Fínsko od roku 1973 a s ďalšími krajinami na iných kontinentoch ako bol Irak, Mexiko, Nikaragua, Mozambik, Angola, Etiópia a Južný Jemen (Jemenská ľudovodemokratická republika).


 

Ciele RVHP:


  • Snaha ZSSR dostať pod svoj úplný vplyv krajiny východného bloku.

  • Snaha zabezpečiť hospodársky rast krajín východného bloku.

  • Snaha o rozvoj obchodu a medzinárodnej hospodárskej spolupráce členských krajín.

  • Ochrana hospodárskeho rozvoja členských krajín v podmienkach studenej vojny.

  • Boj proti embargám, ktoré na krajiny východného bloku uvalili USA a krajiny NATO.

  • Išlo najmä o embargá na vývoz vedecko-technických výsledkov, strategických surovín, tovarov rôzneho druhu,...

  • Koncom 80. rokov sa spolupráca krajín RVHP orientovala na užšiu ekonomickú integráciu, na vytváranie väzieb v kooperáciách a na špecializáciu v jednotlivých výrobných odboroch, rozvíjala sa široká medzinárodná spolupráca a výmena výsledkov vedecko-technického vývoja.


 

Hlavné dôsledky založenia RVHP:


  • Rast ekonomickej sily ZSSR predovšetkým vo východnej Európe.

  • V členských krajinách bolo zavedené plánovanie presne podľa sovietskeho modelu.

  • Členské krajiny stratili hospodársku nezávislosť.

  • V poľnohospodárstve sa presadzovala kolektivizácia pôdy.

  • Priemysel a obchod sa vyvlastnili a stali sa majetkom celého štátu.

  • Sovietske vedenie diktovalo podmienky obchodu, poľnohospodárstva, priemyslu.

  • Lacno vykupovalo výrobky ľudovodemokratických krajín.

  • Prebiehala kontrola kontaktov v oblasti obchodu aj prostredníctvom Medzinárodnej banky pre hospodársku spoluprácu (MBHS) so sídlom v Moskve a Medzinárodnej investičnej banky (MIB) so sídlom v Moskve.

 

 

Osemdesiate roky:

 

V rokoch 1988-1989 sa však dostavili štrukturálne problémy v plánovaní, nefungovala dobre obchodná výmena a dochádzalo k zjavným poruchám pri prevoze tovarov cez hranice predovšetkým vo východoeurópskych členských krajinách (riešené tzv. colnými opatreniami na limitovanie dovozu a vývozu tovarov).

 

Po roku 1990, keď väčšina východoeurópskych krajín začala orientovať svoju ekonomiku na trhovú a na obchodovanie so Západom, nastali ťažkosti v plánovaní a zúčtovaní hospodárskych záväzkov.


 

Ukončenie činnosti RVHP:


2. júla 1991 na návrh československej strany a jej predstaviteľov (Václav Klaus, minister financií ČSFR a Vladimír Dlouhý, minister hospodárstva ČSFR) bolo prijaté vo Federálnom zhromaždení ČSFR uznesenie o zjednaní protokolu o zrušení Rady vzájomnej hospodárskej pomoci a 12. júla 1991 schválilo znenie protokolu.


Postupným odklonom od zásad centrálne plánovanej ekonomiky a politickou transformáciou krajín sa RVHP rozpadla a nebola nahradená žiadnou podobnou organizáciou.



Zopakujte si:
1. Charakterizujte obdobie studenej vojny.
2. Porovnajte fungovanie tzv. východného a západného bloku.
3. Vysvetlite podstatu fungovania RVHP.
4. Popíšte zmeny vo svet po roku 1989.

Použitá literatúra:
DEJEPIS NA DLANI. 1. vyd. 2004. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01211-7
ĎURČO, E.: Dejepis na dlani. 1. vyd. 1995. Enigma. Bratislava. ISBN 80-88798-00-0
KOLEKTÍV AUTOROV: Dejiny Európy. 1. vyd. 1997. Mladé letá. Bratislava. ISBN 2.01.14.51434
http://sk.wikipedia.org/wiki/Rada_vz%C3%A1jomnej_hospod%C3%A1rskej_pomoci