HISTÓRIA:

 

Uvedený pojem chápame dvojako:

 

  1. Reálny proces vývoja ľudskej spoločnosti, človeka, celého ľudstva a jeho činnosti v čase.


  1. Veda, ktorá skúma, poznáva, analyzuje a vykladá minulosť.

 

 

DEJEPIS:

 

Dejepis je všeobecno-vzdelávací predmet na základných a stredných školách.

 

 

HISTORIK:

 

Ľudia, ktorí sa zaoberajú históriou, sa nazývajú dejepisci (historici).

 

Historik spoznáva historické udalosti pomocou historických prameňov:

 

 

HISTORICKÉ PRAMENE:

 

Pozostatky ľudskej činnosti z minulosti.

 

Historické pramene rozdeľujeme na:

 

 


  1. PÍSOMNÉ pramene:


Medzi písomné historické pramene patria:


A, Úradné pramene – buly, edikty, zákony,...


B, Súkromné pramene – listy, denníky, rôzne poznámky,...


C, Rozprávacie pramene - anály, letopisy, kroniky,..


D, Moderné periodiká – súčasná tlač



  1. HMOTNÉ pramene:


Medzi hmotné pramene patria napr. stavby, nábytok, oblečenie, obuv, šperky, náradie, zbrane, kostry,...


Často sú staršie ako písomné. Sú veľmi dôležité najmä pri skúmaní obdobia pred vznikom písma.



  1. OBRAZOVÉ pramene:


Patria sem napr. obrazy, mapy, schémy,...



  1. TRADIČNÉ – ústne zachované:


Ide o pramene dedené z generácie na generáciu.


Patria sem napr. tradície, mytológia, ústna slovesnosť (povesti, porekadlá, príslovia, pranostiky, rozprávky,...)



  1. AUDIOVIZUÁLNE pramene:


Ide o najmladší pramenný materiál.


Patria sem fotografie, dokumentárne filmy, videozáznamy, zvukové záznamy, počítačové diskety,...



 

Historik pri práci s historickými prameňmi musí byť veľmi pozorný a kritický.

 

Každý historik sa na pramene pozerá svojimi očami, vplývajú na neho rôzne faktory (sociálne prostredie, ekonomické prostredie, spoločenské prostredie, náboženstvo, vek, pohlavie, svetonázor,...).

 

Pri práci historikovi pomáhajú aj pomocné vedy historické.

 

 

POMOCNÉ VEDY HISTORICKÉ:

 

 


ARCHEOLÓGIA – veda o starožitnostiach. Má najväčší podiel na odhaľovaní praveku.

 


PALEOGRAFIA – náuka o vzniku a vývoji písma.

 

Rozdeľuje sa na:


Všeobecnú paleografiu – zaoberá sa vývojom písma od vzniku po súčasnosť.


Špeciálna paleografia – zaoberá sa len určitým druhom písma.



DIPLOMATIKA – veda o listinách, písomnostiach (buly, darovacie listiny,...)



CHRONOLÓGIA – veda o meraní času.


Zaoberá sa juliánskym kalendárom, gregoriánskym, moslimským, židovským, datovaním podľa kresťanských sviatkov, podľa prírodných úkazov.



SFRAGISTIKA – veda o pečatiach.


Pečate používali panovníci, pápeži, vysokí hodnostári,...



HERALDIKA – veda o erboch.


Erby ako znaky používali panovnícke a iné šľachtické rody, mestá, župy, štáty, rôzne inštitúcie,...



GENEALÓGIA – náuka o rodoch.


Šľachtické rody sa dajú sledovať od raného stredoveku podnes, v prípade nižších vrstiev to ide ťažko.



NUMIZMATIKA – veda o minciach.



METROLÓGIA – veda o mierach a váhach.


V rôznych regiónoch, krajinách sa používali rôzne miery a váhy.


 



Zopakujte si:
1. Vysvetlite pojmy história a historik.
2. Akú úlohu v práci historika zohrávajú historické pramene?
3. Vymenujte druhy historických prameňov a uveďte konkrétne príklady ku každému z nich.
4. Vymenujte pomocné vedy historické a uveďte ich základnú charakteristiku.

Použitá literatúra:
DEJEPIS NA DLANI. 1. vyd. 2004. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01211-7
ĎURČO, E.: Dejepis na dlani. 1. vyd. 1995. Enigma. Bratislava. ISBN 80-88798-00-0
KOLEKTÍV AUTOROV: Dejiny Európy. 1. vyd. 1997. Mladé letá. Bratislava. ISBN 2.01.14.51434
DEJEPIS - OD PRAVEKU K NOVOVEKU 1. 1. vyd. 1997. Orbis Pictus Istropolitana. Bratislava. ISBN 80-7158-167-4
Súkromné materiály autorky