Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová


 

 

Druhá svetová vojna – základné fakty:

 

Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva – 1.9.1939 – 8.5.1945 (Európa), 2.9.1945 (Ázia a svet)


  • O život v nej prišlo asi 45 až 60 miliónov ľudí.

  • Boje prebiehali v Európe, Ázii a Afrike a zúčastňovali sa na nich muži i ženy aj z oboch ďalších obývaných kontinentov: Ameriky a Austrálie.

  • Počas šiestich rokov trvania zomreli desiatky miliónov civilistov, milióny príslušníkov ozbrojených síl, boli zničené celé mestá a spôsobené nevyčísliteľné škody na majetku a kultúrnom dedičstve ľudstva.

  • Ich bezprostrednými príčinami bolo napätie vyvolané chybne koncipovanou Versaillskou zmluvou, Veľká hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov, ktorá kriticky oslabila všetky štáty a ich vlády ako aj slabosť Spoločnosti národov a mocností, ktoré mali udržovať svetový mier a dohliadať na dodržovanie versaillského systému, čo v Nemecku umožnilo vzostup nacistického režimu pod vedením Adolfa Hitlera a jeho stúpencov.

  • Druhá svetová vojna začala 1. septembra 1939.

  • V tento deň Wehrmacht a slovenské vojská vpadli do Poľska.

  • V Ázii sa za začiatok vojny považuje japonská invázia do Číny (7. júl 1937), ale niektoré zdroje uvádzajú oveľa skorší dátum: rok 1931, kedy Japonci vtrhli do Mandžuska.

  • 22. júna 1941 Nemecko napadlo Sovietsky zväz, ktorý sa pridal na stranu Spojencov.

  • Spojené štáty, ktoré už predtým pomáhali Spojeneckým krajinám sa do vojny zapojili 7. decembra 1941 potom, čo bola Japoncami napadnutá ich námorná základňa v Pearl Harbore.

  • Koniec vojny v Európe nastal 8. mája 1945 kapituláciou Nemecka.

  • V Ázii kapitulovalo Japonsko 2. septembra toho istého roku po americkom zhodení dvoch atómových bômb na mestá Hirošima a Nagasaki.

  • Medzi dôsledky druhej svetovej vojny patrí vytvorenie dvoch blokov: západného bloku, ktorý sa sformoval do organizácie NATO, a východného bloku, ktorý na seba vzal podobu Varšavskej zmluvy tvorenej najmä východoeurópskymi socialistickými krajinami pod vedením Sovietskeho zväzu.

  • Vzťahy medzi týmito dvoma blokmi boli značne napäté a čoskoro prerástli do tzv. Studenej vojny, ktorá sa okrem politických bojov prejavila aj v niektorých vojenských konfliktoch (Kórejská vojna, Vietnamská vojna, Arabsko-izraelské vojny atď.)



 

Druhá svetová vojna a Slovenská republika:

 

Bezprostredné a výrazné udalosti druhej svetovej vojny sa dotkli slovenského územia až po 29. auguste 1944 v súvislosti s príchodom nemeckých okupačných vojsk na Slovensko.

 

Ešte pred vypuknutím druhej svetovej vojny územie východného Slovenska zasiahla agresia horthyovského Maďarska. Došlo k nej v dňoch 23. a 24. marec 1939. Uvedená agresia vstúpila do histórie pod názvom „Malá vojna“. „Malá vojna“ sa skončila prímerím, ktoré bolo podpísané dňa 26. marca 1939 a následne bol podpísaný protokol o slovensko-maďarských hraniciach na východnom Slovensku (4. apríla 1939). Uvedené dva dokumenty skončili ozbrojené zrážky a incidenty pozdĺž celej slovensko-maďarskej hranice.

 

Krátko po vypuknutí druhej svetovej vojny sa jednotky slovenskej armády zúčastnili vojny proti Poľsku v septembri 1939 a od 24. júna 1941 aj vojny proti Sovietskemu zväzu.

 

(22. júna 1941 nacistické Nemecko porušilo pakt o neútočení, ktorý malo podpísaný so Sovietskym zväzom a podľa vopred vypracovaného plánu Barbarossa prepadlo Sovietsky zväz.)

 

Uvedené vojnové ťaženia sa ale uskutočnili mimo slovenského územia. Na Slovensku sa teda vojnové udalosti v uvedenom období pociťovali ešte nepriamo.

 

Ďalší kontakt s druhou svetovou vojnou prišiel v lete 1944, kedy spojenecké letectvo bombardovalo továreň Apollo v Bratislave a rafinériu nafty v Dubovej.

 

Druhá svetová vojna naplno zasiahla naše územie až po vypuknutí SNP.


 

MALÁ VOJNA:

 

Maďarská vláda ani po Viedenskej arbitráži sa nevzdala plánov na pripojenie celého Slovenska ku svätoštefanovskej korune.

 

 

Viedenská arbitráž:

 

  • Rozhodnutia o územných zmenách v prospech Maďarska na úkor Československa a Rumunska.

  • Tieto zmeny sa uskutočnili za priamej účasti ministrov zahraničných vecí Nemecka a Talianska J. von Ribbentropa a Ciana.

  • Prvá viedenská arbitráž sa uskutočnila 2.11.1938 a rozhodla o odstúpení južných území Slovenska a Podkarpatskej Rusi.

  • Uvedené územia pripadli Maďarsku.

  • Týkalo sa to 12 000 km a vyše milióna obyvateľstva maďarskej národnosti.

  • Žiadosti Maďarska sa nevyhovelo jedine v otázke Bratislavy, ktorá aj naďalej ostala Československu..

  • Druhá viedenská arbitráž sa konala 30.8.1940.

  • Po nej Maďarsko získalo územia Rumunska.

  • Išlo o takmer 43 000 km severného Sedmohradska s vyše dvoma miliónmi obyvateľov.

  • Okrem týchto území Rumunsko v nasledujúcom období stratilo aj oblasť južnej Dobrudže.

  • Platnosť oboch arbitráží zrušili Parížske mierové zmluvy roku 1947.


 

Z uvedených faktov vyplýva, že vojenský útok Maďarska proti Slovensku nebol náhodnou, izolovanou a lokálnou vojenskou akciou. Práve naopak, išlo o vopred pripravený a premyslený zásah, ktorý teda smeroval proti zvrchovanosti a celistvosti práve sa formujúceho Slovenského štátu.

 

Maďarská vláda najprv zistila stanoviská Poľska a Nemecka a dospela k názoru, že nastal vhodný čas na útok proti Slovensku. Celá operácia dostala názov „malé riešenie“. Pod uvedeným pojmom sa ukrývala realizácia prvej etapy obsadenia územia východného Slovenska do hĺbky 10 – 15 km. Ak by uvedená akcia skončila pre Maďarsko úspešne, nasledovalo by tzv. „veľké riešenie“, t. j. obsadenie celého východného Slovenska až po Poprad. Maďarské jednotky boli dokonca v tomto okamihu pripravené k útoku aj na iných miestach (napr. okolie Košíc, Nitry,...).

 

Ak by bolo celé východné Slovensko obsadené a pripojené k Maďarsku, nemal by Slovenský štát predpoklady na samostatnú politickú, ekonomickú, vojenskú a územnú existenciu. Bol už predtým výrazne oklieštený výsledkami Viedenskej arbitráže.

 

Maďarská strana termín útoku zvolila veľmi dobre. Práve totiž došlo k rozpadu československej armády a slovenská armáda sa len začínala formovať. Maďarská strana rátala s tým, že armáda oslabená o českých vojakov a dôstojníkov nebude schopná klásť výraznejší odpor (22. marca 1938 odišli zo Slovenska posledné české jednotky).


 

Začiatky maďarského útoku:

 

Maďarský vpád na východné Slovensko začal 23. marca 1939 o 6.00 hod. ráno.

 

Maďarské jednotky postupovali v troch prúdoch a spočiatku nenarazili na vážnejší odpor. Využívali aj rôzne triky, aby zmiatli pohraničné jednotky, žandárov a členov finančnej stráže, napr. biele zástavy, československé uniformy, vyhlásenia, že ide len o obsadzovanie pohraničného územia so súhlasom slovenskej vlády atď. Hlavné smery maďarského útoku smerovali na Stakčín a Sninu, na Sobrance, na Pavlovce a Michalovce.

 

Útok zo strany maďarských jednotiek bol skutočne nečakaný a prekvapivý. Až v popoludňajších hodinách sa slovenské vojenské jednotky dokázali narýchlo sformovať, pomáhali im členovia HG a dobrovoľníci z radov obyvateľov východného Slovenska. Na ich čelo sa postavil pplk. A. Malár a pod jeho vedením začali klásť organizovaný tvrdý odpor.

 

Dňa 24. marca 1939, teda na druhý deň, o 4. 30 hod. začal slovenský protiútok, ktorý smeroval predovšetkým na hlavnom smere z Michaloviec na Sobrance a tiež na Stakčín.

 

V dňoch 23. – 24. marec 1939 boli postupne na oboch stranách nasadené všetky druhy pozemného vojska, t. j. pechota, delostrelectvo, tankové, motorizované a iné jednotky s podporou letectva. Na podporu slovenských vojenských jednotiek prišli napr. letci zo Spišskej Novej Vsi a z Piešťan. Slovenskí letci prežívali počas bojov ťažké chvíle, na jednej strane preukázali veľké hrdinstvo a odvahu, ale zároveň utrpeli obrovské materiálne škody, škody na životoch. Dostávali sa do ťažkej paľby maďarských pozemných jednotiek, aj napriek tomu dokázali držať v šachu nepriateľský front v dĺžke 35 km.

 

Maďarská strana kvôli uvedenej pomoci zo strany letcov zo Spišskej Novej Vsi uskutočnila útok desiatich bombardérov a 15 stíhacích lietadiel na základňu v uvedenom meste. Pri útoku zahynulo 12 vojenských a civilných osôb. Uvedený nálet na Spišskú Novú Ves vzbudil na Slovensku veľký odpor a rozhorčenie, na druhej strany vyprovokoval vojakov a obyvateľov k výraznejšiemu odporu voči nepriateľovi.

 

Už krátko po začatí útokov voči Slovensku sa začali do HG hlásiť desaťtisíce dobrovoľníkov. Najviac ich bolo z okresov Nitra, Zlaté Moravce, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Zvolen, Ružomberok, Prievidza, Brezno, Hnúšťa, Turčiansky sv. Martin, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Spišská Nová Ves, Humenné,... Celkovo sa prihlásilo 49 385 dobrovoľníkov.


 

Koniec „Malej vojny“:

 

Dá sa konštatovať, že dobrovoľníci spolu so slovenskými vojakmi, žandármi, členmi finančnej správy, príslušníkmi HG zachránili rodiacu sa slovenskú štátnosť a slovenský národ od okupácie fašistickým Maďarskom.

 

Nemecko, sledujúc čo sa na Slovensku deje, donútilo obidve strany napokon podpísať prímerie. Bolo uzavreté večer 24. marca 1939. Ale neprinieslo ešte skutočný pokoj. Ten nastal až po 4. apríli 1939, kedy slovenská delegácia v Budapešti podpísala protokol o hraniciach medzi východným Slovenskom a Maďarskom.

 

Uvedený protokol nadobudol platnosť 7. apríla 1939. Podľa neho Slovensko stratilo v prospech fašistického Maďarska 74 obcí. V uvedených obciach žilo viacej ako 40 tisíc obyvateľov slovenskej, rusínskej a ukrajinskej národnosti. Ale k maďarskej národnosti sa hlásilo len 309 osôb.



 

Zopakujte si:

 

1. Charakterizujte druhú svetovú vojnu a jej najdôležitejšie dôsledky na svetový vývoj.

2. Popíšte vzťahy medzi Maďarskom a Československou republikou v medzivojnovom období.

3. Popíšte priebeh a dôsledky tzv. „Malej vojny“.


 

 

Použitá literatúra:

 

DEJEPIS NA DLANI. 1. vyd. 2004. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01211-7

ĎURČO, E.: Dejepis na dlani. 1. vyd. 1995. Enigma. Bratislava. ISBN 80-88798-00-0

KOLEKTÍV AUTOROV: Dejiny Európy. 1. vyd. 1997. Mladé letá. Bratislava. ISBN 2.01.14.51434

MARTULIAK, P., FREMAL, K.: Dejiny Slovenska v rokoch 1914 – 1945. 3. vyd. Univerzita M. Bela. Trian. Banská Bystrica. ISBN 80-8055-22-X

http://sk.wikipedia.org/wiki/Druh%C3%A1_svetov%C3%A1_vojna