Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová


 

 

ÚČASŤ NA VOJNE PROTI POĽSKU:

 

V lete 1939 Nemecko pokračovalo v prípravách útoku voči Poľsku. Uvedené prípravy vyvrcholili 1. septembra 1939 útokom voči Poľsku. 1. september 1939 sa považuje za začiatok druhej svetovej vojny.

 

Už pred uskutočnením uvedeného útoku slovenská strana súhlasila s tým, aby slovenské územie nemecká Wehrmacht využila ako nástupište pre útok voči Poľsku z juhu. Vychádzalo sa z Ochrannej zmluvy (Schutzvertrag), ktorá umožnila nemeckým firmám na slovenskom území smerom k poľským hraniciam budovať nové cesty, spevňovať mosty, rozširovali letiská (Poprad, Mokraď,...).

 

Na severné Slovensko sa presúvali nemecké jednotky a bojová technika. Po napadnutí Poľska Nemeckom jeden zo smerov nemeckého útoku smeroval aj zo Slovenska. Slovenské jednotky už 1. septembra 1939 prekročili poľské hranice v sile troch divízií. Postupovali za nemeckými jednotkami, ale do bojov na frontoch prakticky nezasiahli. Obsadili poľské územie do hĺbky 10 – 30 km, zväčša pri slovensko-poľskej hranici, najmä územie obývané občanmi slovenskej národnosti. V nasadených slovenských jednotkách bojovalo 51 306 vojakov a dôstojníkov. Po kapitulácii Poľska uvedené slovenské jednotky boli stiahnuté späť na slovenské územie.

 

Po napadnutí Poľska Slovenská republika získala 12 obcí severnej Oravy a 13 obcí severozápadného Spiša, ktoré boli k Poľsku pričlenené ešte po prvej svetovej vojne, konkrétne na základe rozhodnutia mierovej konferencie v Paríži v roku 1920. Zároveň Slovenská republika získala územia severnej Oravy, Spiša, Javoriny a Bielej Vody, ktoré Poľsko získalo 1. decembra 1938. Po uvedených zmenách bol na Orave utvorený nový okres – Jablonka. Išlo o vyše 25 tisíc obyvateľov slovenského pôvodu a národnosti.

 

Uvedené prinavrátenie obcí k Slovensku väčšina našich obyvateľov prijala veľmi pozitívne, považované to bolo za historickú spravodlivosť. Ináč vojna voči Poľsku neznamenala pre nás vážnejšie politické a hospodárske otrasy, pretože uvedené udalosti trvali len niekoľko týždňov, vojenské jednotky neutrpeli takmer nijaké straty.

 

Výnimku tvoril odpor vojakov slovenskej armády, najmä záložníkov po mobilizácii, zúčastniť sa protipoľskej vojny. Po nastúpení zmobilizovaných záložníkov do vojenských posádok, v mnohých slovenských mestách vypukli nepokoje a v Kremnici dokonca vojenská vzbura. Nepokoje sa prejavili napr. v posádkach vo Zvolene, v Banskej Štiavnici, v Liptovskom Mikuláši, v Brezne, v Bánovciach nad Bebravou atď. Veliteľské kruhy a vláda vzniknutú situáciu riešili demobilizáciou záložníkov.

 

Ľudácky režim v týchto udalostiach dostal prvú výstrahu, že slovenská armáda nebude jeho spoľahlivým mocenským nástrojom, čo sa predovšetkým prejavilo v nasledujúcich rokoch pri nasadení slovenských jednotiek do boja proti sovietskemu zväzu a pri vypuknutí SNP.


 

SLOVENSKÁ ARMÁDA NA VÝCHODNOM FRONTE:

 

24. júna 1941 bol napadnutý Sovietsky zväz. Krátko na to sa z jednotiek slovenskej armády vytvorila tzv. Rýchla skupina, ktorá v popoludňajších hodinách 24. júna 1941 prekročila hranice v smere na Sanok v priestore Duklianskeho priesmyku. Začiatkom júla 1941 bola premenovaná na Rýchlu brigádu, ktorá sa 22. júla 1941 zúčastnila bojov pri Lipovci.

 

Mobilizácia pomohla utvoriť poľný zbor, ktorý tvorilo 50 698 vojakov a dôstojníkov. Od 1. júla 1941 sa uvedený poľný zbor postupne presúval na východný front. Koncom júla 1941 sa sústredil v okolí Samboru, kde sa uskutočnila jeho rozsiahla reorganizácia. Jej výsledkom bol vznik Rýchlej divízie, ktorej velil plk. J. Turanec a Zaisťovacej divízie, ktorej velil plk. A. Malár.

 

Uvedené jednotky pôsobili na východnom fronte do konca marca 1944. Vtedy sa väčšina poľného zboru presunula na Slovensko. V rokoch 1941 – 1944 na východnom fronte v dvoch divíziách bojovalo približne 17 – 18 tisíc vojakov a dôstojníkov a dve letecké jednotky.

 

Slovenskí vojaci nesúhlasili s účasťou v bojoch na východnom fronte. Ich nespokojnosť sa prejavovala rôznymi spôsobmi, napr. pomáhali civilnému obyvateľstvu, prejavovali nechuť aktívne bojovať, odmietali plniť príkazy, prechádzali na stranu sovietskych jednotiek. Prechod slovenských vojakov na sovietsku stranu sa uskutočnil napr. počas bojov na Kaukaze, počas bitky pri Lipovci a na mnohých ďalších miestach.

 

K najväčšiemu prechodu došlo 30.10.1943 pri Melitopoli v priestore Kachovka. Vtedy na sovietsku stranu prešlo približne 2 800 vojakov. Po týchto udalostiach sa uskutočnila ďalšia reorganizácia poľného zboru, ktorej výsledkom bol vznik 1. Technickej divízie. Tá sa presunula na opevňovacie práce do Rumunska, kde ju zastihol vojenský prevrat Rumunskej armády 23. augusta 1944 a koniec vojny.

 

Zaisťovacia divízia sa nezúčastňovala priamych bojov. Jej hlavnou úlohou bolo strážiť dôležité komunikácie na Ukrajine a v Bielorusku proti útokom partizánov (aj k nim počas bojov prešlo niekoľko slovenských vojakov, napr. kpt. J. Nálepka). Jej príslušníci okrem iného napr. pomáhali aj obyvateľstvu, chránili ho pred nemeckými represáliami a terorom. Nemci o ich činnosti vedeli a nazývali ich partizánmi č. 2. Práve pre nespoľahlivosť došlo aj k jej reorganizácii, zmenila sa na Technickú brigádu a bola presunutá na opevňovacie práce do Talianska.

 

Odsunom oboch brigád zo sovietskeho územia (do Rumunska a do Talianska) sa skončilo pôsobenie slovenských vojakov na nemecko-sovietskom fronte.

 

 

VYHLÁSENIE VOJNY USA A ANGLICKU:

 

K vyhláseniu uvedenej vojny došlo 12.12.1941. Iniciátorom vyhlásenia vojnového stavu medzi Slovenskou republikou a USA a Anglickom bol predseda vlády a minister zahraničných vecí Prof. Dr. V. Tuka. V zastúpení slovenskej vlády vyhlásil slovenským mediálnym prostriedkom, že Slovensko sa pripája k Japonsku, Taliansku a Nemecku a „je od dnešného dňa vo vojenskom stave so Spojenými štátmi americkými a Veľkou Britániou.“. Išlo o protiústavný postup, nakoľko prezident republiky a snem ostali mimo rozhodnutia. Podľa vtedajšej Ústavy Slovenskej republiky vojnu vypovedať bol oprávnený len prezident, ale aj to so súhlasom Slovenského snemu.

 

Aj napriek uvedeným vyhláseniam Slovenská republika nijaké bojové akcie proti Anglicku a USA, resp. proti ich jednotkám neviedla. Naopak, anglo-americké jednotky, ich letectvo od júna 1944 začalo bombardovať slovenské priemyselné podniky. Prvý nálet sa uskutočnil 16. júna 1944 na Bratislavu, konkrétne na továreň Apollo a 20. augusta 1944 na rafinériu nafty v Dubovej.

 

Po vypuknutí SNP štáty antifašistickej koalície uznali 1. Československú armádu na Slovensku za spojeneckú a USA, Veľká Británia a Sovietsky zväz poslali do Banskej Bystrice samostatné vojenské misie. Slovenské územie po vypuknutí SNP považovali za okupované nacistickým Nemeckom, a preto naň zintenzívnili útoky.


 

 

Zopakujte si:

 

  1. Charakterizujte druhú svetovú vojnu ako celosvetovú udalosť.

  2. Popíšte účasť slovenských vojakov na útoku voči Poľsku 1. septembra 1939.

  3. Popíšte pôsobenie slovenských vojakov na východnom fronte.


 

 

Použitá literatúra:

 

DEJEPIS NA DLANI. 1. vyd. 2004. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01211-7

ĎURČO, E.: Dejepis na dlani. 1. vyd. 1995. Enigma. Bratislava. ISBN 80-88798-00-0

KOLEKTÍV AUTOROV: Dejiny Európy. 1. vyd. 1997. Mladé letá. Bratislava. ISBN 2.01.14.51434

MARTULIAK, P., FREMAL, K.: Dejiny Slovenska v rokoch 1914 – 1945. 3. vyd. Univerzita M. Bela. Trian. Banská Bystrica. ISBN 80-8055-22-X

http://sk.wikipedia.org/wiki/Druh%C3%A1_svetov%C3%A1_vojna