Vety podľa členitosti gramatického jadra

Vety podľa členitosti gramatického jadra delíme na:

  • jednočlenné vety,

  • dvojčlenné vety.

 

 

Jednočlenné vety  

Jednočlenné vety sú vety, ktoré sa nedajú rozdeliť na podmetovú a prísudkovú časť, nemajú prisudzovací sklad.

Jednočlenné vety nemajú podmet, majú len jeden hlavný vetný člen – vetný základ.

Príklady: Prší. Prestalo hrmieť. Neklopať! Potraviny



Vetný základ jednočlennej vety môže byť vyjadrený:

  • slovesom,
  • podstatným menom,
  • citoslovcom.


Príklady:

Jednočlenné vety s vetným základom vyjadreným slovesom: Blýska sa. Omráčilo ho.

Jednočlenné vety s vetným základom vyjadreným podstatným menom: Textil, Domáce potreby, Slovenský jazyk, Slávy dcéra

Jednočlenné vety s vetným základom vyjadreným citoslovcom: Hej! Haló! Fuj!

 

 

Vetný základ jednočlennej vety môže byť:

  • holý,
  • rozvitý,
  • viacnásobný.


Príklady:

Jednočlenné vety s holým vetným základom: Mrzne. Hamlet

Jednočlenné vety s rozvitým vetným základom: Vonku mrzne. Neklopať na dvere!

Jednočlenné vety s viacnásobným vetným základom: Fúka a sneží. Ovocie a zelenina

 

 

 

Cvičenie:

Zakry si pravý stĺpec a urč, či je vetný základ jednočlennej vety vyjadrený slovesom, podstatným menom alebo citoslovcom:

Svitlo mu.

slovesom

Maroško

podstatným menom

Mrzne.

slovesom

Obuv

podstatným menom

Hurá!

citoslovcom

Od rána hrmí.

slovesom

Poriadne leje.

slovesom

Hijó!

citoslovcom

 

 

Cvičenie:

Zakry si pravý stĺpec a urč, či je vetný základ jednočlennej vety holý, rozvitý alebo viacnásobný:

 

Hrmí a blýska sa.

viacnásobný

Striasa ho od zimy.

rozvitý

Telecom

holý

Zošerilo sa.

holý

Stáť a nehýbať sa!

viacnásobný

Je horúco na nevydržanie.

rozvitý

Svitá.

holý

Zákaz vstupu so zmrzlinou.

rozvitý

 

 

Dvojčlenné vety  

Dvojčlenné vety  sú vety, ktoré sa dajú rozdeliť na podmetovú a prísudkovú časť, majú prisudzovací sklad.

Dvojčlenné vety majú oba hlavné vetné členy - podmet aj prísudok. Podmet v dvojčlennej vete môže byť vyjadrený alebo nevyjadrený.

 

 

Dvojčlenné vety podľa toho, či majú podmet vyjadrený alebo nevyjadrený, delíme na:

  • úplné dvojčlenné vety,
  • neúplné dvojčlenné vety.


 Úplné dvojčlenné vety sú vety, ktoré majú prísudok a vyjadrený podmet.

Príklady: Jana sa prihovárala psíkovi. Pacient sa cíti celkom dobre. Sestra práve zaspala. Peter odíde už zajtra?

 

Neúplné dvojčlenné vety sú vety, ktoré majú prísudok a nevyjadrený podmet.

Príklady: Prihovárala sa psíkovi. Cíti sa celkom dobre. Práve zaspala. Odíde už zajtra?

 

 

Cvičenie:

Zakry si pravý stĺpec a urč, či ide o jednočlennú alebo dvojčlennú vetu:

Neodchádzajte!

dvojčlenná veta

Šumí mu v ušiach.

jednočlenná veta

Je dusno.

jednočlenná veta

Zafučal silný vietor.

dvojčlenná veta

Blesk ožiaril oblohu.

dvojčlenná veta

Blýskalo sa celú noc.

jednočlenná veta

Spustil sa hustý dážď.

dvojčlenná veta

Obloha zažiarila.

dvojčlenná veta

 

 

Cvičenie:

Zakry si pravý stĺpec a urč, či ide o úplnú alebo neúplnú dvojčlennú vetu:

Rodičia pricestujú už zajtra.

úplná

Musíš tam ísť?

neúplná

Nepohni sa z domu!

neúplná

Mária sa čudne zatvárila.

úplná

Kúpte si noviny!

neúplná

Chcel by si byť lekárom?

neúplná

Hmyz sa zrazu ukryl do zeme.

úplná

Slnko sa skrylo za oblak.

úplná

 

 



Použitá literatúra:
Krajčovičová - Keselová: Slovenský jazyk pre 7. ročník základných škôl. SPN, Bratislava, 2010. 92 s.
Péteryová, O. a kol.: Zbierka úloh zo slovenského jazyka na prijímacie skúšky na stredné školy. Didaktis, Bratislava, 1992. 144 s.
Ripka, I. a kol.: Príručka slovenského pravopisu pre školy a prax. Ottovo nakladateľstvo, Bratislava, 2005. 670 s.