Vypracovala: Ing. Anna Mattová

 

 

 

Dôležitú funkciu pri platbách do a zo zahraničia a pri prevodoch peňažných fondov z jednej meny do druhej plní devízový trh.


Devízový trh je trh, kde sa stretáva dopyt a ponuka po zahraničných menách, resp. kde sa uskutočňujú devízové transakcie.


Cenou na devízovom trhu je devízový kurz.

 

Devízový kurz je cena peňažnej jednotky jednej krajiny vyjadrená v peňažných jednotkách iných krajín. Devízový kurz ovplyvňuje aj kurzový systém, ktorý uplatňuje pri stanovovaní kurzu určitá krajina.

 

Kurzový systém je súbor pravidiel, dohôd a inštitúcií, podľa ktorých sa realizujú platby v rámci transakcií, ktoré presahujú hranice krajiny.


 

Rozlišujeme:

  • systém pevných devízových kurzov /fixných kurzov/ - devízový kurz má vymedzený oficiálny kurz a oscilačné pásmo, v ktorom sa kurz môže pohybovať.
  • systém pohyblivých devízových kurzov /floating/ - je preň typická pružnosť a pohyblivosť, kurzy sa pohybujú voľne na základe dopytu a ponuky, centrálna banka uskutočňuje intervencie na devízovom trhu, ale len vtedy, keď skutočný vývoj kurzu nezodpovedá zámerom menovej politiky.


 

Druhy kurzov:


1. legálny /úradný, oficiálny/ kurz – devízový kurz, vyplýva z právnych noriem, alebo ho vyhlasujú menové orgány, platí v oficiálnom styku pri legálnych devízových transakciách.

2. reálny kurz – devízový kurz, za ktorý sa skutočne realizujú obchody,

3. voľný kurz – tvorí sa na devízovom trhu pri voľných devízových obchodoch, napr. na devízových burzách

4. čierny kurz – používa sa pri nelegálnych transakciách na čiernom trhu. Je zakázaný a právne postihnuteľný..

5. sivý kurz – je nižší než oficiálny a tvorí sa reguláciou devízových obchodov štátnymi zásahmi

6. kapitálový kurz – kurz platný pri medzinárodnom pohybe kapitálupevný /fixný/ kurz – zostáva v dlhšom časovom období voči inej menovej jednotke bez zmeny, čiže je stanovený pevne na určité obdobie

7. pohyblivý /flexibilný, plávajúci, floating/ - mení a pohybuje sa v určitom rozmedzí, alebo voľne, podľa skutočného pomeru dopytu a ponuky na devízových trhoch

8. turistický kurz – spravidla je to kurz valút používaný pri zahraničnom cestovnom ruchu



Subjekty devízového trhu:

finančné inštitúcie, predovšetkým banky

podniky a spoločnosti

obyvateľstvo

 


Členenie devízového trhu:

 1. z hľadiska prístupu na trh

voľne prístupný sekundárny trh – nemá vymedzené nijaké centrálne obchodné miesto a hodiny obchodovania. Uskutočňuje sa na základe dohôd prostredníctvom telefónov, telexov či počítačov. Je to vlastne neorganizovaný trh – OTC /over the counter/,

devízová burza – organizovaný trh, na ktorom je prístup, spôsob obchodovania, miesto a čas upravené burzovými predpismi.

 

 2. z časového hľadiska

promptné devízové trhy – promptné devízové obchody sa uskutočňujú s lehotou splatnosti 1 až 2 pracovné dni,

termínové devízové trhy – termínové devízové obchody sa uskutočňujú s lehotou splatnosti nad 2 pracovné dni.

 

3. z  teritoriálneho hľadiska

devízové trhy jednotlivých štátov

medzinárodné trhy

 

Funkciou devízového trhu je vyrovnávanie platieb medzi jednotlivými krajinami, zabezpečovanie úverov a poistenie voči devízovým rizikám – tzv. hedging.

 

 

 

Použitá literatúra:

Iľanovská,J.,: Bankovníctvo pre OA 2, edícia Ekonómia, tretie prepracované vydanie, 2009, ISBN 978-80-8078-267-2.     

Orbánová, D., Velichová, L.,: Maturujem z ekonomiky, SPN, druhé prepracované vydanie 2005, ISBN 80-10-00658-0