Nastolenie komunistickej vlády v roku 1948 spôsobilo veľké zmeny aj v živote slovenskej spoločnosti. Na jednej strane dochádzalo k rozvoju priemyslu, rozkvetu miest, modernizácii krajiny a zvyšovaniu životnej úrovne obyvateľstva, na druhej strane, tento pokrok si vyžiadal svoju daň – znárodňovanie, menovú reformu, jednostrannú orientáciu na ťažký priemysel, izolovanosť štátu a neslobodu obyvateľstva. Preto hovoríme o dvoch tvárach komunistickej totality.

 

 

Priemysel

  • znárodňovanie podnikov, bánk, poisťovní – súkromný majetok sa stával štátnym,

  • päťročné plány rozvoja národného hospodárstva (tzv. päťročnice) podľa sovietskeho vzoru,  

  • rozvoj ťažkého priemyslu - ťažba rúd, výroba ocele, strojársky, chemický a zbrojársky priemysel,

  • nedostatok spotrebného tovaru – potraviny, oblečenie, obuv, elektrotechnika, drogéria,

  • proces industrializácie (spriemyselňovania) - výstavba tovární,

  • neskôr sériova výroba.

 

V  hospodárstve sa prešlo na prísne centrálene riadenie. Podľa sovietskeho vzoru sa vytvárali päťročné plány, ktoré často obsahovali nesplniteľné ciele. Priemysel sa prednostne orientoval na ťažký priemysel - ťažbu rúd, výroby ocele, zbraní a tovarov, ktorý súvisel s potrebami zbrojenia. Bolo totiž obdobie studenej vojny a štáty Východu pretekali so Západom v zbrojení, pretože existovala obava z tretej svetovej vojny. Zanedbávala sa výroba spotrebných predmetov, čo vyvolávalo zásobovacie ťažkosti a nedostatok tovaru každodennej potreby. Do roku 1953 existoval v ČSR prídelový lístkový systém na potraviny a spotrebný tovar.

Prebiehal proces industrializácie - spriemyselňovnia. Postavili sa desiatky nových tovární. Vyrábalo sa v nich však draho a často nekvalitne. Výroba sa neriadila potrebami trhu, ale vopred určeným plánom. To viedlo k tomu, že sa vyrábal tovar, o ktorý bol malý záujem a výrobky putovali do skladov. Plytvalo sa energiou, pracovnou silou a financiami. Neskôr sa však v slovenských továrňach sériovo vyrábali aj dôležité moderné výrobky, napr. televízory a chladničky.

 

 

 

Menová reforma (1953)

Päť rokov po „víťaznom februári“ malo hospodárstvo Československa vážne problémy. Orientácia na ťažký zbrojársky priemysel spôsobila, že si obyvateľstvo nemalo možnosť za svoje mzdy kupovať spotrebný tovar. Súčasne so spotrebným nedostatkom vznikala zadĺženosť podnikov. Príčin menovej reformy z roku 1953 bolo viac a neboli iba ekonomické. Znárodňovanie výroby a obchodu, kolektivizácia poľnohospodárstva zlikvidovalo súkromných vlastníkov. Vláda však kvôli zlým ekonomickým výsledkom potrebovala peniaze a prikročila menovej reforme. Výmenný kurz bol 5:1 – ľudia dostali za 5 starých korún jednu novú korunu, ale len do výšky 300 Sk, nad 300 SK bol kurz 50:1- 50 starých korún za 1 novú korunu. Takto získala vláda od ľudí miliardy korún. Hoci komunisti tvrdili, že najviac zobrali špekulantom, v skutočnosti utrpeli najväšie straty obyčajní ľudia, ktorých vláda pripravila o celoživotné úspory. Reakcie obyvateľstva boli zúfalé, dochádzalo k násilnostiam medzi obyvateľstvom. Dôsledky boli katastrofálne - komunisti v tajných súdoch odsúdili na mnohoročné tresty účastníkov protestov. Odsúdení sa dostávali na slobodu až na prezidentskú amnestiu v roku 1960. Dôsledkom menovej reformy bol pokles pracovnej morálky, alkoholizmus, pokles uzatvorených manželstiev, samovraždy atď.

 

 

 

Poľnohospodárstvo

  • proces kolektivizácie (združstevňovanie) - roľníci museli násilne vstupovať do družstiev,

  • budovanie jednotných roľníckych družstiev - JRD

 

Roľníkov, ktorým v rokoch 1945 - 19448 štát pridelil pôdu, teraz nútil, aby vstúpili do družstiev, kde mali spoločne hospodáriť. Kolektivizácia sa uskutočňovala prevažne násilnými metódami. Väčšina roľníkov jej nedôverovala a bránila sa. Jednotné roľnícke družstvá. Najväčší nepriatelia kolektivizácie boli dedinskí bohatí sedliaci – kulaci, ktorí sa nechceli vzdať svojich polí a dobytka a štát sa voči nim správal mimoriadne kruto, prenasledoval ich, väznil alebo vysťahoval do pohraničia. JRD boli na začiatku stratové, pracovná disciplína nízka a štát ich musel podporovať veľkými peňažnými dávkami. Ich ekonomický prínos sa prejavil až v 60. rokoch. Roľníci zbavení pôdy odchádzali do miest, kde nachádzali zamestnanie vo fabrikách.

 

 

 

Spoločnosť

  • rozvoj miest - bytové sídliská,

  • rozvoj dedín – modernejšie rodinné domy,

  • elektrifikácia Slovenska,

  • zvyšovanie životnej  a kultúrnej úrovne obyvateľstva.

 

Roľníci zbavení pôdy odchádzali do miest, kde nachádzali zamestnanie vo fabrikách. Počet obyvateľov miest rýchlo rástol a aby mali kde bývať, začalo sa s výstavbou panelákov a obytných sídlisk. V mestách sa rozvíjala kultúra a umenie, vzdelávanie a hlavne priemysel. Zmenili sa aj dediny – drevené a hlinené domy nahradili poschodové tehlové domy s kúpeľňou, tečúcou vodou a ústredným kúrením. Deidiny ostali centrom poľnohospodárskej výroby.

Celé slovenské územie bolo elektrifikované. Toto všetko spôsobovalo zvyšovanie kultúrnej a životnej úrovne obyvateľov. Životná úroveň však nedosahovala takú stupeň ako v ostatných štátoch Európy. Vedenie KSČ vyhlásilo, že v ČSR je už socializmus dobudovaný.Výsledkom toho bola aj nová ústava.

 

 

 

Ústava z roku 1960 – ústavný zákon 100/1960

Národné zhromaždenie schválilo socialistickú ústavu. Táto ústava definovala Československo už ako socialistický štát, v plnom znení Československá socialistická republika (ČSSR), založená na pevnom zväzku robotníkov, roľníkov a inteligencie; v jeho čele je robotnícka trieda. V článku 4 sa uvádzalo, že vedúcou silou v spoločnosti a štáte je predvoj robotníckej triedy, Komunistická strana Československa - „dobrovoľný bojový zväzok najuvedomelejších a najangažovanejších občanov z radov robotníkov, roľníkov a inteligencie“.

 

 

 

Odvrátená tvár

Problémy a metódy totalitného režimu však naďalej pretrvávali, hoci už neboli také kruté a viditeľné ako po roku 1948. Postavenie Slovenska v republike ostalo nedoriešené, nerovnopráne. Od roku 1950 viedla komunistická strana sústavný boj proti tzv. slovenskému buržoáznemu nacionalizmu. Za jeho prejav boli označné všetky slovenské úsilia o rovnoprávnosť v štátnej, hospodárskej i kultúrnej oblasti. Jeho obete skončili vo väzeniach alebo v pracovných táboroch. Pre boj s nepriateľmi ľudu bola zahájená „akcia B“ – byty vo veľkých mestách boli zabavené a ich majitelia vysťahovaní do pohraničia alebo zaostalejších dedín. Tieto byty boli pridelené funkcionárom komunistickej strany alebo vysoko postaveným dôstojníkom armády. Akcia mala za cieľ rozptýliť inteligenciu a „buržoáziu“ z miest do odľahlých oblastí republiky a zabrániť ich spolčovaniu.



Zopakujte si:
1. Aké boli hlavné znaky priemyslu a poľnohospodárstva v období totality?
2. Vysvetli podstatu menovej reformy z roku 1953.
3. Ako sa zmenil spoločnosť v čase totality?
4. Čo priniesla ústava z roku 1960?


Použitá literatúra:
Kováč, D. a Kamenec, I. a Kratochvíl, V.: Slovensko v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997
Pešek. J. a Letz, R.: Štruktúra moci na Slovensku 1948-1989, Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov 2004
http://www.moderne-dejiny.sk
http://sk.wikipedia.org/wiki/Socialistick%C3%BD_%C5%A1t%C3%A1t_v_%C4%8Deskoslovenskej_hist%C3%B3rii
http://www.prave-spektrum.sk/article.php?612