Právny poriadok je súhrn všetkých prameňov práva platných v určitom štáte. Pre každý štát platí vlastný právny poriadok, ktorý musia dodržiavať občania štátu aj cudzinci na jeho území. Každý človek je viazaný právnym poriadkom vlastného štátu, aj v tom prípade, že sa zdržiava na území štátu iného, a zároveň musí dodržiavať právny poriadok daného štátu, na ktorého území sa nachádza.

 

Pramene práva sú rôzne formy vyjadrenia právnych noriem stanovené štátom, ústavou, zákonmi štátu. Je v nich obsiahnuté objektívne právo. Väčšina prameňov práva predstavuje písomné nástroje ako sú zákony, medzinárodné zmluvy, správne opatrenia a pod.

 

Možnými prameňmi práva v iných krajinách môžu byť aj zvyky alebo obyčaje, čiže nepísané pramene práva, alebo napr. rozhodnutia súdov, všeobecné zásady a pod.

 

Základy nášho právneho poriadku sú dané dvomi najvýznamnejšími ústavnými zákonmi – Ústavou SR a Listinou základných práv a slobôd. Od založenia Európskych spoločenstiev patrí medzi pramene práva členských štátov aj právo Spoločenstva. V členských štátoch nemajú rôzne pramene práva rovnaké postavenie. Niekedy sa jeden prameň dostane do rozporu s druhým a jeden z nich sa musí použiť prednostne (existuje tu hierarchia). Právo Spoločenstva má prednosť pred vnútroštátnymi normami, čo môže za určitých okolností platiť aj pre medzinárodné právo. Základnými povinnosťami členského štátu je zblíženie právnych predpisov členského štátu a EÚ a udržiavanie súladu vnútroštátneho právneho poriadku a práva EÚ.

 

Medzinárodné zmluvy tiež môžu byť prameňom vnútroštátneho práva, ak boli transformované do právneho systému SR.

 

Najpodstatnejšími prameňmi práva v SR (publikované v Zbierke zákonov SR) sú:

  • republikové právo – NR SR prijíma ústavu, ústavné zákony, zákony. Vláda SR prijíma nariadenia vlády, ministerstvá prijímajú vyhlášky;

  • komunálne právo – normy mestskej a miestnej samosprávy – všeobecne záväzné nariadenia.

 

Podľa spôsobu vzniku právnych noriem a záväznej formy, v ktorej sú vyjadrené, rozlišujeme štyri druhy prameňov práva:

a) právne obyčaje – sú historicky najstarším, pôvodným prameňom práva. Jedná sa o pravidlá správania, ktoré sa v dôsledku opakovaného používania za dlhšie obdobie  vžili v správaní a vedomí ľudí a sú všeobecne akceptované štátom a spoločnosťou. V právnom poriadku SR sa uplatňujú ako prameň práva len v prípade, ak sa ich zákon výslovne dovoláva (napr. občiansky zákonník odkazuje na susedské zvyklosti), čím sa ale nestávajú formálnym prameňom práva a právnu silu získavajú zo zákona, ktorý na ne odkazuje;

b) súdne precedensy (sudcovské právo) – patria medzi nepísané pramene práva. Precedens je rozhodnutie súdu alebo orgánu štátnej správy, individuálny právny akt, ktorý však nadobúda všeobecnú záväznosť. Precedentné rozhodnutie sa stáva záväzným pre riešenie budúcich prípadov, ktoré sú rovnakého druhu ako tie, v ktorých bol precedens prijatý;

c) normatívne právne akty – alebo právne predpisy sú základným prameňom všetkých právnych systémov, ktoré patria do kontinentálneho systému právnej kultúry. Normatívny právny akt je výsledok normotvornej činnosti kompetentných subjektov tvorby práva (štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, občanov v rámci referenda), ktorý obsahuje právne normy a jeho vonkajšou formou je publikácia;

d) normatívne zmluvy – jedná sa o hlavný prameň medzinárodného práva, ktorý usmerňuje sústavu právnych vzťahov. Normatívna zmluva je druhom zmluvy, ktorej ustanovenia majú všeobecnú normatívnu povahu a obsahuje právne normy ako všeobecné záväzné pravidlá správania sa, ktoré záväzne regulujú celú skupinu vzťahov rovnakého druhu a neurčitého počtu. Normatívna zmluva nevzniká autoritatívnym rozhodnutím, ale na základe vzájomného súhlasného prejavu vôle viacerých subjektov. Vo vnútroštátnom práve normatívne zmluvy upravujú najmä pracovné a sociálne otázky, napr. kolektívne zmluvy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, ktorí sú zastúpení odbormi.

 

Právna sila predstavuje vzájomný vzťah medzi právnymi normami. V štáte má najvyššiu právnu silu ústava. Podľa stupňa právnej sily môžeme právne akty rozdeliť nasledovne:

1. primárne (originálne) – sú určené zákonodarným orgánom, ktorý je volený priamo občanmi (napr. NR SR) a sú nadradené. Patrí sem ústava, ústavné zákony a zákony;

2. sekundárne (odvodené) – patria sem nariadenia vlády, právne predpisy ústredných orgánov štátnej správy, nariadenia mestských a miestnych zastupiteľstiev (úradov), interné predpisy inštitúcií (napr. školský poriadok). Tieto normatívne právne akty spravidla obsahujú podrobnejšiu právnu úpravu vzťahov, ktoré sú v zásade upravené primárnymi aktmi, predovšetkým zákonmi. Sekundárne akty musia byť v súlade s primárnymi, od ktorých sú odvodené. 



Zopakujte si:
1. Čo je právny poriadok?
2. Vysvetlite, čo je prameň práva.
3. Aké pramene práva poznáme podľa spôsobu vzniku právnych noriem, charakterizujte jednotlivé druhy.
4. Čo je právna sila a ako delíme právne akty podľa stupňa právnej sily?


Použitá literatúra:
Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002.
A.Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009.
http://ec.europa.eu/civiljustice/legal_order/legal_order_gen_sk.htm
http://www.onlinezakony.sk/10/pravny-poriadok-sr/
http://www.upjs.sk/public/media/5351/Jana%20Feci%C4%BEakov%C3%A1%20-%20Pramene%20pr%C3%A1va.doc