Niektoré živočíchy parazitujú v tele stavovcov – aj v tele človeka. Nachádzajú vo vnútri tela hostiteľa potravu a životné prostredie. Takého živočíchy nazývame vnútorné parazity. Niektoré z nich prenášajú choroby alebo vyvolávajú rôzne ochorenia.

 

Medzi vnútorné parazity patria:

  • ploskavce,

  • hlístovce.

 

 

 

Ploskavce

 

Ploskavce sú živočíchy so splošteným dlhým telom. Môžu žiť voľne v prírode, ale môžu aj parazitovať v tele stavovcov, parazitujú aj v tele človeka.

Medzi ploskavce patria pásomnice.

 

 

 

Pásomnice

 

Pásomnice sú parazity, ktoré majú telo zložené z množstva článkov. Na hlavičke majú prísavky a háčiky, ktorými sa prichytávajú na stenu tenkého čreva hostiteľa. Z čreva hostiteľa prijímajú potravu celým povrchom tela. Tým hostiteľa poškodzujú, pretože mu odčerpávajú z tela živiny. Povrch tela má pásomnica chránený pred pôsobením tráviacich štiav pevným obalom – kutikulou.

Pásomnice sú obojpohlavné živočíchy, to znamená, že vo svojich článkoch majú samčie aj samičie pohlavné bunky. Posledné – najväčšie články obsahujú najviac oplodnených vajíčok. Po dozretí a odtrhnutí článkov sa vajíčka výkalmi dostávajú von z tela do vonkajšieho prostredia.

 

Vývoj pásomnice prebieha väčšinou v dvoch hostiteľoch:

  1. vajíčka sa vyvíjajú v tele medzihostiteľa - zvieraťa alebo človeka,

  2. dostanú sa do vody alebo výkalmi do hnoja,

  3. zavlažovaním alebo hnojením sa prenesú na rastliny,

  4. vajíčka sa spolu s rastlinami dostanú do tráviacej sústavy zvierat,

  5. v žalúdku zvieraťa sa z vajíčok vyliahnu larvy,

  6. larvy sa dostanú krvou do svalov,

  7. v svaloch zvieraťa larvy vytvoria okolo seba obal – puzdro, a vyvinie sa uhor,

  8. uhor sa môže dostať do tela človeka konzumáciou surového alebo nedostatočne tepelne upraveného mäsa nakazeného zvieraťa,

  9. pásomnica sa hlavičkou s háčikmi prichytí na stenu tenkého čreva človeka,

  10. pásomnici dorastú články so samčími a samičími pohlavnými orgánmi,

  11. oplodnené vajíčka sa uvoľňujú z článkov a stolicou sa dostávajú z tela človeka do vonkajšieho prostredia.

 

Medzi pásomnice patrí napríklad pásomnica dlhá a pásomnica venčeková.

 

 

 

Pásomnica venčeková

 

Pásomnica venčeková meria 2 – 3 metre. Medzihostiteľom je ošípaná. Dozreté články s vajíčkami sa odtrhnú a výkalmi sa dostávajú von z tela. Do tela človeka sa pásomnica dostane konzumáciou polosurového mäsa nakazenej ošípanej. Človek pociťuje tráviace ale aj psychické problémy.

 

 

 

Pásomnica dlhá

 

Pásomnica dlhá meria 3 – 10 metrov. Žije v tenkom čreve človeka. Medzihostiteľom je hovädzí dobytok. Do tela človeka sa dostáva surovým alebo nedostatočne upraveným mäsom hovädzieho dobytka, ktoré je nakazené uhrami. Nakazenie pásomnicou dlhou sa vyskytuje častejšie. Nakazený človek pociťuje bolesti brucha, tlak v črevách, zápchu a malátnosť.

 

 

Ako sa môžeme chrániť pre nákazou pásomnicou?

Pred nákazou pásomnicou sa môžeme ochrániť dostatočnou tepelnou úpravou mäsa. 

 

http://en.wikipedia.org/wiki/Taenia_saginata

     Pásomnica dlhá

 

 

 

Hlístovce

 

Hlístovce sú voľne žijúce aj parazitujúce živočíchy. Majú vretenovité valcovité alebo niktovité telo.

Hlístovce, ktoré žijú vo voľnej prírode sú veľmi malé – dĺžka ich tela je len niekoľko milimetrov. Sú dôležité pri rozklade organických látok v prírode.

Parazitujúce hlístovce môžu parazitovať v telách rastlín aj živočíchov. Tie, ktoré parazitujú na rastlinách, spôsobujú vážne škody na poľnohospodárskych plodinách. Tie, ktoré parazitujú v tele človeka, spôsobujú vážne ochorenia.

 

 

Medzi hlístovce parazitujúce na človeku patrí:

  • hlísta detská,

  • mrľa ľudská.

 

 

 

Hlísta detská

 

Hlísta detská – ľudovo prezývaná škrkavka, je nepríjemný a nebezpečný parazit. Parazituje v tenkom čreve človeka, najmä dieťaťa.

Hlísta detská má valcovité nitkovité telo, dlhé 100 – 300 milimetrov. Na prednej časti tela má ústny otvor a na konci tela análny otvor. Ústnym otvorom prijíma potravu – obsah tenkého čreva človeka. Ochudobňuje človeka o živiny a poškodzuje črevnú sliznicu.

 

 

Vývin hlísty detskej:

  1. Samička v tele človeka znesie denne až 200 000 vajíčok.

  2. Stolicou sa dostávajú von z tela človeka.

  3. Vajíčka sa dostávajú do odpadovej vody, ktorá sa používa na hnojenie.

  4. Nákaza sa znečistenou vodou prenáša na rastliny.

  5. Konzumáciou neumytej zeleniny, ovocia, či znečistenej vody sa vajíčka dostanú opäť do tela človeka.

  6. V tele človeka sa z vajíčok vyliahnu larvy.

  7. Larvy prenikajú cez stenu čreva do ciev, pečene, pľúc, hltana a opäť do čreva.

  8. V čreve človeka larvy pohlavne dozrievajú, samičky kladú vajíčka a odoberajú človeku živiny.

  9. Nákaza sa prejaví únavou, kašľom, horúčkou, upchatím čreva.

 

http://en.wikipedia.org/wiki/Ascaris_lumbricoides

                              Hlísta detská

 

 

 

Mrľa ľudská

 

Mrľa ľudská je parazitujúci hlístovec, ktorí žije v hrubom čreve človeka – najmä dieťaťa. Nákaza vzniká konzumáciou vajíčok, ktoré sa nachádzajú na neumytej zelenine, ovocí, v znečistenej vode, alebo na znečistených rukách či bielizni.

Mrľa ľudská má nitkovité telo dlhé 3 – 12 milimetrov. Samičky v noci vyliezajú z konečníka a v jeho okolí kladú vajíčka. To vyvoláva svrbenie. Poškriabaním sa vajíčka dostávajú na ruky a ľahko cez ústa opäť do tela človeka.

 

Pred nákazou hlístou detskou a mrľou ľudskou sa môžeme ochrániť dodržiavaním hygienických požiadaviek – umývaním rúk, zeleniny, ovocia. 

 

http://en.wikipedia.org/wiki/Enterobius_vermicularis

                     Mrľa ľudská



Zopakujte si:
1. Čo sú vnútorné parazity?
2. Ktoré živočíchy patria medzi vnútorné parazity?
3. Čo vieš o pásomnici dlhej?
4. Čo vieš o hlíste detskej?
5. Aký je rozdiel medzi mrľou ľudskou a hlístou detskou?
6. Prečo sú vnútorné parazity nebezpečné pre človeka?


Použitá literatúra:
Uhereková, M. a kol.: Biológia pre 6. ročník základných škôl. EXPOL PEDAGOGIKA, s.r.o. Bratislava, 2009. s. 80.-81.
Višňovská, J. et al.: Biológia pre 1. ročník gymnázií. EXPOL PEDAGOGIKA, Bratislava, 2008. 196 s.
Rogers, K. a kol.: Školská encyklopédia. Čo by som mal vedieť o svete okolo nás. Viktoria Print, spol. s r.o., Košice, 2005. 448 s.
Korbel, L.. a kol.: Z našej prírody. Živočíchy. Príroda, Bratislava, 1981. 345 s

Zdroje obrazkov:
http://en.wikipedia.org/wiki/Taenia_saginata
http://en.wikipedia.org/wiki/Ascaris_lumbricoides
http://en.wikipedia.org/wiki/Enterobius_vermicularis