Západná Afrika – Západné pobrežie Západnej Afriky II.

Vypracoval: L. Petrovič

POBREŽIE ZÁPADNEJ AFRIKY II.

Prírodné pomery

Geografia a geológia

Od pobrežia smerom na severovýchod vystupuje z pobrežnej nížiny Guinejská náhorná plošina, v oblasti rozrytá mnohými riečnymi údoliami. Medzi najvyššie body pohorí v oblasti patria Nimba (1752 m), Loma Mansa v pohorí Loma (1948 m) a Wuteve (1380 m). V tejto časti je pri pobreží pás nížin a nížina tvorí aj celú Guinea Bissau. Celý stred Guinei tvorí rozsiahla vysočina s masívmi Fouta Djalon a Nimba.

Vodstvo

Rieky pramenia na náhornej plošine, tečú od Guinei smerom na juhozápad do Atlantického oceánu. Medzi významné patria Little Scarcles, Rocel, Jong, Moa, Mano, St. Paul, St. John, Cestos, Dube. V Guinei pramení rieka Niger.

Podnebie

Podnebie v oblasti je tropické, teploty sú počas roka vysoké. Obdobie dažďov spadá na leto. V zimnom období sucha fúka z vnútrozemia Afriky horúci, suchý, prašný vietor zvaný harmattan. Ročný úhrn zrážok klesá smerom z juhu na sever. Na severe už nestačia na vznik lesov, preto sa tu rozprestierajú savany.

Rastlinstvo

V oblasti sa rozprestierali rozsiahle dažďové lesy. Intenzívne poľnohospodárstvo a chov dobytka však veľké územia spustošili. Neskôr sa k nim pridali aj ťažba nerastných surovín a priemyselná ťažba dreva. K ničeniu prostredia prispeli aj občianske vojny. Zo stromov tu rastú napríklad albízie (Albizia sp.), ktoré sa aj u nás pestujú ako parkové dreviny.

Živočíšstvo

Západná Afrika oplýva množstvom endemických druhov živočíchov, ktoré sú ale vďaka tomu a tiež ohrozovaniu ich prostredia na pokraji vyhynutia. Medzi vzácne patria napríklad mačiak dianin (Cercopithecus diana), antilopa chocholatka Jentinkova (Cephalophus jentinki), miniatúrny hroch hrošík libérijský (Choreopsis liberiensis) alebo v pobrežných vodách žijúci morský cicavec lamantín senegalský (Trichechus senegalensis).

Ochrana prírody

V Guinei sú zaujímavé nasledovné národné parky: NP Horný Niger (6 000 km2 lesov a saván) a NP Niokolo-Badiar. V Guinei Bissau slúžia národné parky prevažne k turizmu (NP Ilhas de Orango, NPJoao Vieira e Poilao a ďalšie).

Guinea

Guinejská republika (République de Guinée)

Štátny znak

Štátna vlajka

Poloha

Guinea je republika na západnom, atlantickom pobreží západnej Afriky. Susedí s Pobrežím slonoviny z východu, s Mali a Senegalom zo severu, s Guineou Bissau zo západu, s Libériou a Sierra Leone z juhu.

Socio-ekonomické pomery

História

V 13. storočí bola krajina súčasťou Ghanskej ríše. Prvý Európania sem prišli v 16. storočí. V roku 1850 sem prišli Francúzi, ktorí tu okamžite začali zakladať kolónie. Krajina bola pripojená k Francúzskej západnej Afrike. Nezávislosť získala krajina v roku 1958.

Obyvateľstvo

Obyvateľstvo je rozdelené na 3 hlavné etnické skupiny: 40% Fulbe, 30% Malinka a 20% Susu. Ostatných 10% tvoria príslušníci etník Kpélé, Kissi, Toma a Baga. 88% sú moslimovia, 7% vyznávači tradičných náboženstiev a 5% kresťania.

Územné členenie

Územie krajiny je rozdelené na 7 regiónov a 34 prefektúr.  

Hospodárstvo

Guinea je chudobný poľnohospodársky štát. Má však veľké množstvo nerastných surovín ako bauxit a diamanty. Ťaží sa tu aj zlato, mangán a soľ. Vyrába sa hliník. Pestuje sa ryža, kukurica, maniok, banány, podzemnica olejná a palma olejná. Chová sa dobytok, ovce a hydina. Dôležitým je aj rybolov.

Guinea Bissau

Republika Guinea Bissau (Républica de Guiné-Bissau)

Štátny znak

Štátna vlajka

Poloha

Guinea Bissau je republika nachádzajúca sa na západnom pobreží Afriky medzi Guineou a Senegalom.

Socio-ekonomické pomery

História

V roku 1941 bola presunutá hlavná správa z Bolamy do Bissau a v roku 1952 bol na základe ústavy zmenený štatút Portugalskej Guiney z kolónie na zámorskú provinciu Portugalska. V roku 1956 založili Amilcar Cabral a Raphael Barbora Africkú stranu za nezávislosť Guiney a Kapverdských ostrovov (African Party for the Independence of Guinea and Cape Verde - PAIGC). Táto zo začiatku tajná strana vzápätí presunula svoje vedenie do Conakry, odkiaľ začala v roku 1960 viesť odboj proti portugalskej nadvláde. Napriek prítomnosti portugalských vojsk, ktorých počet vzrástol na 35 000, strana stále zvyšovala svoj vplyv, ktorý v roku 1968 viedol k získaniu nadvlády nad väčšinou krajiny. Národné zhromaždenie PAIGC v Boe vyhlásilo 24. septembra 1973 nezávislosť Guiney Bissau.

Obyvateľstvo

25% obyvateľstva tvorí etnikum Balanta, ďalej 20% Fuma, 12% Mandigo, 10% Manyako a ďalšie. 50% sú vyznávači tradičných náboženstiev, 45% moslimovia a 5% kresťania.

Územné členenie

Krajinu tvorí 9 regiónov.

Hospodárstvo

Guinea Bissau je jednou z najchudobnejších krajín sveta. Prevláda poľnohospodárstvo a rybolov. Pestuje sa ryža, podzemnica olejná, ovocie, kokos, batáty, kešu oriešky. Chová sa dobytok, ošípané, ovce a hydina. Nenachádza sa tu skoro žiadny priemysel, okrem niekoľkých vznikajúcich tovární na spracovanie orieškov kešu.  

Použitá literatúra:

Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.

Kol.; 1987: Země světa 2; Nakladatelství Svoboda

Kol.; 1970: Soubor map „Poznáváme svět – Afrika“; Kartografické nakladatelství

Zdroj obrázkov:

http://hu.wikipedia.org/wiki/F%C3%A1jl:Guinea_Topography.png

http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:Guinea_crest01.png

http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:Flag_of_Guinea.svg

http://hu.wikipedia.org/wiki/F%C3%A1jl:LocationGuinea.svg

http://hu.wikipedia.org/wiki/F%C3%A1jl:Guinea_Regions.png

http://hu.wikipedia.org/wiki/F%C3%A1jl:Coat_of_arms_of_Guinea-Bissau.svg

http://hu.wikipedia.org/wiki/F%C3%A1jl:Guinea_bissau_flag_300.png

http://hu.wikipedia.org/wiki/F%C3%A1jl:LocationGuineaBissau.svg

http://hu.wikipedia.org/wiki/F%C3%A1jl:GW-regions.png