Bit
Bit je názov základnej jednotky informácie. Ako skratka sa používa bitalebo. Používa sa v teórii informácie a v informatike. Bit môže nadobúdať jednu z dvoch logických hodnôt. V praxi nadobúda vždy jednu z dvoch vzájomne sa vylučujúcich stavov, ako:
- „pravda“ -- „nepravda“,
- „zapnutý“ -- „vypnutý“,
- nula -- jedna.
Termín prvý krát použil Claude E. Shannon, otec teórie informácie, vo svojej práci z roku 1948. Názov vznikol ako skratka spojenia „binary digit“ Pôvod termínu pripísali Johnovi W. Tukeymu.
Byte
Bajt (angl. byte, tiež ozn. ako slabika) je zoskupenie bitov, pôvodne s premenlivou veľkosťou, no dnes takmer vždy 8 bitov. Osembitové bajty, tiež známe ako oktety sú schopné reprezentovať 256 rozličných hodnôt. Štvorbitové zoskupenie je známe ako nibble (hláska) môže reprezentovať 16 hodnôt. V niektorých architektúrach pozostáva slovo zo 16 bitov, dvojslovo z 32 bitov. Termíny pre veľké množstvá informácie sa tvoria pridaním štandardných predpon; kilobit (Kb, Kbit), megabit (Mb, Mbit), gigabit (Gb, Gbit). Existujú však nedorozumenia týkajúce sa týchto jednotiek a ich skratiek Hoci je jasnejšia symbolika používať „bit“ pre bit a „b“ pre bajt, „b“ sa často používa pre bit a „B“ pre bajt (v sústave SI je „B“ skratkou pre Bel).
Byte
Isté inštrukcie procesora pracujúce s bitmi (ako xor) pracujú na úrovni manipulácie s bitmi, narozdiel od manipulácie dát ako séria bitov. V telekomunikáciách a počítačových sieťach sa prenosová rýchlosť zvyčajne označuje v bitoch za sekundu. Bit je najmenšia jednotka informácie v súčasnosti používaná v informatike, ale v súčasnosti prebieha intenzívny výskum v kvantovej informatike týkajúci sa qubitov.