Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

 

 

 

Žena - večná a veľmi silná inšpirácia pre vznik literárneho diela. Takmer neexistuje obdobie, v ktorom by sme nenašli literárne dielo, ktoré je oslavou ženy, jej krásy, hodnôt, života,...

 

 

ANDREJ SLÁDKOVIČ – predstaviteľ slovenskej romantickej literatúry.

MARÍNA – ústredné dielo slovenského romantizmu - básnická skladba

  • Autor v ňom ospieval lásku k Maríne Pišlovej, vychádzal teda z osobných zážitkov.

  • Lásku k nej prežíval počas štúdií v Banskej Štiavnici. Počas štúdia si zarábal

vyučovaním v meštianskych rodinách a v jednej z nich sa zoznámil s Marínou.

  • Rodičia Maríny nesúhlasili s ich láskou a po odchode Andreja Sládkoviča (mladého

Braxatorisa) na štúdiá do Halle ju donútili vydať sa za bohatého pernikára.

  • Andrej Sládkovič (Braxatoris) prežíval stratu svojej lásku ťažko a napokon sa z nej

vykúpil poéziou.

  • Dielo s veľkou nevôľou prijal Ľ. Štúr, ktorý považoval ľúbostnú tému za málo

vlasteneckú.

  • Marína je literárnou vedou považovaná za „dcéru Kollárovej Slávy dcéry“.

 

Charakteristika diela:

  • Skladbu tvorí 291 desaťveršových sloh.

  • Nie je kompozične členená na časti.

  • V jednotlivých veršoch nám autor umožňuje sledovať postupný vývoj ľúbostného citu básnika: túžba po kráse, splynutie predstavy krásy a Maríny, opis krás dievčaťa, vznik obapolného citu, vyznanie lásky, zjavenie sa bohyne vernosti, porovnávanie Maríny s obrazmi troch dievčat, splynutie osamelého mládenca na brehu Hrona s lyrickým hrdinom, prelínanie lásky k vlasti s láskou k Maríne, prekážky v láske, žiaľ Maríny nad tým, že bude obetovaná, zmena Maríny na vílu, znovunájdenie milej v nadpozemskom svete, objavenie sa anjela vzkriesenia, spomienka na lásku, odmietnutie imaginárneho sveta, návrat k problémom národa, vďaka za lásku.

 

Tematicky najrozpracovanejšie sú témy:

  1. Krása

  2. Láska k Maríne

  3. Láska k Slovensku

  4. Mladosť

 

I keď dielo je považované za vrchol romantickej lyriky, nie je motivované len citom lásky. Autor v ňom vyznal i svoj postoj k životu, svoj myšlienkový svet v súvislosti s rodným krajom a osudom vlastného národa. Marína je teda i dielom, ktoré odráža citové a myšlienkové ovzdušie celej štúrovskej generácie.

 

1. Krása – autor povýšil kategóriu krásy na cieľ tvorivej činnosti básnika. Opojený krásou nachádza jej stelesnenie v dievčine:

Ja sladké túžby, túžby po kráse

spievam peknotou nadšený,

a v tomto duše mojej ohlase

svet môj je celý zavrený;

z výsosti Tatier ona mi svieti,

ona mi z ohňov nebeských letí,

ona mi svety pohýna;

ona mi kýva zo sto životov:

No centrom, živlom, nebom, jednotou

krás mojich moja Marína!

Kráse sa skláňa aj vyššia bytosť ako človek, krása je dôležitá v živote každého z nás. Spája sa s mravnosťou a pravdou. A. Sládkovič vyzdvihuje nielen krásu duchovnú, je očarený aj vonkajšou krásou dievčaťa.

 

2. Láska – uvedená téma rozvíja Kollárov odkaz, ktorý polovicu srdca dal Míne a polovicu vlasti. Symbióza osobného a slovanského našla u Sládkoviča paralelu v osobnom a slovenskom:

Chcel bych vás objať, kraje rodiny!

náručie úzke, šíry cit:

Jak mi je sladko v ňadrách Maríny

objatie vaše pocítiť!

Jak mi je blaho nič, nič nežiadať,

z objemu v objem naveky padať,

troch nebies slasti prijímať

Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,

Marínu drahú v peknej otčine,

a obe v jednom objímať!

Pri téme lásky nesmieme zabudnúť na jedno z najoriginálnejších vyznaní lásky v slovenskej literatúre:

Možno mi tvojich úst sa odrieknuť,

možno mi ruku nedostať,

možno mi v diaľky žiaľne utieknuť,

možno mi nemilým ostať,

možno mi ústam smädom umierať,

možno mi žialiť v samote,

možno mi život v púšťach zavierať,

možno mi nežiť v živote,

možno mi seba samého zhubiť

nemožno mi ťa neľúbiť!

Láska dvoch mladých ľudí nenašla naplnenie, lyrický hrdina cíti, že jej hrozí nebezpečenstvo:

Svety závistné medzi nás stali,

roztrhli blahé objemy:

Čože mohutné časy získali,

rozlúčiac nebo od zemi?

Moderne vyznieva i obžaloba spoločnosti, v ktorej sa dievča nesmie slobodne rozhodnúť, nesmie slobodne nasledovať hlas svojho srdca, nesmie porušiť konvencie a stať sa ženou muža, ktorého ľúbi:

Duch devy plače, horko narieka

nad ľúbosti svätej skazou,

že kvet jej s poľným kvietím uteká,

krahne ostrím divých mrazov;

ľúbosť devina je cit bez hlasu,

vyšvihnúť nesmie sa nad zvyk času,

vyznať musí, čo neverí;

poslušnú dušu úbohej dcéry

s chlapcom cudzím, ba odporným zverí

studený prsteň materi.-

A.Sládkovič lásku vyzdvihuje skutočne vysoko, tvrdí, že ten človek je bohatý, ktorý miluje a najbohatší je ten, ktorý je milovaný. Láska je pre Sládkoviča oveľa širší pojem ako len láska milenecká. Ďakuje za lásku a jej objavenie sa v jeho živote.

 

3. Slovensko – autor lásku k Maríne spája s láskou k Slovensku. Slovensko je vo veršoch prítomné od Tatier až po Ostrihom, vrúcny vzťah má k Hronu, Sitnu, k Tatrám, autor vyjadril nádej, že sa dočká šťastnejšej slovenskej budúcnosti:

Slovensko mladé, rodisko moje

aj mohyla mojich kostí!

V tebe mám pekných obrazov dvoje

a dvoje veľkých ľúbostí!-

 

4. Mladosť – v časoch autorovej tvorby mala mládež jedinečnú historickú šancu dosiahnuť to, o čo sa generácie pred ňou usilovali. Autor chápe mladosť predovšetkým ako príležitosť:

Nádejí tisíc k duši ti letí,

A hviezda slávy nová ti svieti,

Keď na tej západ pozeráš.

A.Sládkovič patrí medzi najkultivovanejších autorov v slovenskej literatúre. Jeho poézia je mimoriadne bohatá na básnické trópy a figúry a patrí tak medzi skvosty v slovenskej poézii.

 

Charakteristika Maríny:

  • Pre autora predstavuje Marína ideál krásy.

  • Zároveň je pre autora anjelom, bohyňou čistoty.

  • Vďaka Maríne prežil básnik obrovský cit.

  • Svojou krásou, povahou a vlastnosťami naplnila život autora a naučila ho vidieť krásu a lásku.

 

 

Božena Slančíková – Timrava – slovenská realistická literatúra

Ťapákovci – jedna z najkritickejších poviedok autorky – poviedka z dedinského prostredia

Rozpráva o živote a správaní sa rodiny Ťapákovcov, ktorá žije patriarchálnym životom v dome, v ktorom žili ešte ich predkovia. V jednom dome sa tlačia šestnásti, sú málovravní, nezaujímajú ich novoty, držia sa toho, čo im zanechali dedovia, nič nie sú ochotní meniť. Z ťapákovskej rodiny sa vymykajú dve postavy – Anča - zmija a Iľa - kráľovná, ktoré stoja v protiklade chlapom a ich ťapákovskej neschopnosti konať a niečo meniť. Iľa sa usiluje zmeniť zaostalý, primitívny život rodiny. Dostáva sa kvôli tomu do konfliktu s ostatnými členmi rodiny, vrátane svojho manžela Paľa. Iľu pre jej povýšenectvo nazývajú kráľovnou, neuznávajú ju, lebo im stále niečo vyčíta. Iľa je v dome nespokojná, chce zrušiť staré zvyky, preto žiada svojho muža, aby so postavili svoj dom a odišli. Vyhráža sa mu, že ak to neurobí, ona odíde, ale Paľo tomu neverí. Iľa napokon odišla do služby k pani rechtorke. Paľo spočiatku nič nerobí preto, aby sa Iľa vrátila, ale keď sa dozvie, že sa okolo školy poneviera nápadník, začne konať. Ili sa napokon podarí presvedčiť manžela a spoločne odídu do nového domu, ktorý Paľo postaví.

Medzi najlepšie vykreslené postavy poviedky patrí Anča – zmija a jej tragický príbeh. Anča je stará dievka. Jej charakter autorka vykreslila pomocou protikladu – vnútri je Anča veľmi citlivá a nežná, ale jej osobné nešťastie ju robí zádrapčivou, závistlivou, drsnou. Anča je mrzáčka, veľmi túži byť milovaná, no zostane jej len vyšívanie čepcov pre mladé nevesty a pohľad na radosť iných.

 

Iľa - kráľovná – charakteristika:

  • Jej charakteristika je už v mene.

  • Rodina ju vníma ako kráľovnú, ktorá chce rozkazovať.

  • Rodina odmieta ja veľmi dobré návrhy, ktoré ponúka všetkým Iľa –kráľovná.

  • Jej snahou je zmeniť zaostalý spôsob života rodiny.

  • Za svojím cieľom ide odhodlane.

  • Má vyššie vzdelanie ako ostatní.

  • Je tŕňom v oku ostatných, nemajú ju radi.

  • Nesie názory autorky, ktorá videla nedostatky života na dedine a snažila sa poukazovať na problémy.

  • Je tvrdohlavá a ochotná bojovať za svoj cieľ.

  • Dosiahne aj odchod Paľa z rodičovského domu.

 

Anča – zmija - charakteristika:

  • Jedna z najtragickejších postáv nielen v tvorbe autorky, ale aj v celej slovenskej literatúre.

  • Vo vnútri je veľmi citlivá a nežná, navonok sa správa zádrapčivo, drsne, často sa háda.

  • Nemá rada najmä Iľu, vadí jej Ilina snaha zmeniť rodinu a ich spôsob života.

  • Veľmi túži po láske, po blízkom človeku.

  • Trápi ju šťastie neviest, pre ktoré vyšíva čepce.

  • Plne si uvedomuje svoje ochorenie.

 

 

Jozef Gregor Tajovský – slovenský literárny realizmus

Mamka Pôstková - sociálne ladená poviedka o veľmi ťažkom osude chudobnej ženy

Hlavné postavy – Mamka Pôstková

 

Krátky príbeh:

Mamka Pôstková bola chudobná žena, ktorá celý život poctivo pracovala. Hoci pracovala ťažko, nedokázala ani tak vyžiť. Manžela mala opilca, ktorý nechcel pracovať, s ničím jej nepomáhal. Neskôr bol taký aj jej syn. Aby uživila seba (ale aj deti svojho syna a nevestu), požičala si v banke peniaze a začala piecť chlieb. Nikdy však nemala zisk, pretože bola príliš dobrá a neraz dala chlieb zadarmo deťom susedy a iným.

Jej tri korunky úradník (autor) dávno pripisoval k iným vyšším sumám, ale neodvážil sa jej to povedať. Mamka Pôstková totiž považovala za hriech nesplatiť to, čo si požičala. Aj naďalej nosila po šestáčikoch splátky do banky. Dala sa zjednať aj na sezónne práce na Dolniaky, zarobené korunky schovala u gazdu, ale ten ich prehajdákal. V zime spadla z pôjda, zlomila si ruku, liečili ju len ženy z dediny, v komôrke skoro zamrzla, obec ju musela dať do búdy pre nakazených cholerou. Synovi sa vtedy pohlo svedomie a zobral ju k sebe. Mala svojho syna rada, aj keď pil, všetko mu odpustila. Predala postupne všetky šaty, aby mali čo jesť. Na jar predala ja poslednú perinku a prišla zaplatiť úrok z troch koruniek. Bola rozhodnutá si ešte zarobiť na svoj pohreb, preto chcela ísť pracovať do repy.


Charakteristika mamky Pôstkovej:

  • Chudobná žena, dedinská žena.

  • Poctivá, veľmi pracovitá žena.

  • Celý život tvrdo pracovala, aby uživila svoju rodinu.

  • Trpela život s mužom – alkoholikom, živila syna – lenivca.

  • Vždy odpúšťajúca manželka, matka.

  • Veriaca, jemná k ľuďom.

 

 

Apoliena – poviedka o postihnutom dievčati

Hlavné postavy: Apoliena – dievča z chudobnej rodiny

 

Krátky príbeh:

Apoliena pochádzala z rodiny, ktorá bola chudobná a v ktorej otec veľmi pil. Opitý často a tvrdo Apolienu bil. Apoliena po bitke ohluchla. Matka ju vychudnutú a vystrašenú doviedla do mesta do služby, kde mala pracovať len za stravu. Slúžila u remeselníka, kde sa jej dvaja učni vysmievali, volali ju Poleno, lebo nepočula, sťažovali sa na jej prácu a smiali sa na nej. Neskôr sa ale dozvedeli, že matka ju poslala do mesta preto, aby viacej netrpela bitky svojho otca. Učni sa zahanbili a začali Apoliene pomáhať.


Charakteristika Apolieny:

  • Chudobné dievča, dobrá duša.

  • Žila ťažký život v rodine alkoholika.

  • Chudobné dievča.

  • Nepočujúca príčinou otca, ktorý ju opitý zbil.

  • Zosušená a vráskavá ako stará žena.

  • Celý svoj život trpela.

 

Horký chlieb – sociálne ladená poviedka

Hlavné postavy: vdova Turjanka

 

Krátky príbeh:

Turjanka ovdovela. Hoci sa jej predtým žilo ťažko (manžel pil a bol k rodine zlý), po jeho smrti je jej ešte ťažšie. Nevie si nájsť v dedine prácu, pracuje len príležitostne.

Raz sa jej pritrafia dva zárobky za deň – má večer postrážiť deti bohatého krajčíra, lebo sú fašiangy a plesy. Jej deti majú doma malú piecku, v ktorej drevo rýchlo zhorí. Milujúca matka je nešťastná, že musí nechať svoje deti bez dozoru. V panskom dome je okrem nej aj slúžka a učeň, ale páni chcú mať istotu, že deti postráži zodpovedná osoba.

Matka trikrát za noc beží hore dedinou, aby svoje deti prikryla,  potom sa vracia k bohatým deťom, ktoré pokojne spia. Páni prídu až o piatej ráno. Vyplatia jej mzdu a ona už po ceste domov má zimnicu. Prechladla, nemôže sa zohriať, ani keď si ľahne k svojim trom deťom do postele, lebo majú len jednu perinu a jednu posteľ. Je ťažké si len pomyslieť, čo sa stane z deťmi, keď nevyzdravie.


Charakteristika Turjanky:

  • Matka – vdova, chudobná a zúfalá.

  • Zle znáša pohľad na svoje hladné a smutné deti.

  • Ochotná urobiť pre deti čokoľvek.

  • Bojujúca za rodinu.

 

 

 

Zopakujte si:

1. Vymenujte významné ženské postavy vo svetovej a slovenskej literatúre.

2. Porovnajte osudy mamky Pôstkovej a Apolieny.

3. Priblížte podrobnejšie osud ľubovoľnej postavy.

 

 

 

Použitá literatúra:

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 3. 1998. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-52-3

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 4. 1999. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-66-3

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7

IVANOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 1. vyd. 2000. Enigma. Nitra. ISBN 80-85471-39-6

KASÁČ, Z.: Svetová literatúra 20. storočia. 1. vyd. 1998. MPC Banská Bystrica. ISBN 80-8041-212-X

KONDEL, Ľ.: Opäť v učebných osnovách. 1. vyd. 1995. Enigma. Nitra. ISBN 80-85471-26-4

OBERT, V. a kol.: Literatúra pre 4. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vyd. 2001. Poľana. Bratislava. ISBN 80-89002-33-1

SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom k maturite – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment. Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4