Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

 

 

 

Etapy vojny:

1. česká vojna 1618 - 1620

2. falcká vojna 1621 - 1623

3. dánska vojna 1625 - 1629

4. švédska vojna 1630 - 1635

5. francúzsko-švédska vojna 1635 - 1648

 

 

16. storočie v Európe a príčiny vojny:

  • Výrazné zmeny v rozdelení mocenských síl.

  • V roku 1526 vznikla habsburská monarchia.

  • Vládnucou dynastiou sa stali Habsburgovci, ktorí začali zasahovať do vývoja v strednej Európe.

  • Cieľom Habsburgovcov bolo dosiahnuť čo najväčší vplyv v medzinárodnej politike, v zámorskom obchode a potlačiť reformné hnutie.

  • Tlak Habsburgovcov vyvolal vznik protihabsburskej koalície.

  • Patrili do nej Nizozemsko, Anglicko, severské krajiny a Francúzsko.

  • Zároveň do protihabsburskej koalície patrila aj protestantská stavovská protihabsburská opozícia v nemeckej ríši, v českých krajinách, v Uhorsku a na Slovensku.

 

 

Situáciu v strednej Európe komplikovala aj náboženská situácia:

  • V Nemecku nastal rozkol.

  • Nemecko bolo rozdelené na tri skupiny – podľa vzťahu k Habsburgovcom a podľa náboženskej príslušnosti.

 

Tri frakcie v Nemecku:

  1. Juhozápadné Nemecko – vznikla tam protestantská únia pod vedením Fridricha Falckého – vytvorili ju kalvinistické kniežatá.

  2. Južné Nemecko – vznikla tu katolícka Liga – viedol ju vojvoda Maximilián.

  3. Stredné a severné Nemecko – luteránske kniežatá vytvorili vlastné spojenectvo, ale boli veľmi nerozhodnou skupinou.

 

  • Vojna začala úplne malým a bezvýznamným konfliktom v Čechách, ale jej priebeh bol dlhý.

  • Postihla všetky európske štáty s výnimkou 3 štátov - Anglicko, Rusko, Francúzsko.

  • Priamo alebo nepriamo sa dotkla všetkých krajín európskeho kontinentu, aj keď boje sa odohrávali iba v oblasti strednej a severnej Európy.

  • Skončila mierom, ktorý rozdelil Európu.

 

 

  1. FÁZA VOJNY – ČESKÁ VOJNA – 1618 - 1620:

Situácia v Čechách:

  • Habsburgovci v Čechách po svojom nástupe viedli tvrdú centralizačnú politiku, usilovali sa o šírenie germanizácie a katolicizmu.

  • S ich politikou nesúhlasili mnohí mešťania a šľachta. Napokon spoločne vytvorili meštiansko-šľachtickú opozíciu.

  • Kroky uvedenej opozície neboli veľmi úspešné a v roku 1547 bolo uvedené hnutie potlačené.

  • Napokon ale dosiahli zmeny za vlády Rudolfa II.

 

 

http://markijan.wz.cz/rudolfII.html

                                          Rudolf II.

V roku 1609 vydal Majestát (Rudolfov majestát) – dokument, ktorý uzákoňoval, že nikto, ani poddaný, nesmie byť nútený ku katolicizmu ani k evanjelictvu. Uvedený dokument bol úspechom českej stavovskej opozície. Zaručoval slobodu vierovyznania bez ohľadu na postavenie jednotlivca. Aby boli dodržané ustanovenie Majestátu, bolo zvolených tridsať ochrancov viery (po desiatich z každého stavu). Problémy v krajine ale dokument nevyriešil úplne a pretrvávali aj za vlády Rudolfovho nástupcu – Ferdinanda.

 

 

Ferdinand:

Nástupca Rudolfa II. Rudolfov majestát síce ďalej platil, ale jeho ustanovenia sa porušovali, nedodržiavali, kvôli čomu rástla nespokojnosť stavovskej opozície.

Tá sa rozhodla zvolať veľké zhromaždenie – zjazd do Prahy:

21. máj 1618 – český protestantský snem v Prahe – počas neho došlo ku druhej pražskej defenestrácii katolíckych hodnostárov.

Uskutočnila sa 23. mája 1618. Z okien kráľovskej kancelárie na Pražskom hrade vyhodili katolíckych miestodržiteľov: Viliama Slavatu, Jaroslava Bořitu a úradníka Fabrícia (defenestrácia - je násilné vyhodenie z okna). Zhodili Habsburgovcov z trónu a za kráľa si zvolili Fridricha Falckého.

 

 

Fridrich Falcký:

  • Je známy ako „zimný kráľ“, pretože vládol len jednu zimu, jeden rok.

 

http://sk.wikipedia.org/wiki/Fridrich_V._%28Falcko%29

 

Boj stavovskej opozície ale nebol jednotný. Samotná vysoká šľachta bola rozdelená na dva tábory – tábor protihabsburský a tábor habsbursko-katolícky. Na čele odboja stála zámožná šľachta, kým drobná šľachta a meštianstvo boli vnímaní ako druhoradí. Veľkou chybou ale bola izolácia od ľudu a neochota šľachty pristúpiť na reformy, ktoré by pomohli ľudu a získali ho na stranu opozície.

Opozícia sa výrazne spoliehala aj na pomoc zvonku, očakávala napr. pomoc od Jakuba I., anglického kráľa, svokra Fridricha Falckého,...

Na uvedené udalosti samozrejme reagovali aj Habsburgovci – získali podporu žoldnierskych vojsk, ale ja podporu zvonku, napr. od poľského a španielskeho kráľa, od pápeža. V roku 1620 tieto vojská vtrhli do Čiech a rozhodujúca bitka sa odohrala:

 

 

BITKA NA BIELEJ HORE PRI PRAHE:

18. novembra 1620 - došlo k ozbrojenému stretu na Bielej hore pri Prahe s vojskami katolíckej ligy na čele s Tilly-om. České stavy boli porazené, nevydržali nápor vojenskej presily cisárskych vojsk, ktoré postupne obsadili celé Čechy a Moravu.

Kráľ Fridrich Falcký ušiel, nastalo pobielohorské obdobie temna, konali sa popravy.

 

Následky stavovského odboja v Čechách:

  • České stavy boli porazené.

  • Cisár Ferdinand prevzal moc a zaviedol absolutizmus.

  • Výraznou mierou podporoval katolicizmus a staral sa o jeho šírenie.

  • Začalo veľké prenasledovanie opozície.

  • Šľachte a mešťanom bol konfiškovaný majetok.

  • Asi ¾ pôdy pripadla cisárovi Ferdinandovi a jeho prívržencom.

  • Katolíctvo bolo uznané za jediné povolené vyznanie.

  • V roku 1627 bolo dokonca vydané nariadenie, ktoré hovorilo o tom, že tí, ktorí nebudú nasledovať panovníka v náboženstve, musia opustiť krajinu.

  • Začala sa masová emigrácia do okolitých európskych krajín, lebo mnohí v Čechách s uvedeným nariadením nesúhlasili.

  • Do vyhnanstva odišli aj mnohé významné osobnosti.

  • Z osobností, ktoré odišli, je známy napr. Jan Amos Komenský:

  • Bol český (ale za svojho ho niekedy považujú aj Slováci, Maďari, Nemci a pod.) pedagóg, jazykovedec, prírodovedec.

  • Autor významných pedagogických spisov – Didactica magna, Orbic Pictus,...

 

Dôležitá udalosť sa odohrala 21. júna 1621:

  • Na príkaz cisára boli na Staromestskom námestí popravení príslušníci opozície.

  • Poprava bola uskutočnená na výstrahu, aby sa už podobné udalosti v Čechách neuskutočnili.

  • Popravených bolo 27 českých a nemeckých účastníkov odboja.

  • Medzi popravenými boli aj veľmi významné osobnosti doby, českého politického a kultúrneho života.

     

Známy je napr. Ján Jesénius:

  • Lekár - chirurg, anatóm, vzdelanec, filozof, významný predstaviteľ humanistickej vzdelanosti

  • Dejateľ československého protihabsburského odboja, českej a slovenskej kultúry.

  • Dekan Lekárskej fakulty v Prahe.

  • V roku 1600 v Prahe  vykonal verejnú pitvu, prvú v strednej Európe.

  • Opísal ju v osobitnom diele – Pražská pitva.

 

Aby Habsurgovci a katolícka šľachta potvrdili svoje definitívne víťazstvo, vydali v roku 1627 novú ústavu:

 

Obnovené zriadenie zemské – ústava určovala:

  • Že habsburský rod sa stal dedičný aj po meči aj po praslici.

  • Že cudzia šľachta sa mohla sťahovať do Čiech slobodne.

  • Jediným uznaným náboženstvom sa stalo katolícke.

  • Nemčina bola postavená na úroveň češtiny.

  • Všetky uvedené udalosti mali pokračovanie v tzv. tridsaťročnej vojne.

 

 

 

Zopakujte si:

1. Charakterizujte 16. storočie z hľadiska politického a náboženského vývoja.

2. Vymenujte príčiny vypuknutia tridsaťročnej vojny.

3. Popíšte udalosti v Čechách po Bitke na Bielej hore.

 

 

 

Použitá literatúra:

DEJEPIS NA DLANI. 1. vyd. 2004. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01211-7

ĎURČO, E.: Dejepis na dlani. 1. vyd. 1995. Enigma. Bratislava. ISBN 80-88798-00-0

KOLEKTÍV AUTOROV: Dejiny Európy. 1. vyd. 1997. Mladé letá. Bratislava. ISBN 2.01.14.51434

LAROUSSE: Dejiny sveta. 1. vyd. 1992. Mladé letá. Bratislava. ISBN 80-06-01150-8


 

 

Zdroje obrázkov:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Fridrich_V._%28Falcko%29

http://markijan.wz.cz/rudolfII.html