MARTINSKÁ DEKLARÁCIA - je to jeden zo základných dokumentov zrodu Česko-slovenského štátu.

 

 

Slováci a vznik ČSR – stručná charakteristika:

  • Formovanie 1. ČSR sa v 20. storočí sa spájalo s USA, kde v roku 1907 založili tamojší Slováci spolkovú organizáciu – Slovenskú ligu.

  • V roku 1915 predstavitelia Slovenskej ligy a Českého národného združenia spísali Clevelandskú zmluvu – program spojenia českého a slovenského národa vo federatívnom zväzku s úplnou národnou autonómiou Slovenska, vlastným snemom a slovenskou štátnou správou.

  • V roku 1916 v o Francúzsku vznikla Československá národná rada – ústredná zahraničný orgán boja za samostatné Československo.

  • Hlavnými osobnosťami zahraničného odboja vo Francúzsku boli T. G. Masaryk a M. R. Štefánik.

  • V roku 1918 Slováci a Česi spísali v USA Pittsburskú dohodu o zriadení štátu, v ktorom malo mať Slovensko samostatnú správu.

  • 18. októbra 1918 bolo v USA vypracované a zverejnené Vyhlásenie československej samostatnosti – Washingtonská deklarácia.

  • Všetky uvedené a ďalšie kroky viedli k formovaniu samostatnej Československej republiky.

 

28. október 1918 – vznik Československej republiky – jej vznik bol vyhlásený v Prahe Národným výborom.

 

Domáci odboj za vytvorenie samostatnej Československej republiky sa spájal so Slovenskou národnou stranou. Jej predsedom v roku 1918 bol Matúš Dula.

JUDr. Matúš Dula zvolal dve porady – 29. a 30. október 1918. Na oboch sa rokovalo o návrhoch zásadnej štátnopolitickej deklarácie, ktorá mala byť vyjadrením ich postoja ku vzniku republiky.

Deklaračné zhromaždenie bolo zvolané do MARTINA. Pozvánku na deklaračné zhromaždenie vydali Národné noviny spolu s inými článkami, ktoré predznačovali konanie zhromaždenia a jeho obsah.

Uhorská vláda hľadali cesty, ako zabrániť rozpadu Uhorskej monarchie a vytvoreniu Československej republiky. Do Martina poslala pohraničnú políciu aj jednotky 15. Honvédskeho pluku.

 

Zhromaždenie sa napokon konalo a bola na ňom prijatá tzv. MARTINSKÁ DEKLARÁCIA:

  • Zhromaždenie sa konalo v budove Tatra banky v Martine.

  • Zúčastnilo sa cca 200 účastníkov, zástupcov všetkých politických smerov zo Slovenska.

  • Účastníci, vedomí si historického významu stretnutia, ale aj povzbudení vývojom udalostí, prejavil v dôležitých otázkach jednomyseľnosť.

  • Najprv prijali rozhodnutie o vytvorení Slovenskej národnej rady. SNR mala 20 členov a 12-členný výkonný výbor.

  • V mene tejto Slovenskej národnej rady zhromaždenie prijalo Deklaráciu slovenského národa, ktorú potom predniesol Samuel Zoch.

  • Hlavné slovo pri jej zostavovaní a spísaní mali E. Stodola, J. Damborský a S. Zoch. Práve Zoch (evanjelický farár) Deklaráciu slovenského národa štylisticky upravil.

  • Pozitívne ich ovplyvnilo aj vyhlásenie Rakúsko-uhorského ministra zahraničných veci – J. Andrášiho vláde USA zo dňa 27. októbra 1918, v ktorom monarchia prijala podmienky Dohody a amerického prezidenta Wilsona (známych 14 Wilsonových bodov).

  • Deklarácia predstavovala v danej dobe veľmi dôležitý štátoprávny dokument o postavení Slovenska v novom štáte.

  • Spolu s Vyhlásením československého štátu 28. októbra 1918 v Prahe položila základy vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov.

  • Za jediného legitímneho predstaviteľa slovenského národa vyhlásila Slovenskú národnú radu. Ona jediná mohla v mene slovenského národa hovoriť a konať.

  • Deklarácia jasne vyjadrila rozhodnutie Slovákov rozísť sa s Uhorskom.

  • Vyjadrila rozhodnutie vytvoriť spoločný štát s Čechmi.

  • Účastníci slávnostného zhromaždenia síce počas dňa zvolili SNR a prijali aj spomínanú Deklaráciu, ale už na večer toho istého dňa museli prijať zásadné opatrenia.

  • Dôvodom bol príchod Milana Hodžu. Ten bol, ako jeden z mála Slovákov, svedkom vyhlásenia Československa v novom hlavnom meste novej republiky.

  • M. Hodža totiž prítomným oznámil, že československý štát je už niekoľko desiatok hodín realitou.

  • Preto sa niektorí z tých, ktorí Deklaráciu podpísali, opäť zišli a urobili v dokumente niekoľko zmien. Tie reagovali na novú historickú situáciu.

 

,,Na základe tejto zásady prejavujeme svoj súhlas s tým novo utvoreným medzinárodným položením, ktoré dňa 18. októbra 1918 formuloval prezident Wilson a ktoré dňa 27. októbra 1918 uznal rakúsko-uhorský minister zahraničia,“ zhodli sa deklaranti.

 

Pôvodný text aj zápisnica o priebehu zhromaždenia sa stratili.

Tabuľa na budove bývalej Tatra banky v Martine, kde sa konalo spomínané zhromaždenie.

 

 

Text Deklarácie slovenského národa:

Zastupitelia všetkých slovenských politických strán, zhromaždení dňa 30. októbra 1918 v Turčianskom Sv. Martine a organizovaní v Národnú Radu slovenskej vetvy jednotného česko-slovenského národa, trvajú na zásade samourčovacieho práva národov, prijatej celým svetom. Národná Rada vyhlasuje, že v mene česko-slovenského národa bývajúceho v hraniciach Uhorska je jedine ona oprávnená hovoriť a konať.

Nie je na to oprávnená uhorská vláda, ktorá za celé desaťročia nepoznala vážnejšej úlohy, ako potlačovať všetko, čo je slovenské, nepostavila a nedovolila nášmu národu ani jedinej školy, nedovolila, aby sa slovenskí ľudia dostali do verejnej správy a úradov, náš ľud majetkové ničila a vykorisťovala svojou stredovekou feudálnou sústavou a politikou.

Nie sú oprávnené na to, aby v mene slovenského ľudu hovorili ani tie tak zvané zastupiteľské zbory, ktoré sú zostavené na základe úzkeho volebného práva, nedopúšťajúceho prejaviť vôľu národa a pozostávajúce z ľudí, ktorí vzdor nariadeniu zákona nedopustili na výboroch Čisto slovenských stolíc ani len slovenského slova.

Nie sú na to oprávnené ani také zhromaždenia, ktoré vynášajú uzavretie pod tlakom cudzieho násilia.

V mene slovenského národa na Slovensku oprávnená je teda hovoriť jedine Slovenská Národná Rada.

Národná Rada česko-slovenského národa v Uhorsku obydleného osvedčuje:

  1. Slovenský národ je čiastka i rečové i kultúrno-historicky jednotného česko-slovenského národa. Na všetkých kultúrnych bojoch, ktoré viedol český národ a ktoré ho urobili známym na celom svete, mala účasť i slovenská vetev.

  2. Pre tento česko-slovenský národ žiadame i my neobmedzené samourčovacie právo na základe úplnej neodvislosti. Na základe tejto zásady prejavujeme svoj súhlas s tým novoutvoreným medzinárodným právnym položením, ktoré dňa 18. októbra formuloval predseda Wilson a ktoré dňa 27. októbra uznal rakúsko-uhorský minister zahraničia.

  3. Žiadame okamžité uzavretie pokoja, a síce na všeľudských kresťanských zásadách, aby pokoj bol taký, žeby medzinárodno-právnymi zárukami znemožňoval ďalšiu vojnu a ďalšie zbrojenie.

Sme presvedčení, že náš snaživý a nadaný slovenský národ, ktorý vzdor neslýchanému útisku dospel na taký stupeň národnej kultúry, nebude vylúčený z požehnania pokoja a zo spolku národov, ale i jemu bude dopriate, aby sa dľa svojho rázu mohol vyvinovať a dľa svojich síl prispel ku všeobecnému pokroku človečenstva.

Zo zasadnutia Slovenskej Národnej Rady.

V Turčianskom Svätom Martine 30. októbra 1918.

Karol A. Medvecký v .r ., tajomník Slovenskej Národnej Rady

Matúš Dula v .r ., predseda Slovenskej Národnej Rady

 

 



Zopakujte si:
1. Vymenujte najvýznamnejšie dokumenty a dohody, ktoré predchádzali Martinskej deklarácii a spájali sa so vznikom 1. ČSR.
2. Vysvetlite podstatu Martinskej deklarácie.
3. Porovnajte činnosť a aktivity domáceho a zahraničného odboja pri vzniku 1. ČSR.

Použitá literatúra:
CHOVANEC, J.: Martinská deklarácia. Muži Deklarácie. 1. vyd. 1998. MPC. Banská Bystrica. ISBN 80-8041-239-1
http://www.klasici.sk/node/511
Súkromné materiály autorky