6. Sloh
Komunikácia je dorozumievanie alebo sprostredkovanie myšlienok, predstáv, informácií či zámerov iným osobám.
Komunikácia je výmena informácií medzi jedincami pomocou spoločného systému znakov.
Druhy komunikácie:
-
ústna – písomná,
-
súkromná – verejná,
-
oficiálna – neoficiálna,
-
priama – nepriama,
-
monologická – dialogická.
Ústna a písomná komunikácia
Ústna a písomná komunikácia je dorozumievanie prostredníctvom jazykových prostriedkov.
Ústna komunikácia je dorozumievanie prostredníctvom hovoreného slova.
Môže to byť napríklad osobný rozhovor dvoch alebo viacerých osôb, skupinová diskusia, porada, telefonický rozhovor a iné situácie, keď hovoriaci používa na komunikáciu hovorené slovo.
Základné znaky:
-
prebieha medzi dvoma alebo viacerými komunikujúcimi,
-
vyžaduje si pružnosť myslenia, dobrú slovnú zásobu,
-
okamžitá spätná väzba,
-
je ľahko uskutočniteľná,
-
vyžaduje si len malú prípravu.
Písomná komunikácia je dorozumievanie prostredníctvom písaného slova.
Základné znaky:
-
podloženosť obsahu,
-
dostatok času na prípravu,
-
dostatok času na dôkladné prečítanie,
-
pomalá alebo žiadna spätná väzba.
.
Súkromná a verejná komunikácia
Súkromná komunikácia prebieha v súkromnej sfére.
Základné znaky:
-
časté používanie nespisovných slov, slangových výrazov, rodinné slová, nedokončené vety,
-
bohatá modalita viet – používanie rozkazovacích a opytovacích viet,
-
malá vzdialenosť medzi komunikujúcimi,
-
používanie výraznej gestikulácie a mimiky.
Verejná komunikácia prebieha vo verejnej sfére, v prostriedkoch masovej komunikácie.
Základné znaky:
-
používanie spisovného jazyka, zdvorilostných formuliek a odborných výrazov,
-
väčšia vzdialenosť medzi komunikujúcimi,
-
minimálne využívanie gestikulácie a mimiky.
Oficiálna a neoficiálna komunikácia
Oficiálna komunikácia je dorozumievanie, ktoré sa realizuje vo verejnej sfére, na úradoch.
Základné znaky:
-
prísne dodržiavanie spisovného jazyka,
-
používanie zdvorilostných formuliek,
-
spoločenský odstup.
Neoficiálna komunikácia je dorozumievanie, ktoré sa realizuje v súkromnej sfére.
Základné znaky:
-
časté používanie nespisovných slov, slangových a rodinných výrazov,
-
vety sú často nedokončené,
-
časté používanie opytovacích, rozkazovacích a zvolacích viet,
-
malá vzdialenosť medzi účastníkmi komunikácie.
Priama a nepriama komunikácia
Priama komunikácia je spôsob dorozumievania, pri ktorom sú obaja účastníci v priamom kontakte.
Základné znaky:
-
existuje spätná väzba,
-
spontánna,
-
nepripravená,
-
nevyžaduje prísne dodržiavanie spisovnej normy.
Nepriama komunikácia je dorozumievanie, pri ktorom účastníci nie sú v tej istej chvíli na rovnakom mieste.
Základné znaky:
-
chýba bezprostredná spätná väzba,
-
často môže dochádzať k nedorozumeniam,
-
súčasná informačno-technologické komunikácie (SMS, MMS, internet) odstraňujú nevýhody nepriamej komunikácie.
Monologická a dialogická komunikácia
Monologická komunikácia je komunikácia, pri ktorej hovorí iba jeden človek.
Základné znaky:
-
stála komunikačná situácia,
-
hovorí iba jeden človek,
-
chýba verbálna spätná väzba,
-
komunikačné roly sa nestriedajú.
Dialogická komunikácia je komunikácia, pri ktorej sa dorozumievajú minimálne dvaja ľudia.
Základné znaky:
-
komunikujú minimálne dvaja účastníci,
-
funguje spätná väzba,
-
komunikačné roly sa striedajú.
Zopakujte si:
1. Čo je komunikácia?2. Ktoré druhy komunikácie poznáš?
3. Aký je rozdiel medzi priamou a nepriamou komunikáciou?
4. Ktoré znaky sú typické pre ústnu komunikáciu?
5. Ktoré znaky sú typické pre súkromnú komunikáciu?
Použitá literatúra:
Krajčovičová - Keselová: Slovenský jazyk pre 7. ročník základných škôl. SPN, Bratislava, 2010. 92 s.Péteryová, O. a kol.: Zbierka úloh zo slovenského jazyka na prijímacie skúšky na stredné školy. Didaktis, Bratislava, 1992. 144 s.
Ripka, I. a kol.: Príručka slovenského pravopisu pre školy a prax. Ottovo nakladateľstvo, Bratislava, 2005. 670 s.