Francúzska buržoázna revolúcia alebo Veľká francúzska revolúcia bola revolúcia, ktorá prebehla vo Francúzsku v rokoch 1789 - 1799 s cieľom odstrániť absolutistickú moc Bourbonovcov (kráľa Ľudovíta XVI.).

 

 

Príčiny a ciele revolúcie

Hlavnou príčinou revolúcie bola sociálna, hospodárska a politická kríza Francúzska v 18. storočí a najmä:

  • absolutizmus (vrchol dosiahol za vlády Ľudovíta XIV. - „kráľ Slnko“),

  • nespokojnosť s nákladným životom kráľovského dvora vo Versailles - prepych a luxus, ale aj náklady súvisiace s vojnami - napr. vojna o španielske dedičstvo (1701 –1714) alebo americká revolúcia (1775 – 1783),

  • nezvolávanie zhromaždenia generálnych stavov od roku 1614 (generálne stavy vznikli v roku 1302 ako poradné zhromaždenie kráľa, najmä na schvaľovanie daní),

  • rozdelenie francúzskej spoločnosti na 3 stavy: šľachtu, duchovenstvo a mešťanov,

  • neúspech francúzskej zámorskej koloniálnej politiky a strata kolónií

  • neúroda v roku 1788, ktorá priniesla hlad a biedu pre najchudobnejšie vrstvy.

 

Revolúcia sa inšpirovala myšlienkovým hnutím – osvietenstvom (šíriteľmi boli osvietenskí učenci Rousseau, Montesquieu, Voltaire) a americkou revolúciou (1775 - 1783), predovšetkým Deklaráciou nezávislosti USA (1776).

Hlavnou silou revolúcie boli ľudové masy na čele s bohatým meštianstvom (buržoáziou). Ich cieľom bolo odstrániť daňové privilégiá, presadiť slobodné podnikanie, obmedziť absolutistickú moc panovníka a získať politickú moc.

 

 

Spoločnosť

Francúzska spoločnosť sa v 18. storočí delila na tri stavy:

  • 2 privilegované (asi 2% obyvateľstva, nemuseli platiť dane, mali politickú moc, mohli podnikať) – 1. stav/duchovenstvo, 2. stav/šľachta.

  • 1 neprivilegovaný (asi 98 % obyvateľstva, museli platiť dane, nemali politickú moc, mali obmedzené možnosti podnikania) - 3. stav/mešťania (vrátane roľníkov a remeselníkov).

Nad stavmi stála absolútna (neobmedzená) moc panovníka. Tesne pred revolúciou sa väčšina obyvateľov živila poľnohospodárstvom, najviac ľudí žilo na dedinách. Pôda bola veľmi drahá, roľníci aj veľkostatky mali malé výnosy a stúpla cena potravín.

 

 

Obdobie pred revolúciou

Vo Francúzsku vládol rod Bourbonovcov. Absolutizmus vo Francúzsku vrcholil za vlády Ľudovíta XIV. (1643 - 1715). Tituloval sa za „kráľa Slnko“, mal neobmedzenú moc (pod heslom „štát som ja“) a zaviedol policajný režim. Aby zachránil štát pred finančným krachom, poveril ministra financií Colberta, aby zaviedol novú hospodársku politiku merkantilizmus, ktorý podporoval domácu výrobu a zahraničný obchod. Ani to však nezachránilo Francúzsko, ktoré sa na začiatku 18. storočia ocitlo vo finančnej kríze spôsobenej nákladným životným štýlom kráľovského dvora (symbolom luxusu bol zámok vo Versailles).

Za jeho nasledovníka Ľudovíta XV. (1715 – 1774) štátny dlh poklesol¸ nastal hospodársky rast. Z tohto rastu ťažilo bohaté meštianstvo, ale rast príjmov pracujúcich spôsobil prudký rast cien. To viedlo k poklesu ceny obilia a presunu obyvateľov z vidieka do miest. Aj Ľudovít XV. viedol nákladnú zahraničnú politiku a snažil sa získať nové územia v zámorí. Tieto plány nevyšli a štátu ostali veľké dlhy.

Za vlády Ľudovíta XVI. (1774 – 1792) sa naplno prejavila finančná kríza. K napätej situácii prispievala aj kráľova manželka Mária Antoinetta (dcéra Márie Terézie), ktorá bola medzi Francúzmi veľmi neobľúbená (známa je príhoda, podľa ktorej kráľovná na poznámku, že ľud nemá ani na chlieb, odvetila, nech teda jedia koláče). Vláda Ľudovíta XVI. vytvorila veľké dlhy, ktoré riešila zvyšovaním daní. Dane však platil iba tretí stav, ostatné dva stavy dane neplatili. Takmer všetky príjmy z daní pohltili výdavky kráľovského dvora. Narastala tak nespokojnosť obyvateľstva, ku ktorej prispela aj veľká neúroda v roku 1788 a vypuknutie revolúcie bolo len otázkou času.

 

 

Začiatok revolúcie

Kráľ Ľudovít XVI. zvolal na 5. mája 1789 (po 175 rokoch) do Versailles zasadnutie generálnych stavov. Napriek tomu, že tretí stav mal v generálnych stavoch väčšie zastúpenie (viac účastníkov) ako ostatné dva stavy spolu, nemohol ani jednu svoju reformu presadiť, lebo každý stav mal jeden hlas. Pre svoju nespokojnosť sa tretí stav rozhodol, že bude zasadať samostatne a jeho poslanci sa vyhlásili za Národné zhromaždenie a rozhodli sa sformulovať novú ústavu. Postupne sa k Národnému zhromaždeniu pridali aj sympatizanti z ďalších stavov. Kráľ nakoniec prijal existenciu Národného zhromaždenia a 9. júla 1789 sa Národné zhromaždenie premenovalo na Ústavodarné národné zhromaždenie, ktoré žiadalo:

  • odstrániť absolutizmus,

  • uskutočniť daňovú reformu a reformu súdnictva,

  • zabezpečiť demokratické slobody.

 

Kráľ sa rozhodol povolať do Versailles a Paríža vojakov s cieľom rozpustiť Ústavodarné národné zhromaždenie. 14. júla 1789 ľud vtrhol do budovy Invalidovne, kde sa zmocnil zbraní. Potom zaútočil na štátnu väznicu Bastillu, ktorá bola symbolom všetkého, čo nenávideli. Úspešné dobytie Bastilly pod osvietenským heslom sloboda – rovnosť - bratstvo (liberté - egalité - fraternité) sa považuje za začiatok francúzskej buržoáznej revolúcie.

 

 

Priebeh revolúcie v dátumoch

Revolúciu historici delia na nasledujúce fázy:

Prvá fáza (14. júl 1789 – 10. august 1792)

Ústavodarné národné zhromaždenie

Zákonodarné národné zhromaždenie

Druhá fáza (10. august 1792 – 27. júl 1794)

Vláda girondistov

Diktatúra jakobínov

Tretia fáza (27. júl 1794 – 24. december 1799)

Od termidorského prevratu k direktoriátu

Direktórium

Konzulát



Zopakujte si:
1. Kedy, kde a ako sa začala francúzska revolúcia?
2. Aké boli príčiny a ciele revolúcie?
3. Aká bola situácia vo Francúzsku pred revolúciou?
4. V akých fázach prebiehala francúzska revolúcia?

Použitá literatúra:
Tkadlečková, H. a Skladaný M.: Na prahu moderného sveta, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 2001
Bednárová, M., Krasnovský, B., Ulrichová, B.: Dejepis pre 8. ročník základnej školy a 3. ročník gymnázia s osemročným štúdiom, Vydavateľstvo Matice slovenskej, Martin 2011
Baszkiewicz, J. a Meller, S.: Francúzska revolúcia 1789-1794 občianska spoločnosť, Obzor, Bratislava 1989
Kolektív autorov: Encyklopédia histórie sveta, Ottovo nakladatelství, Praha 2010