Prvá fáza revolúcie (14. júl 1789 – 10. august 1792)

Po vypuknutí revolúcie si tretí stav vytvoril ozbrojené jednotky – Národnú gardu a za jej veliteľa bol zvolený La Fayette. Symbolom revolúcie sa stala trikolóra vo farbách červená - biela - modrá (biela je kráľova farba, ostatné dve sú farby Paríža).

 

Revolúcia sa rozšírila do celého Francúzska, davy pálili a rabovali šľachtické sídla, šľachtické rodiny zo strachu utekali do zahraničia a stávali sa z nich emigranti. V mestách sa vlády ujala bohatá buržoázia. Zastavilo sa vyberanie daní. Na vidieku bol zrušený lénny systém, robota (práca na panskom), cirkevné desiatky, privilégiá šľachty a duchovenstva, zaviedla sa rovnosť pred súdom atď. Tým sa všetci občania sa zo dňa deň stali rovnými - zanikli stavy.

 

26. augusta 1789 bola prijatá Deklarácia ľudských a občianskych práv, ktorá napr. zaviedla osobnú slobodu, slobodu myslenia, tlače, presvedčenia a náboženstva, možnosť odporu proti útlaku, nedotknuteľnosť majetku a pod. Deklaráciu z 26. augusta musel schváliť kráľ a ten to odmietal urobiť. V krajine zavládol chaos, nikto neplatil dane a vypukla hospodárska kríza. V septembri 1789 v Paríži začali ľudové nepokoje, preto kráľ povolal vojsko. Vzbúrenci prinútili kráľa Ľudovíta XVI. prijať deklaráciu. Kráľ sa z Versailles presídlil do Paríža (do Tuileries).

 

V Ústavodarnom národnom zhromaždení sa spočiatku vytvorili len dve strany:

  • aristokrati (zástancovia starého zriadenia - kráľovstva),

  • patrioti (zástancovia nového poriadku - revolúcie).

 

Patrioti sídlili v kláštore Sv. Jakuba, preto sa nazývali jakobíni. Väčšina jakobínov chcela republiku. Nastalo obdobie reforiem - znárodnenie cirkevného majetku, nové administratívne členenie Francúzska na 83 departementov, reforma cirkvi.

 

Kráľ Ľudovít XVI. prijal reformy iba na oko, ale v skutočnosti tajne žiadal európskych kráľov, aby proti revolúcii v jeho krajine zasiahli. V júni 1791 sa kráľ s rodinou pokúsil o útek z Paríža, ale v mestečku Varennes ho napriek prestrojeniu za mešťana (vďaka portrétu na minci) ho spoznal syn poštového úradníka. Útek bol zmarený a kráľovská rodina sa musela vrátiť do Paríža. To, že sa kráľ chcel spojiť s cudzími mocnosťami vyvolalo odpor verejnosti a kráľa považovali za vlastizradcu.

 

3. septembra 1791 Ústavodarné národné zhromaždenie odhlasovalo ústavu - Francúzsko sa stalo konštitučnou monarchiou (moc kráľa je obmedzená ústavou). Kráľ mal právo vymenovať vládu, ale bez podpisov jej ministrov nemohol nič vykonať. Ostali mu iba diplomatické úlohy. Ústavodarné národné zhromaždenie sa od 1. októbra 1791 premenovalo na Zákonodarné národné zhromaždenie, malo 745 poslancov volených na dva roky a bolo nerozpustiteľné.

 

20. apríla1792 Francúzsko na kráľov návrh vyhlásilo vojnu Rakúskej monarchii, ktorá s prestávkami trvala až do bitky pri Waterloo roku 1815. Začiatkom júla aj vojsko Prusov začalo útok proti Francúzsku. 10. augusta 1792 vypuklo v Paríži povstanie, ktorého výsledkom bolo zosadenie kráľa z trónu (dôvodom bola vlastizrada) a jeho uväznenie vo väznici v Temple.

 

 

Druhá fáza revolúcie (10. august 1792 – 27. júl 1794)

V septembri 1792 sa prvý raz zišiel novozvolený Konvent girondistov (girondisti - predstavitelia obchodno-priemyselnej buržoázie, pochádzali z oblasti Girond, zástancovia republiky, chceli zabrániť poprave kráľa), ktorý zrušil monarchiu a 21. septembra 1792 vyhlásil Francúzsko za republiku.

 

V decembri 1792 až januári 1793 sa konal proces s kráľom Ľudovítom XVI. – kráľa súdil Konvent. Girondisti boli proti celému procesu a robili všetko na záchranu kráľa, ale márne. 17. januára 1793 Konvent schválil popravu kráľa a 21. januára 1793 kráľa Ľudovíta XVI. popravili ako obyčajného človeka na námestí (gilotínou mu sťali hlavu). V októbri 1793 popravili aj jeho manželku Máriu Antoinettu (ich syn zomrel ako dieťa vo väznici v Teple a dcéra sa vrátila do Rakúskej monarchie - k svojim príbuzným Habsburgovcom, kde prežila celý život). Jej poprava prehĺbila nenávisť Rakúska k Francúzsku. Postupne vznikla koalícia európskych štátov (Rakúsko, Prusko, Španielsko, Anglicko a i.), ktoré chceli poraziť Francúzsko a zastaviť hrozbu šírenia revolúcie v Európe. Francúzsko sa ocitlo vo vojnovom stave s väčšinou Európy a utrpelo niekoľko ťažkých porážok.

 

Hospodárske ťažkosti a ohrozenie Francúzska cudzími armádami viedli k zmene pomerov v Konvente. Oslabila sa moc girondistov, ktorých zvrhlo povstanie a k moci s dostali radikálni jakobíni (jún 1793). Zvrhnutím girondistov sa začala tzv. jakobínska diktatúra - diktátorský vojnový režim. Konvent zriadil v roku 1793 Výbor pre všeobecné blaho a do jeho čela sa dostal Maximilian Robespierre. Postupne sa Výbor pre verejné blaho stal centrom vlády Francúzska. Bola zavedená všeobecná branná povinnosť, zlepšil sa stav armády a do konca roka 1793 boli spojenci vytlačení z územia Francúzska. Bol schválený Zákon o podozrivých osobách a dozorné výbory boli poverené zostavením zoznamov podozrivých osôb, bol zriadený Revolučný tribunál, ktorý denne vynášal desiatky rozsudkov smrti (medzi odsúdenými boli kráľovná, šľachta, významné osobnosti, ale aj ľudia, ktorí sa nepáčili režimu jakobínov) Na urýchlenie popráv sa používal zdokonalený nástroj doktora Guillotina, ktorý dostal pomenovanie gilotína (nástroj na stínanie hláv, fungujúci na princípe kladky). Počas revolúcie bol zavedený nový kalendár - jednotlivé mesiace revolucionári premenovali podľa ročných období, týždne zamenili tzv. dekádami (kalendár zrušili od 1.1.1806.) 24.6.1793 bola prijatá nová ústava vychádzajúca z Rousseauovej filozofie a zaručovala občanom základné buržoázne práva a slobody: zhromažďovania, tlače, prejavu, vlastníctva, právo povstať proti vláde, ktorá by zneužívala svoju moc, volebné právo všetkým mužom nad 21 rokov - uvedenie ústavy do platnosti sa však neuskutočnilo.

 

Postupne nastali rozpory medzi jakobínmi. V marci 1794 dal Robespierre pozatýkať a popraviť mnohých jakobínov, ktorých obvinil zo stykov s Angličanmi. Všetci sa ho báli a keď v júni 1794 oznámil, že sa spustí ďalšia vlna zatýkania a popráv, zdvihla sa proti nemu opozícia. 27. 7. 1794 bol v Konvente zatknutý a následne popravený. Smrťou Robespierra sa skončila druhá fáza revolúcie.

 

 

Tretia fáza revolúcie (27. júl 1794 – 24. december 1799)

Sprisahanci, ktorí zvrhli a popravili Robespierra sa nazvali Termidorskou reakciou (podľa názvu mesiaca v novom revolučnom kalendári). Sprisahanci hneď zlikvidovali výbory, Konvent sa skladal z dvoch komôr - tvorila ho Rada starších a Rada 500 a na čele republiky stálo 5-členné direktórium s výkonnou mocou. 23. 9. 1795 bola prijatá nová ústava podľa vzoru Anglicka a znamenala návrat k ideám z roku 1789.

 

Proti vláde vznikla opozícia, o návrat do predrevolučných pomerov sa pokúša royalistická šľachta (v októbri 1795 sa pokúšala aj o zvrhnutie vlády a návrat kráľovstva), Grakchus Babeuf sa v 1796 postavil na čelo tzv. Spisahania rovných a žiadal nastolonie rovnosti pre všetkých obyvateľov - obe sprisahania boli potlačené.

 

Francúzska armáda začala dosahovať vojenské úspechy, Španielsko sa pripojilo k Francúzsku a v protifrancúzskej koalícii ostáva už len Anglicko a Rakúsko. V bojoch proti Rakúsku sa vyznamenal mladý Napoleon Bonaparte, ktorý bol zvolený za veliteľa francúzskej armády. V severnom Taliansku rozdrvil Rakúšanov a donútil ich v roku 1797 v Campo-Formio uzavrieť mier. V tom čase stratilo Direktórium dôveru buržoázie, muselo potláčať vzbury obyvateľstva, prehlbovali sa hospodárske a finančné problémy v krajine. Záchranu videli v armáde a preto povolali do Paríža mladého Napoleona Bonaparta. Keď Napoleon v októbri 1799 dorazil do Paríža, všade ho vítali. 9.11.1799 uskutočnil štátny prevrat, po ktorom boli vymenovaní 3 konzuli. Tento čin sa pokladá za definitívny koniec francúzskej buržoáznej revolúcie.

 

24. decembra 1799 vstúpila do platnosti nová ústava, ktorá vo Francúzsku zaviedla konzulát. Platilo všeobecné volebné právo. Parlament tvorili dve volené komory: Tribunát a Zákonodarný zbor. Okrem toho existovala Štátna rada a Senát, ktorých členov menovali traja konzuli. Títo traja konzuli tvorili vládu, ale faktickým vládcom bol len jeden z nich, tzv. prvý konzul, ktorým bol sám Napoleon Bonaparte. Francúzska revolúcia sa skončila.

 

 

Výsledky revolúcie

Francúzska revolúcia chcela zvrhnúť monarchiu (vládu jedného muža), ale nakoniec nastolila znova vládu jedného muža, aj keď pod názvom „konzulát“. Na druhej strane však veľa zákonov a výdobytkov revolúcie zostalo zachovaných. Revolúcia sa „preslávila“ aj svojou krutosťou a tisíckami popravených obetí. Aj napriek tomu získala prívlastok „veľká“.



Zopakujte si:
1. Opíš prvú fázu revolúcie.
2. Opíš druhú fázu revolúcie.
3. Opíš tretiu fázu revolúcie.
4. Aké výsledky priniesla francúzska revolúcia?

Použitá literatúra:
Tkadlečková, H. a Skladaný M.: Na prahu moderného sveta, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 2001
Bednárová, M., Krasnovský, B., Ulrichová, B.: Dejepis pre 8. ročník základnej školy a 3. ročník gymnázia s osemročným štúdiom, Vydavateľstvo Matice slovenskej, Martin 2011
Baszkiewicz, J. a Meller, S.: Francúzska revolúcia 1789-1794 občianska spoločnosť, Obzor, Bratislava 1989
Kolektív autorov: Encyklopédia histórie sveta, Ottovo nakladatelství, Praha 2010