Krv je nepriehľadná, väzká tekutina červenej farby. V tele človeka je približne 5,5 litra krvi, pričom ženy majú, vzhľadom na nižší počet červených krviniek ako muži, o približne 10% krvi menej voči nim. Z viac ako polovice (55%) je krv tvorená krvnou plazmou, zvyšok tvoria krvné bunky (45%).
Krvná plazma je tekutá zložka krvi (t.j. krv bez krvných buniek), z 91% je tvorená vodou, zvyšnú časť tvoria rozpustené látky, ako plazmatické bielkoviny, (viac než 120 rôznych proteínov, ktoré zabezpečujú životne dôležité funkcie, napr. obranyschopnosť organizmu, zástavu krvácania), glukóza a anorganické soli. Plazma sa získava odstredením krvi – ako slamovo žltá tekutina. Často sa môžeme stretnúť nie len s pojmom „darovanie krvi“ ale aj „darovanie krvnej plazmy“. Postup, akým sa získava krvná plazma od darcu, voláme plazmaferéza. Počas odberu, ktorý trvá približne 45 minút, sa darcovi vrátia krvinky naspäť do tela. Darcovi sa do žily na hornej končatine zavedie kanyla, ktorou odteká krv do centrifúgy, resp. do filtra. Pri odstredení, resp. filtrovaní sa krv rozdelí na bunky a plazmu, ktorá sa zachytáva a krvné bunky sa vracajú hadičkou k darcovi naspať. Množstvo plazmy, ktoré je možné na jeden krát odobrať, závisí od hmotnosti darcu, maximálne však je to 0,7 litra čistej plazmy. Takto odobratá krvná plazma má široké a nenahraditeľné využitie, hlavne v chirurgii, akútnej medicíne, či pri liečení závažných chorôb. Nedá sa vyrobiť, preto sú mnohí chorí pacienti odkázaní na dobrovoľných darcov. Z krvnej plazmy sa dá separovať až 20 proteínov, ktorých vlastnosti sa dajú využiť v medicíne ale i na výrobu životne dôležitých liekov.
Najdôležitejšie produkty krvnej plazmy sú:
-
albumíny (používajú sa napr. pri veľkoplošných popáleninách, po chemoterapiách, či veľkej strate krvi),
-
imunoglobulíny (napríklad, pri liečbe besnoty, zápalu mozgových blán, a iných, život ohrozujúcich ochoreniach, pri komplikáciách v tehotenstve (rozličný Rh faktor u matky a otca),
-
fibrinogén (hlavne pri vnútorných poraneniach a pri lokálnom hojení rán),
-
faktor zrážanlivosti (využíva sa u hemofilikov).
Okrem už spomínaných bielkovín krvná plazma prenáša napríklad i hormóny a obsahuje naviac tieto ióny:
-
Na+ - v množstve približne 150 mmol/l
-
Cl- - 100 mmol/l
-
(HCO3)- - 30 mmol/l
-
K+ - 5 mmol/l
Dôležité je i pH krvnej plazmy, ktorého normálna hodnota je 7,4 (+/- 0,05).
Krvné bunky
Krvné bunky rozdeľujeme na:
-
Červené krvinky – erytrocyty
-
Biele krvinky – leukocyty
-
Krvné doštičky – trombocyty
Približne v sedemdesiatych rokov 20. storočia sa zistilo, že všetky krvné bunky majú pôvod v krvotvorných kmeňových bunkách kostnej drene, z ktorých až ďalším delením a diferenciáciou vznikajú zrelé bunky s konkrétnou funkciou.
Diferenciácia kmeňových buniek kostnej drene
Červené krvinky
Erytrocyty sú kruhovité bunky bez jadra. Pri pohľade zboku majú tvar „dlhej“ piškóty. U žien sa ich normálne množstvo pohybuje okolo 4,5 . 1012 / liter krvi, u mužov je to viac, okolo 5 . 1012 / l. Zložené sú z vody (60%) a sušiny (40%), ktorú tvorí z 95% krvné farbivo – hemoglobín – Hb - (v každej krvinke je až cca 265 . 106 molekúl Hb).
Erytrocyty vznikajú v kostnej dreni kostných epifýz a v kostnej dreni plochých kostí lebky a trupu z nediferencovaných kmeňových buniek. Vzhľadom k tomu, že červené krvinky nemajú jadro, po dozretí už nie sú schopné sa rozmnožovať. Ich tvorba je veľmi citlivá na rádioaktívne žiarenie – po ožiarení môže dôjsť k anémii.
Červené krvinky sú približne po 4 mesiacoch v obehu odchytávané fagocytárnymi bunkami hlavne v pečeni a v slezine a rozložené enzýmami. Železo sa vráti späť do krvi a časť Hb sa premení na žlčové farbivá.
Na tvorbu erytrocytov je potrebné prijímať dostatok bielkovín, železa a vitamínu B12.
Erytrocity (červené krvinky)
Biele krvinky
Leukocyty sú priesvitné bunky s jadrom. U dospelého človeka je počet bielych krviniek v rozmedzí od 4 . 109 – 10 . 109 na liter krvi. Významnú úlohu hrajú pri imunite, preto ich zvýšené hodnoty nájdeme pri rôznych infekciách, zápaloch či napr. nádorových ochoreniach. Sú schopné meňavkovitého pohybu a môžu prechádzať pomedzi bunky kapilárnej steny. Tiež sú schopné fagocytózy a niektoré vytvárajú protilátky.
Rozdelenie:
-
Granulocyty – dajú sa ofarbiť (obsahujú ofarbiteľné zrnká)
-
Agranulocyty – neobsahujú ofarbiteľné zrnká
„Ofarbiteľné“ leukocyty – granulocyty – majú význam hlavne pri pohlcovaní (fagocytóze) napr. baktérii , ktoré vniknú do organizmu. Ďalej ich rozdeľujeme na:
-
Neutrofilné granulocyty (neutrofily) – predstavujú prvú obrannú líniu tela proti baktériám, ktoré vnikli do organizmu. Zo všetkých granulocytov je ich asi 50% – 70%. Dokážu prenikať do iných tkanív keď sú ohrozené infekciou.
-
Eozinofilné granulocyty (eozinofily) – za normálnych okolností ich percentuálne zastúpenie medzi granulocytmi je do 9%, zvýšené hodnoty nájdeme pri alergiách či parazitárnych ochoreniach.
-
Bazofilné granulocyty (bazofily) – je ich najmenej spomedzi granulocytov, len 0,5%. Ich funkcia spočíva v produkcii látok s vazodilatačnými a antikoagulačnými vlastnosťami.
Neofarbiteľné biele krvinky – agranulocyty – rozdeľujeme na:
-
Lymfocyty – (20 – 40%) – majú hlavný význam v imunitnom systéme organizmu – sú jeho funkčnou jednotkou. Delíme ich na T-lymfocyty a B-lymfocyty. T-lymfocyty vznikajú v kostnej dreni ako nezrelé bunky ale dozrievajú v týmuse. Ich funkcia je regulačná a pri styku s antigénom (cudzorodou látkou) produkujú látky na podporu činnosti ostatných bielych krviniek. B-lymfocyty mjú na svojom povrchu receptory (molekuly imunoglobulínu) pre antigény. Pri stretnutí s ním sa B-lymfocyt začne náhle množiť, pričom vznikajú plazmatické bunky, ktoré produkujú protilátky.
-
Monocyty (2-8% všetkých leukocytov) sú nezrelé bunky krvi, cirkulujúce v krvi. Dostávajú sa do tkanív, kde sa premieňajú na makrofágy. Nájdeme ich napr. v lymfatických uzlinách, slezine, pečeni, roztrúsené sú okolo miest, kde hrozí infekcia. Ich hlavnou funkciou je fagocytóza. Z bielych krviniek sú najväčšie, dozretý makrofág je možné pozorovať i voľným okom. Sústavu fagocytujúcich makrofágov v tkanivách nazývame i retikuloendotelový systém – RES.
V pravo biela krvinka
Krvné doštičky
Trombocyty nie sú bunky ale len ich časti – vznikajú ako úlomky veľkých buniek – megakaryocytov. Podieľajú sa na zástave krvácania, ich normálne hodnoty sa pohybujú okolo 250 . 109 na liter krvi.
V strede aktivovaný trombocyt
Ako sme už spomínali, krvné doštičky majú funkciu pri zástave krvácania, ktoré sa uskutočňuje troma spôsobmi:
1. Trombocyty sa zhlukujú a rozpadajú v mieste poranenia, pričom sa uvoľňuje serotonín, ktorý zužuje cievy v mieste poranenia.
2. Zastavujú krvácanie v drobných cievach tým, že sa v poškodenom mieste zhlukujú, rozpadajú a vytvárajú zátku.
3. Obsahujú rozličné koagulačné faktory, ktoré sú nutné pre zrážanie krvi. Jeho podstatou je premena rozpustnej krvnej bielkoviny fibrinogénu na nerozpustný fibrín, ktorý vytvorí sieť dlhých vlákien – tzv. fibrínovú sieť, v ktorej sa zachytávajú krvné bunky a plazma. Vznikne krvný koláč, ktorý sa po čase zmrští, pričom sa z neho vytlačí krvné sérum – t.j. plazma bez fibrinogénu. Okrem koagulačných faktorov sa na zložitej premene fibrinogénu na fibrín zúčastňujú i iné látky.
Zopakujte si:
1. Aká je normálna hodnota červených a aká bielych krviniek v krvi človeka?2. Kde sa tvoria a dozrievajú T-lymfocyty?
3. Aký je rozdiel medzi krvnou plazmou a krvným sérom?
4. Koľko hemoglobínu obsahuje 1 červená krvinka?
Použitá literatúra:
Novotný, I. – Hruška, M.: Biologie člověka pro gymnázia, Fortuna, Praha, 2008http://www.europlasma.at/sr/europlasma/odber-plazmy.html
http://sk.wikipedia.org/wiki/Lymfocyt_T
http://sk.wikipedia.org/wiki/Lymfocyt_B
Zdroje obrazkov:
http://www.situgen.com/page_sub.asp?topic_id=4&topic2_id=63http://cs.wikipedia.org/wiki/B%C3%ADl%C3%A1_krvinka
http://en.wikipedia.org/wiki/Platelet
http://oddajkrew.kramsk.eu/co-nieco-o-krwi/