Vyšetrenia krvi
Jedným z najbežnejších a nejjednoduchších vyšetrení v medicíne je sedimentácia erytrocytov - FW. Jej podstata spočíva v tom, že ak sa zamedzí zrážaniu krvi, (ako „protizrážadlo“ sa používa citrát sodný), jej súčasti sa rozdelia podľa hmotnosti. Erytrocyty klesajú ku dnu, pričom rýchlosť ich usádzania závisí od zloženia plazmy, ktorá sa oddeľuje pri klesaní červených krviniek ku dnu. Hodnoty sa odčítavajú po hodine a po dvoch, pričom hodnota sedimentácie je výška stĺpca oddelenej plazmy v milimetroch. Normálne hodnoty u žien sú v prvej hodine 2-5 mm, po druhej hodine do 10 (2-5/10), u mužov 5-8/12. Samotné hodnoty nám neurčia presnú diagnózu, skôr napovedia, že v tele sa niekde niečo deje. Zvýšené hodnoty sú pri rôznych ochoreniach, ako napr. angíne, ale i pri rakovine či reumatoidnom zápale kĺbov. Dvojciferné hodnoty svedčia skôr pre zápal, trojciferné, napr. 111/333 pre zhubné ochorenia, ale nemusí to byť pravidlo. Naopak, znížené hodnoty nájdeme pri polyglobúlii, t.j. vysokom počte červených krviniek (zahustenie krvi).
Vyšetrenie sedimentácie červených krviniek
K ďalším hlavným vyšetreniam krvi a krvotvorných orgánov patrí vyšetrenie krvného obrazu, krvný náter, punkcia a biopsia kostnej drene. Vyšetrenie krvného obrazu spočíva v rozbore krvných buniek – stanovuje sa ich počet, objem, percentuálne zastúpenie a veľkosť. Je to základné vyšetrenie na odhalenie nejakej odchýlky v bunkovej zložke krvi. V minulosti sa vyšetrenie krvného obrazu robilo „ručne“ – pomocou mikroskopov, dnes na to slúžia automatické analyzátory. Vyšetrenie krvného náteru znamená priame pozorovanie krvi pod mikroskopom. Umožňuje spoľahlivejšie posúdiť počet, tvar a veľkosť jednotlivých buniek a prípadne ich abnormalít. Rozdiel medzi punkciou a biopsiou kostnej drene spočíva v tom, že pri punkcii sa získava len malá vzorka kostnej drene pomocou špeciálnej ihly a vzorka sa vyhodnotí – analyzuje v mikroskope ako tzv. myelogram, (diferenciálny počet jednotlivých typov buniek kostnej drene), a pri biopsii sa získava „valček“ kostnej drene, čo umožní podrobnejší rozbor.
Ochorenia krvi
Rozpad červených krviniek, pri ktorom sa uvoľňuje hemoglobín do krvi, voláme hemolýza. Je častá u novorodencov, kedy býva spojená s ľahkou novorodeneckou žltačkou (ťažká má inú príčinu).
Príčinou novorodeneckej žltačky je rozpad „prebytočných“ červených krviniek, prejavuje sa ožltnutím kože
Najvážnejším ochorením krvi je leukémia, kedy sa počet bielych krviniek zväčšuje aj 50 – 60 krát. Ide o zhubné ochorenie krvotvorných orgánov, niekedy nazývané aj „rakovina krvi“, čo je však v podstate nesprávne pomenovanie. Pri leukémii dochádza k nekontrolovateľnému množeniu kmeňových buniek krvotvorby na rôznom stupni vývoja. Vznikajúce biele krvinky sú abnormálne, nezrelé a nie sú schopné vykonávať normálnu funkciu. Závažnosť leukémie vyplýva zo značného stupňa zhubnosti, hlavne jej akútnych foriem. Vďaka pokroku v medicíne je možné mnohých pacientov zachrániť.
Pacienta s leukémiou možno liečiť troma hlavnými liečebnými spôsobmi: chemoterapiou, rádioterapiou a transplantáciou krvotvorných buniek.
Príčina vzniku leukémie nie je známa, uvažuje sa napr. o vírusovej infekcii. Niektoré faktory zvyšujú riziko vzniku leukémie – napr. ionizačné žiarenie, genetické zmeny v kmeňových bunkách krvotvorby, chemické látky (napr. benzén), či napríklad i fajčenie.
Ak máme zvýšené hodnoty bielych krviniek, nemusíme však hneď myslieť na leukémiu. Leukocyty sa totiž neškodne rozmnožujú pri zvýšených obranných reakciách imunitného systému. Zvýšené hodnoty leukocytov v kombinácii so silnou bolesťou brucha môže signalizovať zápal slepého čreva.
Ďalším vážnym ochorením krvi je hemofília. Pri nej krvi chýba schopnosť zrážať sa, alebo sa zráža veľmi pomaly. Následkom toho môže pacient aj pri bežnom poranení vykrvácať. Gén spôsobujúci hemofíliu je obsiahnutý v genetickej výbave žien (chromozóm X), ale prejavuje sa väčšinou len u mužov. Žena je prenášačka.
Ak sa, z rôznych príčin, zníži počet červených krviniek a koncentrácia hemoglobínu, nastáva chudokrvnosť, resp. anémia (alebo anemický syndróm). Poklesom počtu erytrocytov a hemoglobínu sa zníži schopnosť krvi prenášať kyslík. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie postihuje tretinu obyvateľov Zeme tzv. nutričná anémia - t.j. chudokrvnosť z nedostatku základných stavebných komponentov molekuly hému. Anémie chronických chorôb sprevádzajú nádorové ochorenia a chronické zápalové procesy. Tieto typy anémií prevažujú vo vyspelejších ekonomických krajinách sveta. Medzi príznaky anémie patria nešpecifické príznaky (môžu sa vyskytnúť pri rôznych ochoreniach) – malátnosť, slabosť, nižšia schopnosť sa sústrediť, únavnosť, poruchy spánku, hučanie v ušiach, nechutenstvo, či zvýšená koncentrácie na chlad. Objektívnymi príznakmi sú bledé kože a sliznice a špecifické sú charakteristické pre určitý druh anémie, napr. žltačka pri hemolytickej anémií.
Ťažkou infekciou krvi je tzv. sepsa (septický stav, septikémia, otrava krvi), ktorá je sprevádzaná systémovými prejavmi zápalu a prehnanou aktiváciou zápalových mechanizmov. Nastáva vtedy, keď sa z infekčného ložiska opakovane vyplavujú patogény do organizmu a ten nie je schopný infekciu lokalizovať a zapojiť do nej správne imunitný systém. Sepsa sa prejavuje vysokou horúčkou, schvátenosťou, zlyhávaním orgánov a môže prejsť do septického šoku a smrti.
Transfúzia krvi
Krv je pre život človeka nenahraditeľná, bez nej sa žiť nedá. Prvý pokus transfúziu krvi na ľuďoch – troch vojakov – bol vykonaný v 17. Storočí (1668) Matthäusom Purmanom. Experimentovalo sa však najskôr „transfúziami“ medzi zvieratami a neskôr i „transfúziami“ – prenosom krvi zo zvieraťa na človeka. V 19. storočí úspešnosť transfúzii dosahovala menej ako v polovici prípadov, končili zväčša vážnymi komplikáciami až smrťou, pretože ešte chýbali poznatky o zložení krvi. Pokrok v transfúziách nastal až po objavení krvných skupín, a najväčší rozmach nastal počas 1. svetovej vojny. Komplikácie však boli stále časté – hlavne zápaly a infekcie, a príčinou komplikácii bola i neznalosť Rh-faktoru, ktorý bol objavený až v roku 1939. I keď transfúzia krvi môže zachrániť život, nie je možné podať pacientovi krv od hocikoho, musí byť identická predovšetkým v krvnej skupine a Rh-faktore. Ak by bola pacientovi podaná krv neidentickej skupiny, darovaná krv by bola odmietnutá organizmom. Krvinky darovanej krvi sa v takomto prípade zhlukujú a rozpadajú, v konečnom dôsledku u pacienta, ktorý dostane „nekompatibilnú“ transfúziu, nastávajú akútne zdravotné problémy, ktoré môžu viesť k hemolytickej anémii, zlyhaniu obličiek, šoku až smrti.
Zopakujte si:
1. Vysvetli podstatu sedimentácie.2. Čo znamená „vyšetrenie krvného náteru?“
3. Čo je príčinou novorodeneckej žltačky?
4. Stačí pri transfúzii krvi poznať krvnú skupinu príjemcu a darcu? Vysvetli.
Použitá literatúra:
Novotný, I. – Hruška, M.: Biologie člověka pro gymnázia, Fortuna, Praha, 2008http://www.choredieta.sk/index.php/vysetrenie-ockovanie-choredieta/laboratorne-a-ine-vysetrenia/sedimentacia-krvi
http://www.nadacialeukemie.sk/chcem-vediet-co-je-to-leukemia
http://www.viapractica.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=402&magazine_id=1
http://sk.wikipedia.org/wiki/Sepsa
http://www.kardioklub.biznisweb.sk/info/o-krvi/vysetrenia-krvi/
http://www.kardioklub.biznisweb.sk/info/o-krvi/transfuzia-krvi-historia/
Zdroje obrazkov:
http://commons.wikimedia.org/wiki/File:BSG-01.jpghttp://www.doctorshangout.com/profiles/blogs/life-smile