Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

 

 

 

ŽIADOSTI SLOVENSKÉHO NÁRODA:

  • Prvý slovenský ucelený národnopolitický program.

  • Vyhlásené boli 11. mája 1848 v Ondrášovej pri Liptovskom Sv. Mikuláši.

  • Predchádzali im staršie Liptovské žiadosti z 28. marca 1848 a Žiadosti slovenského národa v Stolici nitrianskej z 28. apríla 1848.

  • Mali 14 bodov.

  • Text zostavilo 28 popredných predstaviteľov slovenského národného hnutia pod vedením Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana, Michala Miloslava Hodžu, Štefana Marka Daxnera, Jána Francisciho - Rimavského.

 

Najdôležitejšími požiadavkami boli požiadavky národné:

  • Uznanie slovenskej svojbytnosti.

  • Rozdelenie stolíc podľa národnostného kľúča.

  • Vytvorenie slovenskej územnej jednotky s vlastným snemom a slovenčinou ako úradným jazykom.

  • Pomerné zastúpenie v uhorskom parlamente.

 

Okrem národných požiadaviek obsahovali aj požiadavky týkajúce sa demokratizácie spoločnosti:

  • Úplné zrušenie poddanstva.

  • Volebné právo pre všetkých obyvateľov Uhorska.

  • Žiadosť o prepustenie Janka Kráľa z väzenia.

 

Zhromaždenie formulovalo Žiadosti slovenského národa v štrnástich bodoch:


1. Slovenský národ sa dovoláva rovnosti, slobody, bratstva pre všetky národy Uhorska.

2. Požaduje celouhorský snem, s právom pre zástupcu každého národa hovoriť národnou rečou.

3. Žiada osobitné národné snemy pre jednotlivé národy žijúce v Uhorsku a ohraničené podľa národných hraníc.

4. Zástupcovia jednotlivých národov na celouhorskom sneme mali sa spravovať podľa úprav, ktoré dostali od tých, čo ich na snem vyslali. V opačnom prípade mal ich stíhať trest.

5. Pri rokovaniach o verejných veciach sa mala používať materinská reč.

6. Zriadenie národných škôl, od základných, meštianskych, reálnych, dievčenských ústavov až po učiteľské semináre, vyššie literárne kňazské ústavy, gymnáziá, lýceá, akadémie, polytechnický ústav a jednej univerzity.

7. Slovenčina sa mala zaviesť do všetkých škôl, počnúc ľudovými a končiac univerzitou. Maďarské stolice mali zakladať vo svojich školách katedry slovenskej reči pre Maďarov a slovenské stolice zasa katedry maďarskej reči pre Slovákov, aby sa oba národy vzájomne zblížili.

8. Žiadosti žiadali odstrániť v Uhorsku panovanie jedných národov nad druhými národnosťami. Žiadosti spomínajú aj slobodné používanie národných farieb. Veliteľmi národných gárd na Slovensku mali byť Slováci a veliacou rečou mala byť slovenčina.

9. Slováci žiadali všeobecné volebné právo. Úradníkmi mali byť len verní synovia národa a odrodilstvo sa malo trestať ako zrada na národe a vlasti.

10. Požadovala sa i sloboda tlače, zhromažďovacie a spolčovacie právo, ako i zabezpečenie osobnej slobody pri cestách po krajine.

11. Usporiadanie agrárnych pomerov: lesy, kopanice, lúky a pastviny, ktorých sa ľud zmocnil v prvých dňoch slobody, a ktoré im páni znovu odobrali, mali sa ľudu vrátiť.

12. Prepustenie slovenských národovcov, Janka Kráľa a Jána Rotaridesa, väznených preto, že v Príbelciach verejne poučovali slovenský ľud o nových zákonoch.

13. Uvoľnenie poľského národa v Haliči, aby sa mu konečne dostalo milosti a spravodlivosti.

14. Mikulášske Žiadosti slovenského národa pokladali splnenie týchto spravodlivých Žiadosti za podmienku šťastia slovenského národa a zabezpečenia jeho národnosti.

 

Uhorská vláda samozrejme uvedené požiadavky odmietla. V slovenských stoliciach vyhlásila stanné právo a vydala zatykač na Štúra, Hurbana a Hodžu, ktorým pomohli ich priatelia a oni ušli do Prahy.

 

 

MEMORANDUM NÁRODA SLOVENSKÉHO:

Ďalší mimoriadne dôležitý dokument v slovenských dejinách.

  • Bol prijatý na zhromaždení slovenskej inteligencie v Turčianskom Sv. Martine.

  • Zhromaždenie sa konalo 6. – 7. júna 1861.

  • Išlo o programový dokument, ktorý obsahoval základné štátoprávne, politické a kultúrne požiadavky Slovákov v rámci Uhorska.

  • Autorom memoranda bol Štefan Marko Daxner.

  • Dokument bol prijatý na zhromaždení, na ktorom sa zúčastnilo vyše päťtisíc Slovákov.

  • Najprv sa pred martinským evanjelickým kostolom uskutočnili služby Božie, kde kázal martinský farár Jozef Horváth.

 

Požiadavky Memoranda národa slovenského:


 

Memorandum národa slovenského a jeho požiadavky:

Memorandum nastolilo požiadavku samostatného Okolia – územného celku, na ktorom žil slovenský národ.

Memorandum ďalej žiadalo zákonné uznanie národnej osobitosti a suverenity slovenského národa na danom území.

Ďalej v Memorande žiadalo:

  • Aby bola v Okolí vyhlásená za úradnú reč slovenčina a aby úrady, súdy a školy v oblasti Okolia prešli do slovenských rúk.

  • Aby maďarčina ostala diplomatickou rečou, avšak bez ujmy na rečových právach ostatných národností.

  • Aby sa zrušili všetky vtedajšie zákony, ktoré neuznávali národnostnú rovnoprávnosť.

  • Aby sa zákony vydávali aj v úradnom slovenskom preklade.

  • Aby sa zriadila slovenská právnická akadémia.

  • Aby si Slováci mohli slobodne zakladať literárne a osvetové spolky.

  • Aby aj slovenské obce mimo Okolia a neslovenské obce na území Okolia mohli používať slobodne svoju materinskú reč.

  • Aby si pri prípadnej reorganizácií hornej snemovne dostali i Slováci primerané zastúpenie.

V záverečnom bode Memoranda sa vyhlasuje, že v zápase o občianske práva Slovákov chce slovenský národ stáť po boku všetkých ostatných uhorských národov. Toto zameranie Memoranda úplne vystihuje jeho záverečné heslo: „Jedna, slobodná, konštitucionálna vlasť a v nej sloboda, rovnosť a bratstvo národov.“  

 

 

Udalosti po prijatí Memoranda národa slovenského:

  • V júli 1861 poverení vyslanci na čele s Jánom Franciscim- Rimavským Memorandum predložili podpredsedovi uhorského snemu Kolomanovi Tisovi.

  • Koloman Tiso naň však nezareagoval, lebo panovník v auguste 1861 uhorský snem rozpustil.

  • V decembri 1861 preto nová deputácia pod vedením Štefana Moysesa predložila cisárovi Františkovi Jozefovi I.

 

Viedeň Slovákom splnila len niektoré požiadavky:

  • povolila im založiť Maticu slovenskú a dve slovenské gymnáziá: evanjelické osemročné gymnázium vo Veľkej Revúcej (1862) a štvorročné evanjelické gymnázium v Turčianskom Sv. Martine (1866).

  • V roku 1869 bolo založené aj štvortriedne reálne gymnázium v Kláštore pod Znievom.

 

 

ROZDIEL MEDZI Memorandom slovenského národa a Žiadosťami slovenského národa:

  • Memorandum neobsahovalo sociálne otázky ani otázky demokratizácie verejného života.

  • Memorandum nežiadalo vytvorenie samostatného slovenského snemu.

  • Memorandum sformulovalo požiadavku slovenského Okolia – územného celku, na ktorom žil slovenský národ.


 

 

Zopakujte si:

  1. Vymenujte najvýznamnejšie dokumenty z dejín slovenského národa.

  2. Porovnajte požadavky Žiadostí slovenského národa a Memoranda národa slovenského.

  3. Vysvetlite význam Martinskej deklarácie v dejinách slovenského národa.

 

 

 

Použitá literatúra:

DEJEPIS NA DLANI. 1. vyd. 2004. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01211-7

ĎURČO, E.: Dejepis na dlani. 1. vyd. 1995. Enigma. Bratislava. ISBN 80-88798-00-0

CHOVANEC, J.: Martinská deklarácia. Muži Deklarácie. 1. vyd. 1998. MPC. Banská Bystrica. ISBN 80-8041-239-1

http://www.klasici.sk/node/511

http://www.nbs.sk/_img/Documents/_BankovkyMince/Zberatelske/Memorandum/MEMORA

NDUMS.pdf

http://historia.studentske.eu/2008/10/iadosti-slovenskho-nroda.html

Súkromné materiály autorky