Vypracovala: Mgr. Zuzana Szőcsová

 

 

 

Disperzná sústava (disperzia) – vzniká rozptýlením čiastočiek jednej alebo viacerých látok v inej látke. Dispergovanie = rozptýlenie. Disperzná sústava môže byť homogénna alebo heterogénna.

Homogénna sústava – homogénna sústava sa vyznačuje tým, že má vo všetkých častiach objemu rovnaké vlastnosti a je zložená z jednej fázy. Napríklad: voda, vzduch a podobne.

Heterogénna sústava – je sústava, ktorá je zložená z viacerých fáz. Jednotlivé fázy sú od seba navzájom oddelené rozhraním - vlastnosti sa menia skokom. Napríklad: zmes ľadu a vody, zmes piesku a vody a podobne.

 

Heterogénna sústava môže byť:

a.) makroheterogénna – jednotlivé fázy môžeme rozlíšiť voľným okom – napríklad zmes vody a benzénu.

b.) mikroheterogénna – vlastná disperzná sústava, tvorená je disperziou častíc (rozptýlením častíc – dispergovaná fáza) v súvislej fáze disperzného prostredia. Mikroheterogéne sústavy môže tvoriť kombinácia všetkých troch skupenstiev okrem kombinácie plyn – plyn.

 

Fáza - je homogénna časť heterogénnej sústavy, ktorá je od inej časti fyzikálne oddelená a ohraničená rozhraním. Fáza môže byť: tuhá, kvapalná alebo plynná.

Disperzná sústava je zložená z disperzného prostredia a rozptýlených – dispergovaných častíc. Rozlišujeme plynné, kvapalné alebo tuhé disperzné prostredie. Dispergované častice môžu byť tuhé – vyskytujú sa najčastejšie, kvapalné alebo plynné.

 

Disperzné sústavy delíme podľa skupenstva disperzného prostredia a dispergovaných častíc nasledovne:

  1. Sústavy, ktoré majú plynné disperzné prostredie

– disperzia kvapalných alebo tuhých čiastočiek v plynnom prostredí (najčastejšie je plynným prostredím vzduch). Patrí sem: dym, hmla, mrak (spoločný názov aerosóly).

Hmla – tvoria ju kvapalné častice dispergované – rozptýlené v plynnom prostredí (kvapalné častice veľkosti 0,05 nm – 5 nm).

Dym – tvoria ho tuhé častice o veľkosti 0,05 – 1 µm dispergované v plynnom prostredí.

Prach – disperzia tuhých častíc o veľkosti 5 – 40 µm v plynnom disperznom prostredí.

 

  1. Sústavy, ktoré majú kvapalné disperzné prostredie

  • Do tejto skupiny patria: lyosóly, suspenzie, emulzie a peny.

Sól – sól predstavuje koloidnú disperziu, lyosól – koloidne disperzná sústava pevných častíc v kvapalnom disperznom prostredí.

Suspenzia – je to heterogénna hrubodisperzná sústava rozptýlených tuhých častíc (ktoré sa ťažko rozpúšťajú) v kvapalnom disperznom prostredí. Pre suspenzie je charakteristické, že rýchlo sedimentujú a sú termodynamicky nestále. Príklad: krv (suspenzia krviniek v krvnej plazme).

Emulzia – hrubá disperzia, ktorá sa skladá z dvoch kvapalných látok, ktoré s vzájomne nemiešajú alebo sú len obmedzene miešateľné. Jedna kvapalná látka je v druhej rozptýlená v podobe malých kvapiek. Príklad: emulzia tukových kvapiek v mlieku, maslo – emulzia vody v tuku.

Pena – predstavuje hrubodisperznú sústavu, ktorá je zložená z dispergovanej plynnej zložky a z disperzného prostredia kvapalného charakteru. Peny sú vo väčšine prípadov nestále. Chemickými alebo fyzikálnymi metódami, ako je napríklad zmena teploty, alebo pridanie tenzidu sa peny ničia.

 

  1. Sústavy, ktoré majú tuhé disperzné prostredie – sem patrí napríklad koloidné striebro, zliatiny kovov atď.

Podľa veľkosti dispergovaných častíc a podľa počtu atómov v častici delíme disperzné sústavy na:

a.) hrubodisperzné sústavy – častice s veľkosťou nad 10-6 m, sem patrí napríklad suspenzia, emulzia

b.) koloidné disperzné sústavy – nazývame ich aj koloidné roztoky – častice o veľkosti 10-6 až 10-9 m, napríklad

c.) molekulovo alebo iónovo disperzné sústavy – pravé roztoky, rozptýlené častice majú veľkosť menšiu ako 10-9 m

 

 

 

Použitá literatúra:

Jiří Kohout, Milan Melník, Anorganická chémia 1, Základy anorganickej chémie, STU Bratislava, 1994, ISBN 80-227-0702-3

Štefan Poláček, Jozef Kulich, Ján Tomáš, Alena Vollmanová, Anorganická chémia, SPU Nitra 2003, ISBN80-8069-137-1

http://www.tf.uniag.sk/e_sources/katfyz/fvp/geom_vlast.pdf