Vzťažné vety identifikujú osobu alebo vec o ktorej hovoríme. Používame v nich vzťažné zámená who, which, that ale aj where, when, why.
Definujúce vzťažné vety sa používajú aj na spojenie dvoch viet. To zabraňuje opakovaniu sa niektorých slov, hlavne v písanej angličtine, a podporujú plynulosť hovorenej reči.
I met a woman. She can speak six languages. = 2 vety
woman = she = who
I met a woman who can speak six languages.
Jim was wearing a hat. It was too big for him. = 2 vety
hat = it = which
Jim was wearing a hat which was too big for him.
This is the room. I sleep there. = 2 vety
there = miesto = where
This is the room where I sleep.
Pri spájaní dvoch viet do jednej vynechávame zámeno alebo osobu, pretože nám ho nahradí vzťažné zámeno.
I met a woman who she can speak six languages.
Jim was wearing a hat which it was too big for him.
This is the room where I sleep there.
Nie vždy musí byť vzťažná veta na konci. Možeme ju vložiť do vety.
The woman who lives next door is a doctor. (nezabúdame na pravidlá v prítomnom jednoduchom čase – prípona –s v tretej osobe jednotného čísla)
People who live in the country are friendly.
Ako sme si všimli na všetkých príkladoch nedefinujúcej vzťažnej vety nikdy sa neoddeľujú čiarkou.
Zopakujte si:
1. Kedy používame vzťažné vety?2. Aké vzťažné zámená používame vo vzťažných vetách?
Použitá literatúra:
Murphy, Raymond: Essential Grammar in Use, Cambridge University Press, 2006Murphy, Raymond: English Grammar in Use, Cambridge University Press, 2005