Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

 

 

 

Martin Rázus – slovenská medzivojnová poézia

Balada Matka – sociálna balada

 

Krátky príbeh:

Matke odíde syn na vojnu. Dostane od neho list, v ktorom jej napíše, že bude prechádzať rodným krajom, cez svoju dedinu a chce aspoň vidieť svoju matku. Matka sa vyberie ho vyzerať, zoberie kúsok jedla do vrecka a v tuhej zime na stanici ho vyzerá v každom vlaku, ktorý prechádza stanicou. Trpezlivo ho čaká, veľmi túži ho zazrieť, ale syna nevidí. Stanicu večer zatvoria, ale ona neodíde domov. Oprie sa o neďaleký plot a čaká ďalej. Začne mrznúť a v halucináciách vidí svojho syna. Ráno ju nájdu zamrznutú. Ľudia, ktorí ju odnesú domov, nájdu doma odkaz od jej syna, že pôjde iným krajom.

Balada má tragický záver – smrť matky nezapríčinilo nejaké jej previnenie, ale zlé sociálne pomery – vojna.

 

Charakteristika matky:

  • Milujúca a láskavá matka.

  • Trpiaca pre synov odchod na vojnu.

  • Túžiaca po jeho návrate.

  • Ochotná urobiť čokoľvek pre svojho syna.

  • Chudobná žena, do života ktorej zasiahne vojna a spôsobí jej smrť.

 

 

 

Frantiśek Švantner – 1912 – 1950

Malka – zbierka noviel, ktorú autor pomenoval podľa titulnej novely Malka. Autor sa v nich sústredil na vážne mravné konflikty a tragické udalosti. U postáv dominujú zvláštne psychické stavy – strach, vášeň, úzkosť, posadnutosť. Do deja noviel zasahuje aj vyššia moc a príroda sa stáva súčasťou deja.

Dej titulnej novely – Malka - sa zakladá na tragickom nedorozumení. Novela má baladický charakter, jej postavy sú zahalené tajomstvom, o ich minulosti a vlastnostiach sa čitateľ nedozvie prakticky nič.

 

Krátky príbeh:

Príbeh novely rozpráva v prvej osobe valach (vystupuje bez mena). Zamiluje sa do Malky, mlčanlivého, hanblivého dievčaťa. Malka je slúžkou u krčmára, ktorý sa pred pár dňami vybral na jarmok, ale odvtedy ho nikto nevidel. Valach, hoci Malku takmer nepozná, si ju chce vziať za ženu. Ona sa nevie rozhodnúť, povie mu, že sa musí opýtať brata a na druhý deň mu dá odpoveď.

Na salaši sa zjaví čudný, hrozivo vyzerajúci človek. Nikto ho nepozná, iba bača, s ktorým sa potajomky o niečom dohovárajú. Nemá ani meno, iba prezývku – Šajban. Malka na druhý deň odkáže valachovi, aby prstene nekupoval. Keď sklamaný valach zbadá Malku so Šajbanom, myslí si, že je to jej milý a kvôli nemu ho odmietla. Zbadá, že Šajban dáva Malke zakrvavenú košeľu a z rečí vyrozumie, že on zabil krčmára. Valach ho zo žiarlivosti udá žandárom. Keď sa s tým pochváli Malke, tá mu povie, že Šajban je jej brat. (Po vražde krčmára, ktorého zabil pre peniaze, chcel utiecť do Ameriky a odtiaľ poslať peniaze Malke, aby mohla prísť za ním.)

Malka uteká na miesto, kde sa skrýva Šajban, aby ho upozornila na nebezpečenstvo. Už je ale neskoro. Prichádzajú žandári. Valach, ktorý sa tiež vybral za Šajbanom, aby ho varoval, zmätie žandárov, riskujúc vlastný život. Kým žandári strieľajú na valacha, Šajbanovi sa podarí utiecť. Valach sa teší, že mu teraz Malka odpustí. Na salaš sa vráti až ráno. Čaká ho tam Malka, ale mŕtva – zasiahnutá guľkou žandárov.

 

Charakteristika Malky:

  • Jednoduché dedinské dievča.

  • Bez výraznejšej krásy.

  • Maličká, útla, nevýrazná.

  • Tajomná, nerada hovorí o sebe, o svojej rodine.

  • Miluje svojho brata.

  • Pokorná, nenáročná.

 

Nevesta hôľ - román s výraznými znakmi lyrizovanej prózy

Hlavné postavy:

Libor – rozprávač príbehu

Zuna – prírodný človek

Démonický Tavo

Starý krčmár Weinhold

 

Krátky obsah:

Libor, rozprávač príbehu, sa po rokoch vracia do rodného kraja, aby tam prijal miesto hájnika. Sprevádza ho kôň Eguš, s ktorým si veľmi dobre rozumie. Prichádza šťastný, teší sa, všetko mu je dôverne známe, zdá sa mu, že sa nič nezmenilo. Hájnik si po príchode vybaví postavu dievčaťa, s ktorým sa v detstve priatelil. Je to Zuna, dcéra slepého mlynára, ktorý sa nedokázal postarať o jej výchovu ani o dozor. Zuna sa stane teda postupne dcérou hôľ. Od dedinčanov sa dozvedá, že ju považujú za dievča ľahkých mravov. Za ženu si ju chce vziať krčmár Weinhold, ale len pre údajný majetok mlynára. Myslí si, že si ju môže kúpiť ako nejakú vec.

Dej diela je založený na prelínaní roviny fantázie s rovinou reálnou, roviny skutočnosti s rovinou preludov, dej je doplnený vidinami. Zuna je tajomná, záhadná a nepolapiteľná, ustavične sa mení a všetkým uniká. Je dieťaťom prírody, vie dokonale napodobniť prírodu, jej zvuky, rozumie horám, stromom, kvetom, zvieratám a tak ako ony, aj Zuna si chráni svoje tajomstvá. Zuna uniká aj mladému hájnikovi, ktorý po nej stále viac túži. O Zunu má však záujem aj starý uhliar Tavo, bývalý námorník. Jeho výzor je odpudzujúci, je neľudsky silný, má niektoré takmer nadľudské vlastnosti – kráľ všetkých ožranov. Zunu stráži od detstva ako svoju budúcu nevestu, a preto verí v jej čistotu a nevinnosť. Beznádejne ju miluje. Tavo si myslí, že Zuna mu patrí, lebo bol svedok, ako Zunina matka skántrila zo sveta ruské kniežatá.

Hájnik sa trápi, je žiarlivý, nechce stratiť Zunu. Zuna mu spôsobuje psychické problémy, ale aj fyzické utrpenie.

V románe začínajú prevládať iracionálne, snové a mýtické prvky. Objavuje sa On, záhadný tulák, tvor, ktorý vyzerá ako človek, ale v skutočnosti nepatrí k ľudskému plemenu. Vzbudzuje všade hrôzu a tieseň. Je to najtajomnejšia postava románu. Vo sne sa Zuna zverí hájnikovi, že je v zajatí ducha hôr, ktorý berie niekedy na seba podobu vlka, niekedy podobu záhadného tuláka. Zuna začne hájnika nenávidieť. Ten sa rozhodne, že vystopuje a zabije tajomného vlka. Stretne sa s Tavom, ktorý ho odvedie na posledné stretnutie so Zunou.

Zunu napokon nedostal ani Tavo, ani hájnik, ani záhadný On. On je zranený a Zuna ho chce zachrániť, napokon ho však zabije – prehryzne mu hrdlo. Hájnika, ktorý z lásky k Zune zanedbal svoje povinnosti, a preto vyhoreli obecné humná, prepustia zo služby. Hájnik je veľmi nešťastný, lebo v ohne mu uhynie aj kôň Eguš.

V závere románu Zuna zmizne. Stane sa to na Vavrinca. V ten deň sa mala konať svadba s krčmárom vychovali ju vrchy, hole a napokon si ju aj vzali, pretože aj hole majú svoje nevesty.

 

Charakteristika Zuny:

  • Výrazne prírodný človek.

  • Je dieťaťom prírody.

  • Prírodu nadovšetko miluje, rozumie jej, rada sa do prírody utieka.

  • Opradená tajomstvom – najtajomnejšia postava románu i slovenskej literatúry.

  • Priťahujúca mužov.

  • Miluje voľnosť, rada uteká od ľudí.

  • Ťažko si hľadá cestu k ľuďom, skôr si ju vie nájsť k zvieratám, kvetom.

  • Jej pôvod je veľmi tajomný.

 

 

 

Alfonz Bednár – slovenská literatúra po roku 1945

Sklený vrch – román – denník – vo svojej románovej prvotine sa vrátil k povstaleckej tematike. Povstanie chápal autor ako skúšobný kameň čistoty ľudského vnútra, ako meradlo opravdivosti citov a sily vôle svojich postáv.

Dielo je zároveň psychologickým románom, povstaleckým románom, románom s tajomstvom. Patrí medzi hraničné diela v slovenskej literatúre, v čase, keď vyšiel, nahradil prísne spoločensky chápaného človeka človekom s individuálnym osudom a vlastným vnútorným svetom.

 

Hlavné postavy:

Ema Klaasová

Milan Kališ

Zolo Ballo

Jožo Solan

 

Krátky dej:

Hlavnou postavou románu je Ema Klaasová, ktorá si začne písať denník, aby svojmu manželovi „vyrozprávala“ svoj život pred manželstvom a presvedčila ho o tom, že ho miluje. Z denníkových záznamov sa dozvedáme o Eminých silných citových väzbách k trom mužom – partizánovi Milanovi Kališovi, ktorého umučili fašisti, Zolovi Ballovi, jej snúbencovi, Jožovi Solanovi, ktorý sa stal jej manželom. Ema pracuje na stavbe hydrocentrály. Na stavbe sa zraní a zraneniu podľahne. Jožo Solan – manžel Emy - si po jej smrti denník prečíta.

 

Charakteristika Emy Klaasovej:

  • Veľmi citovo založená žena.

  • Milujúca troch mužov, ktorý zasiahli do jej života.

  • Milujúca prírodu, najmä Tichú dolinu.

  • Hlboko prežívajúca všetko, čo sa spája s láskou.

 

 

 

Zopakujte si:

1. Vysvetlite vplyv žien na tvorbu autorov slovenskej a svetovej literatúry.

2. Charakterizujte Zunu z diela Nevesta hôľ (F. Švantner).

3. Priblížte osudy Emy Klaasovej z diela Sklený vrch (A. Bednár).

 

 

 

Použitá literatúra:

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 3. 1998. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-52-3

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 4. 1999. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-66-3

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7

IVANOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 1. vyd. 2000. Enigma. Nitra. ISBN 80-85471-39-6

KASÁČ, Z.: Svetová literatúra 20. storočia. 1. vyd. 1998. MPC Banská Bystrica. ISBN 80-8041-212-X

KONDEL, Ľ.: Opäť v učebných osnovách. 1. vyd. 1995. Enigma. Nitra. ISBN 80-85471-26-4

OBERT, V. a kol.: Literatúra pre 4. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vyd. 2001. Poľana. Bratislava. ISBN 80-89002-33-1

SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom k maturite – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment. Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4