Dráma:

  • Patrí medzi literárne druhy (epika, lyrika, dráma).

  • Má znaky spoločné s epikou i lyrikou.

  • S epikou ju spája dej, postavy.

  • S lyrikou vyjadrovanie pocitov, citov, nálad,...

  • Dej diela je určený na javisko – na divadelnú scénu.

  • Dej spoznávame pomocou postáv na scéne.

  • Existujú aj výnimky – knižné drámy.

 

 

Dramatické žánre:

  • Tragédia – hrdina bojuje so silami, ktoré sú silnejšie ako on, hrdina (alebo viacerí hrdinovia) zomierajú. Je to hra s vážnym obsahom.

  • Komédia – veselohra – cez smiech, humor, satiru autor poukazuje na nedostatky doby.

  • Bábková hra – určená deťom, prezentovaná prostredníctvom bábok.

  • Činohra - dramatický žáner, v ktorom sa prelína tragédia a komédia. Zobrazuje charakter hrdinov, nastoľuje aktuálne otázky zo života spoločnosti, využíva hovorové prvky a náhle dejové zvraty.

  • Fraška – dramatický žáner, ktorý súvisí s náboženskou a morálnou tematikou. Hra rieši problémy, ktoré vyvolávajú u diváka smiech. Štýl hry je nízky, často až vulgárny, dôraz sa kladie na repliku (prehovor jednej postavy). V reči je veľa slovných hračiek, vtipu, ale aj nadávok.

  • Rozhlasová hra – určená poslucháčom, pracuje predovšetkým so zvukovými vnemami.

  • Televízna hra – prenos divadelného predstavenia cez televíziu, resp. hry napísané špeciálne pre televíziu.

  • Filmový scenár – literárny text určený pre vytvorenie filmu.

  • Malé umelecké formy: umelecké čítanie, monológ ľudového rozprávača, estrádne vystúpenie, divadlo poézie

  • Hudobné žánre: opera, opereta, melodráma, muzikál, pantomíma

 

 

Vnútorné členenie dramatického diela – fázy dramatického diela:

  1. Expozícia:

  • Úvodná časť diela.

  • Zoznamujeme sa v nej s miestom deja, s postavami, s časom deja.

  • Niekedy sa už v uvedenej fáze objavujú aj náznaky konfliktu.

 

  1. Zápletka:

  • Prvý vážny konflikt v diele.

  • Zápletka dáva dej do pohybu.

  • Stupňuje sa napätie v hre.

 

  1. Kríza - zauzľovanie:

  • Konflikt medzi hlavnými postavami.

  • Stupňovanie konfliktov.

  • Vzťahy v hre sa zauzľujú, vyhraňujú sa problémy a narastajú konflikty medzi postavami.

 

  1. Peripetia - zauzlenie:

  • Nečakaný dejový zvrat.

  • Postupné riešenie konfliktov.

  • Objaví sa takí dejová situácia, v ktorej dochádza k rozhodujúcej zrážke medzi postavami.

 

  1. Rozuzlenie:

  • Záver.

  • Riešenie konfliktu.

  • Rozuzlenie, vyjasnenie vzťahov.

 

 

Vnútorné členenie dramatického diela – fázy diela Hájnikova žena (P- O. Hviezdoslav):

  1. Expozícia – predstavujú ju prvé štyri spevy. Začína sa opisom prírody, stavby hájovne, v ktorej sa odohráva dej. Dozvedáme sa v nej o smrti starého hájnika Čajku, spoznávame Michala, jeho syna, ktorý sa usiloval získať miesto po svojom otcovi. Onedlho sa Michal oženil s Hankou a celá prvá fáza sa končila obrazom ich spokojného mladomanželského života.

  2. Zápletka – Hanka a Michal išli v nedeľu do kostola, kde Hanku uvideli „vlčie oči“ Artuša Villániho, ktorý onedlho pri potulkách lesom objavil hájovňu a v nej Hanku, ktorá sa mu veľmi páčila a začal sa jej zaliečať. Hanka ho rázne odmietla.

  3. Kríza – zauzľovanie – Artuš začal navštevovať Hanku v hájovni, keď vedel, že Michal nie je doma. Hanka pred Michalom tají Artušove návštevy, nechce žalovať. Artuš sa ju usiloval získať, ale Hanka ho neustále odmietala. Rozhodol sa usporiadať veľkú poľovačku, na ktorú musel Michal ísť a on počítal s tým, že pôjde za Hankou.

  4. Peripetia – zauzlenie – počas poľovačky Artuš vtrhol do hájovne a chcel sa násilím zmocniť Hanky, ktorá ho v sebaobrane zabila. Krátko nato do hájovne pribehol Michal, ktorý už čosi tušil a Artuša na poľovačke nevidel. Keď uvidel, čo sa stalo, presvedčil Hanku, aby tvrdila, že vraždu spáchal on a sám sa prihlásil na súde.

  5. Rozuzlenie – Michal sa dostal do väzenia, čakal tam na súd. Hanka sa vrátila domov k rodičom, kde bola veľmi nespokojná, lebo rodičia jej vyčítali vydaj za Michala. Hanka sa pomiatla, ušla z rodičovského domu a potulovala sa po okolí. V deň konania súdu vbehla Hanka do súdnej siene, priznala svoj čin a obaja s Michalom boli napokon omilostení. Vrátili sa spoločne do hájovne a úplne na záver sa dočkali aj odpustenia od starého Villániho.

 

 

Vonkajšie členenie divadelného predstavenia:

  • Dejstvá – menšie úseky divadelnej hry, medzi ktorými sú prestávky.

  • Dejstvá naznačujú zmenu prostredia, času,...

  • Ide o časti oddelené dvíhaním opony.

 

  • Jednoaktovky – diela , ktoré sa skladajú len z jedného dejstva.

 

  • Obrazy – zmena všetkých osôb na javisku.

 

  • Výstup – úsek dejstva, v ktorom sa na javisku nezmení počet postáv.

  • Nový počet postáv na javisku znamená nový výstup.

  • Počet výstupov v jednotlivých dejstvách v rôznych divadelných hrách je tiež rôzny.

 



Zopakujte si:
1. Vymenujte najdôležitejšie znaky drámy ako literárneho druhu.
2. Vysvetlite vonkajšie členenie dramatických diel.
3. Vysvetlite vnútorné členenie dramatických diel.

Použitá literatúra:
GREGOROVÁ, I., LAPITKA, M.: Literatúra pre 1. ročník gymnázií a stredných odborných škôl. 1. vyd. 2009. SPN Bratislava. ISBN 978-80-10-01780-5
MATURUJEM ZO SLOVENČINY. 1. vyd. 2000. SPN Bratislava. ISBN 80-08-03154-9
SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom k maturite – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava, ISBN 978-80-8089-065-0
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6
PLINTOVIČ, I., GOMBALA, E.: Teória literatúry pre stredné školy. 1. vyd. 1987. SPN Bratislava
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6