Vypracoval: L. Petrovič
Prírodné pomery
Geografia a geológia
Od pobrežia smerom na severovýchod vystupuje z pobrežnej nížiny Guinejská náhorná plošina, v oblasti rozrytá mnohými riečnymi údoliami. Medzi najvyššie body pohorí v oblasti patria Nimba (1752 m), Loma Mansa v pohorí Loma (1948 m) a Wuteve (1380 m). Väčšinu územia Senegalu a Gambie tvorí nížina pokrytá savanami. Najvyšším bodom v oblasti je nepomenovaný vrchol s nadmorskou výškou 581 m.
Vodstvo
Severnú hranicu Senegalu tvorí rieka Senegal, ďalšími riekami sú Casamance a Gambia, ktorá tečie do atlantického oceánu a veľká časť jej povodia tvorí územie štátu Gambia. Hlavné mesto Senegalu Dakar leží na polostrove Cap-Vert, čo je najzápadnejší bod kontinentálnej Afriky.
Podnebie
Podnebie v oblasti je tropické, teploty sú počas roka vysoké. Obdobie dažďov spadá na leto. V zimnom období sucha fúka z vnútrozemia Afriky horúci, suchý, prašný vietor zvaný harmattan. V tejto časti oblasti prevláda tropické podnebie. Medzi májom a novembrom prichádza do oblasti južný monzún. Suché obdobie trvá od decembra do mája. Priemerné teploty sa pohybujú od 40 °C v apríli po 17 °C v decembri. Ročný úhrn zrážok od 500 do 1 500 mm.
Rastlinstvo
V oblasti sa rozprestierali rozsiahle dažďové lesy. Intenzívne poľnohospodárstvo a chov dobytka však veľké územia spustošili. Neskôr sa k nim pridali aj ťažba nerastných surovín a priemyselná ťažba dreva. K ničeniu prostredia prispeli aj občianske vojny. Zo stromov tu rastú napríklad albízie (Albizia sp.), ktoré sa aj u nás pestujú ako parkové dreviny.
Živočíšstvo
Západná Afrika oplýva množstvom endemických druhov živočíchov, ktoré sú ale vďaka tomu a tiež ohrozovaniu ich prostredia na pokraji vyhynutia. Medzi vzácne patria napríklad mačiak dianin (Cercopithecus diana), antilopa chocholatka Jentinkova (Cephalophus jentinki), miniatúrny hroch hrošík libérijský (Choreopsis liberiensis) alebo v pobrežných vodách žijúci morský cicavec lamantín senegalský (Trichechus senegalensis).
Ochrana prírody
11% územia Senegalu tvoria národné parky: NP des Oiseaux du Djodj, NP de la Langue de Barbarie, NP Niokolo-Koba a ďalšie. Najväčším národným parkom Gambie je NP River Gambia.
Senegal
Republika Senegal (République du Sénégal)
|
rozloha |
počet obyvateľov |
hustota zaľudnenia |
hlavné mesto |
úradný jazyk |
|
196 722 km² |
12 855 153 |
65,3 ob./km² |
Dakar |
francúzština |
štátny znak
štátna vlajka
Poloha
Senegal je africký štát na pobreží Atlantického oceánu v západnej Afrike, na južnom okraji sahelu – pásma savany. Prevažne rovinatá krajina susedí s Gambiou, Guineou, Guineou-Bissau, Mali a Mauritániou.
Socio-ekonomické pomery
História
Dianie na území dnešného Senegalu je zmapované až od neskorého stredoveku, kedy priplávali k pobrežiu lode prvých Európanov. Od 11. storočia patrilo územie do Malijskej ríše, dominantného útvaru juhozápadnej časti Sahary. Po „objavení“ pobrežia portugalskými moreplavcami v 15. storočí tu vznikli prvé obchodné osady, ktoré neskôr začali využívať aj francúzski, holandskí a britskí obchodníci. V polovici 19. storočia (okolo 1840) začali francúzski objavitelia prenikať viac do vnútrozemia a začlenili toto územie do kolónie Senegambia. Po reforme z roku 1904 sa Senegal stal súčasťou Francúzskej západnej Afriky. Po druhej svetovej vojne sa Senegal stal zámorským územím Francúzka, no už v roku 1958 získal autonómiu v rámci Francúzskeho spoločenstva. O rok neskôr sa spojil s Francúzskym Sudánom (Mali) a vytvorili Malijskú federáciu, ktorá sa však už v roku 1960 rozpadla. Následne vyhlásil Senegal nezávislosť a členstvo v OSN. V roku 1982 sa Senegal spojil s Gambiou do konfederácie Senegambia. Jej existenciu ukončil etnický konflikt s Mauritániou, ktorý trval v rokoch 1989–1992.
Obyvateľstvo
Obyvateľstvo tvorí niekoľko etnických skupín, väčšinou zaraďovaných k sudánskym národom: Wolofovia (43 %), Sererovia (15 - 17 %), Fulbovia (14 %) (nomádska skupina), Diolovia (10 %), Tukulérovia (10 %), Sarakolovia, Maurenovia (nomádska skupina). Z neafrických národov sú najviac zastúpení Francúzi a Číňania. Na území Senegalu sa používa niekoľko jazykov, no úradnými sú francúzština a wolof. Dominantným náboženstvom je islam (suniti), ktorý vyznáva zhruba 93 % obyvateľstva, kresťanstvo vyznáva zhruba 4 % obyvateľstva a zvyšok inklinuje k tradičným náboženstvám.
Územné členenie
Senegal je rozdelený na 14 regiónov: Dakar, Diourbel, Fatick, Kaffrine, Kaolack, Kédougou, Kolda, Louga, Matam, Saint-Louis, Sédhiou, Tambacounda, Thiés a Ziguinchor. Regióny sa delia na 45 departmentov.
Hospodárstvo
Hlavný podiel (zhruba 60 %) na tvorbe HDP tvoria služby, po 20 % zastupuje poľnohospodárstvo a priemysel. Nezamestnanosť v Senegale dosahuje až 30 % a problematická je aj záporná obchodná bilancia, spôsobená dovozom potravín a spotrebného tovaru. Hlavným vývozným artiklom sú ryby a bavlna.
Gambia
Republika Gambia (Republic of the Gambia)
|
rozloha |
počet obyvateľov |
hustota zaľudnenia |
hlavné mesto |
úradný jazyk |
|
11 295 km² |
1 517 000 |
134,3 ob./km² |
Banjul |
angličtina |
štátny znak
štátna vlajka
Poloha
Gambia je najmenší štát kontinentu nachádza sa v jeho západnej časti, v povodí dolného toku rieky Gambia. Jediným susedom, obklopujúcim Gambiu zo severu, východu i juhu je Senegal, západnú hranicu tvorí pobrežie Atlantického oceánu.
Socio-ekonomické pomery
História
Územie dnešnej Gambie patrilo v 10. a 11. storočí do ríše Ghana, v 14. storočí do Malijskej ríše a v 15. až sem siahali hranice Songhajskej ríše. Tak ako na celom západnom pobreží Afriky, aj tu pristáli v roku 1455 prví portugalskí námorníci, ktorých onedlho nasledovali obchodníci, ktorí v ústí rieky Gambia založili obchodnú stanicu. Od roku 1894 je Gambia britským protektorátom s nepriamou správou a územie je rozdelené na 35 oblastí, spravovaných náčelníkmi. Autonómiu získala krajina v roku 1962 a od 18. februára 1965 je Gambia nezávislým štátom.
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie je nasledovné: Malinkovia (Malinke, Mandingo, 43%), Fulbovia (Fula, 18%), Wolofovia (Wolof, 13%), Ďula (Ďulovia, Džola, Dyola, 7%), Soninke (Sarakole, 8,2%) Z náboženského zloženia je obyvateľstvo rozdelené nasledovne: 90% moslimovia, zvyšok prevažne kresťania a animisti.
Územné členenie
Gambiu tvorí 5 krajov (division), jedno veľkomesto (city) a 37 okresov:, Lower River (Mansa Konko), Central River (Janjanbureh), North Bank (Kerewan), Upper River (Basse Santa Su), Western (Brikama). Hlavné mesto Banjul je klasifikované ako veľkomesto (city).
Hospodárstvo
Gambia je zaostalý poľnohospodársky štát, ktorý však vďaka polohe na strategickej rieke Gambia zohráva dôležitú úlohu pri doprave tovaru do senegalského vnútrozemia. Pestuje sa tu najmä podzemnica olejná, ryža, proso, maniok, strukoviny, kukurica a bavlna. Chová sa hovädzí dobytok, ovce a kozy a dôležitý je rybolov. Stále významnejším odvetvím priemyslu s rastúcimi príjmami je turizmus, ktorý sa rozvíja najmä na pobreží Atlantiku a západoeurópskym návštevníkom ponúka vhodné podmienky počas celého roka.
Použitá literatúra:
Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.
Kol.; 1987: Země světa 2; Nakladatelství Svoboda
Kol.; 1970: Soubor map „Poznáváme svět – Afrika“; Kartografické nakladatelství
Zdroj obrázkov:
http://hu.wikipedia.org/wiki/F%C3%A1jl:Senegal_Topography.png
http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:Coat_of_arms_of_Senegal.svg
http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:Flag_of_Senegal.svg
http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:LocationSenegal.svg
http://schools-wikipedia.org/images/622/62290.png.htm
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Coat_of_Arms_of_The_Gambia.svg
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Flag_of_The_Gambia.svg
http://hu.wikipedia.org/wiki/F%C3%A1jl:LocationGambia.svg
http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Gambia_divisions_named.png